Krymská autonómna sovietska socialistická republika

Administratívne členenie Krymskej ASSR, máj 1921

Uznesením Celoruského ústredného výkonného výboru a Rady národných komisárov z 18. októbra 1921 bolo rozhodnuté o zriadení autonómnej sovietskej socialistickej republiky pre národy a národnosti žijúce na území Krymského polostrova pod názvom Autonómna krymská socialistická sovietska republika.[2] Z pohľadu administratívno-správneho členenia vznikla Krymská ASSR na časti územia Tauridskej gubernie Ruskej SFSR. Sedem bývalých újezdov Tauridskej gubernie bolo premenovaných na okruhy a tie sa ďalej členili na rajóny (spočiatku 7 okruhov a 20 rajónov, od roku 1938 bolo rajónov 27). Prvá ústava autonómnej republiky bola prijatá 10. novembra 1921.[1]

Nová ústava prijatá 5. mája 1929 už reflektuje upravený názov Krymská autonómna sovietska socialistická republika.[3]

V rokoch 1941 – 1944 autonómnu republiku, ako aj celý Sovietsky zväz tvrdo zasiahli boje 2. svetovej vojny. Územie Krymu okupovali armády fašistického Nemecka a Rumunska. Koniec vojny však pre obyvateľstvo Krymu neznamenal koniec útrap. Od založenia KASSR boli najpočetnejšími národmi a národnosťami Rusi a Ukrajinci (370.888), Krymskí Tatári (184.568), Nemci (42.567), Gréci (23.855), Bulhari (11.898) a Arméni (11.736).[4] Všetko sa však zmenilo v dôsledku hľadania vnútorného nepriateľa pomocou princípu kolektívnej viny. Sovietske orgány na čele so Stalinom a NKVD obvinili národy Krymu z kolaborácie s fašistickým Nemeckom. V auguste 1941 bolo deportovaných okolo 60 tisíc krymských Nemcov na Sibír a do odľahlých oblastí Kazachstanu. Deportácie najviac zasiahli dovtedy druhý najpočetnejší národ Krymu – krymských Tatárov. Od 18. do 20. mája 1944 ich bolo vyše 180 tisíc deportovaných do oblastí v strednej Ázii (územie dnešného Uzbekistanu, Kazachstanu, Tadžikistanu), v Marijsku a na Ural. 27. júna 1944 boli v priebehu jediného dňa deportovaní Bulhari, Gréci a Arméni žijúci na Kryme. Neskôr boli do Uzbekistanu presídlení aj príslušníci iných národov žijúcich dovtedy na Kryme – Turkov, Iráncov, Maďarov, Rumunov a Talianov. Tieto bezprecedentné a nehumánne kroky zasiahli do životov tisícov ľudí a traumatizujú ruskú a ukrajinskú spoločnosť dodnes. Po ukončení masových deportácií krymských národov zostali viaceré oblasti Krymu úplne neobývané a všetky sídla, ktorých názov pochádzal z tatárskeho jazyka, boli premenované.

Výnosom prezídia Najvyššieho Sovietu ZSSR z 30. júna 1945 bola zrušená autonómia Krymu a nahradená nižšou formou administratívno-správnej jednotky Ruskej SFSR pod názvom Krymská oblasť. Zodpovedajúce zmeny v Ústave ZSSR však boli uskutočnené až o rok, 25. júna 1946.

Od 25. júna 1946 teda vznikla Krymská oblasť ako nový subjekt Ruskej SFSR. Administratívne sa oblasť spočiatku členila na 26 rajónov a 6 miest oblastného významu (Jevpatorija, Kerč, Sevastopoľ, Simferopoľ, Feodosija a Jalta). Postupne sa počet rajónov aj miest oblastného významu menil.

V roku 1948 krymský prístav Sevastopoľ získal špeciálny status mesta republikového významu Ruskej SFSR, čím sa fakticky vyčlenil z Krymskej oblasti a získal postavenie samostatného subjektu v rámci Ruskej SFSR.

Vo februári 1954 rozhodlo prezídium Najvyššieho Sovietu ZSSR o právnom vyčlenení Krymskej oblasti z Ruskej SFSR a jej pripojení k Ukrajinskej SSR. Toto svoje rozhodnutie zdôvodnilo vzájomnou previazanosťou ekonomík, územnou blízkosťou a úzkymi hospodárskymi a kultúrnymi vzťahmi oboch subjektov.[5] Podľa niektorých zdrojov stála za rozhodnutím osobná iniciatíva prvého tajomníka ÚV KSSZ Nikitu Chruščova, ktorého vrcholová politická kariéra začala práve na Ukrajine. Motiváciou mu mohla byť snaha zavďačiť sa ukrajinskej politickej elite a „vykúpiť“ svoju vinu na povojnových politických represiách voči obyvateľstvu Krymu.[6] Definitívne bol presun potvrdený zákonom z 26. apríla 1954[7] a Krymská oblasť sa stala definitívne súčasťou ukrajinského územia.

Postoj k národnostnej otázke Krymu sa začal meniť až koncom osemdesiatych rokov 20. storočia. V roku 1989 Najvyšší Soviet ZSSR označil deportáciu krymských Tatárov za zločinnú a nezákonnú, čo vyvolalo masový návrat pôvodného obyvateľstva na Krym a začiatok diskusií o obnovení autonómie národov a národností Krymu.

Na celoštátnej úrovni sa prvýkrát spomína potreba obnoviť Krymskú ASSR v Uznesení Najvyššieho Sovietu ZSSR „o záveroch a návrhoch komisií pre problémy sovietskych Nemcov a krymskotatárskeho národa“ z 28. novembra 1989, v ktorom sa uvádzalo, že „obnova práv krymskotatárskeho národa sa nemôže uskutočniť bez obnovy autonómie Krymu v podobe vytvorenia Krymskej ASSR v rámci Ukrajinskej SSR. Bolo by to v prospech záujmov nielen krymských Tatárov, ale aj v prospech predstaviteľov ďalších národností, ktoré v súčasnosti žijú na Kryme“.[8]

Celospoločenská diskusia vyústila do vyhlásenia vôbec prvého referenda v Sovietskom zväze.[9] Referendum o obnovení Krymskej ASSR sa konalo 20. januára 1991 na území Krymskej oblasti. Hlasovania sa zúčastnilo 81,37% oprávnených voličov, z ktorých sa za obnovu Krymskej ASSR vyslovilo 93,26%.[9]

Na základe výsledkov referenda bola zákonom Ukrajinskej SSR z 12. februára 1991 obnovená Krymská ASSR už však ako súčasť Ukrajinskej SSR.[10] 19. júna 1991 bola existencia Krymskej ASSR zakotvená aj v Ústave Ukrajinskej SSR.[11]