Atický kalendár

Atický kalendár alebo Aténsky kalendár je kalendár, ktorý sa používal v starovekej Atike. Niekedy je tiež nazývaný aj ako grécky kalendár kvôli kultúrnej dôležitosti Atén, je to však len jeden z mnohých starogréckych kalendárov.[1]

Atický rok bol rokom lunárnym, mal 354 dní a delil sa na dvanásť mesiacov striedavo po 30 (plné mesiace) a 29 dňoch (duté mesiace). Prvý deň v mesiaci volali „novým mesiacom", pretože nasledoval po noci, keď vyšiel nový mesiac; posledný deň sa volal „dňom starého, avšak už i nového mesiaca". V Aténach a iných gréckych mestách boli mesiace (väčšinou) ešte delené na tri úseky po 10 dňoch (dekády, dekades). Zaznamenané boli dni v rámci každej dekády a dni v prvej dekáde boli stanovené vychádzajúcim Mesiacom. Prvým dňom bol nov (núménia) a nasledujúce dni boli očíslované od dvojky po desiatku. Dni v druhej tretine boli obvykle v poradí 11 až 20, ale v poslednej tretine sa dni počítali pospiatky (od 10 k 1) v súlade s ustupujúcim Mesiacom.[2]

V niektorých gréckych kalendároch sa mesiac nedelil vôbec a dni sa očíslovali od 1 po 29 alebo 30. bez spätného číslovania.[2] Kalendárny rok sa v gréckych štátoch tiež nezačínal rovnako, pretože sa viazal na náboženské praktiky zaužívané v jednotlivých mestských štátoch. V Aténach sa začínal s prvým novým mesiacom po letnom slnovrate a nosil meno jedného z deviatich archontov, tak ako v Sparte meno prvého efora a v Argose meno kňažky bohyne Héry.[3] V Aténach sa od 7. storočia pred Kr. uchovávali zoznamy archontov (z ktorých sa niektoré zachovali). Nie sú však spoľahlivé, pretože datovanie z gréckej histórie sa dá určovať s väčšou presnosťou až od 5. storočia pred Kr.[1]

Neskoršie sa ujal zvyk (od 3. storočia pred Kr.) označovať roky poradovým číslom olympijských hier, počínajúc tradičným rokom 776 pred Kr. Keďže sa hry konali každý štvrtý rok, rozoznával sa prvý, druhý, tretí alebo štvrtý rok tej alebo onej olympiády. Spôsob ako prepočítať olympijskú éru na náš chronologický systém je jednoduchý: stačí znásobiť číslo olympijských hier štyrmi a výsledok odpočítať od čísla 780. Napr. 195. olympiáda zodpovedá prvému roku našej éry.[3]

Časový rozdiel medzi lunárnym a slnečným rokom by za krátky čas spôsobil presuny jednotlivých mesiacov z jedného ročného obdobia do druhého a preto aby sa odstránil rozdiel jedenástich dní a šiestich hodín, zaviedli z času na čas trinásty priestupný mesiac, ktorý mal 30 dní. Keď sa malo toto doplnenie kalendárneho roku určiť presnejšie, označovali sa väčšie časové úseky, takzvané „cykly", ktoré sa skladali z určitého počtu rokov po dvanástich i po trinástich mesiacoch.[3]

Najznámejšie boli tieto cykly:
a) Cyklus oktoéterický, ktorý sa rovnal piatim obyčajným rokom a trom po trinástich mesiacoch, čiže 99 mesiacoch s 2922 dňami. V Aténach bol prijatý za Solóna.
b) Cyklus metonický sa skladal z devätnástich rokov, zaviedol ho Metón[4] roku 432 pred Kr. V cykle bolo dvanásť normálnych rokov a sedem priestupných, čiže 235 mesiacov alebo 6940 dní.[3]


Kalendár náboženských sviatkov v Atike a panhelénskych hier.

Mesiac
Hekatombaión (starogr. Ἑκατομϐαιών)
(júl – august)		12. Kronie: na oslavu Krona a Rey
16. Synoikie: na oslavu Atény a na pamiatku Théseovho zjednotenia Atiky.		17. a 18. Súkromné oslavy orgeónov, atickej náboženskej organizácie či skupine stúpencov, bez ohľadu na to, aké božstvá uctievali.[5]24. až 28. Panaténaie: na oslavu Atény, konali sa vždy v treťom roku olympiády? Nemejské hry: celogrécke preteky, ktoré sa konali na začiatku 2. a 4. roku každej olympiády v údolí Nemey.[6]
Metageitnión (starogr. Μεταγειτνιών)
(august – september)		11. až 16. Olympijské hry: na počesť Dia Olympského. Celogrécke športové preteky, konali sa každý štvrtý rok v Olympii.15 až 18 Eleusínie, slávnostné hry usporiadavané v Eleusíne. Konali sa v štvrtom roku olympiády. Zahrňovali náboženský sprievod, obete a tiež hry.16 Atický démos Erchia obetoval bohyni Kúrotrofos, Hekate a Artemide
19 Atický démos Erchia obetoval „heroinám".
Atický démos Erchia obetoval Hére Telchínii.[5]		25 Atický démos Erchia obetoval Diovi Epoptovi.[5]
? Pýtické hry: na počesť Apolóna. Celogrécke sviatky, ktoré sa slávili každý štvrtý rok v Delfách.
Boédromión (starogr. Βοηδρομιών)
(september – október)		3. Eleutherie: na oslavu víťazstva nad Peržanmi.
4. Atický démos Erchia obetoval Basile.[5]		5. Genezie: spomienka na mŕtvych.
6. Maratónie: na oslavu víťazstva pri Maratóne		7. Boédromie: na počesť Apolóna Záchrancu.
12. Charistérie: na pamiatku oslobodenia od tridsiatich tyranov.		16. až 25. Veľké Eleuzínie: odbavovanie eleuzínskych mystérií.
Pyanepsión (starogr. Πυανεψιών)
(október – november)		6. (?) Proérosie, poľnohospodárske slávnosti, doslova „príprava na orbu". Ich súčasťou bola obeť prvých plodov z vďačnosti za oslobodenie sa od legendárneho moru.[5]
7. Pyanopsie: na počesť Apolóna.
8. Théseie: na pamiatku Thésea.		9. až 13. Thesmoforie: na oslavu Démetry a Persefony. Len pre matróny.
4 Atický démos Erchia obetoval „heroinám".[5]		? Oschoforie: na oslavu Dionýza a Athény za úrodu hrozna a olív.19. až 20. (?) Apatúrie: na oslavu Dia Fratria a Atény Fratrie.
29. Chalkeie: na počesť Héfaista a Atény Ergané.
30. Chalkeie, slávnosť k pocte Atény, patrónky remesiel a k pocte Héfaista, boha kováčov.[5]
Maimaktérión (starogr. Μαιμακτηριών)
(november – december)		? Niekedy sa v tomto mesiaci konala slávnosť Pompaia. Koža z ovce obetovaná Diovi sa niesla v sprievode s Hermovou palicou, čo možno malo odvrátiť zlo na začiatku zimy.[5]
Poseideón (starogr. Ποσειδεών)
(december – január)		5. Plérosia: slávnosť usporiadaná atickým démom Myrrhinus.[5]
16. Atický démos Erchia obetoval Diovi Horiovi.[5]		? Vidiecke Dionýzie: na oslavu Dionýza.19 Pre tento deň je zaznamenaná súkromná obeť božstvám vetra.[5]26 Halóa: bol sviatok na počesť Poseidóna, Démetry a Kory (Persefony). Len pre ženy.[6]
Gamélión (starogr. Γαμηλιών)
(január – február)		8. Atický démos Erchia obetoval Apolónovi Apotropaiovi, Apolónovi Nymfégetovi a nymfám.[5]9. Atický démos Erchia obetoval Aténe.[5]12. od Dionýzií po Lénaie: na oslavu Dionýza za účasti eleuzínskych kňazov.[6]27. Theogamia: slávnosť oslavujúca svadbu medzi Hérou a Diom, tiež nazývaná Gamélia.[5]
Anthestérión (starogr. Ἀνθεστηριών)
(február – marec)		11. až 13. Anthestérie: na počesť Dionýza. Oslava nového vína.[6]19. až 21. Malé Eleuzínie: odbavovanie eleuzínskych mystérií.23. Diasie: na počesť Dia a Atény.[6]? Prokarystérie: na oslavu Atény, Démetry a Kory.[6]
Elafébolión (starogr. Ἐλαφηϐολιών)
(marec – apríl)		10. až 17. Mestské Dionýzie alebo Veľké Dionýzie: na oslavu Dionýza, s divadelnými predstaveniami.[5]15. zaznamenaná súkromná obeť Kronovi.[5]17. Pandia: sviatok pocte Dia, vie sa o ňom len málo.[5]
Mounychión alebo Múnychión (starogr. Μουνιχιών)
(apríl – máj)		? Delfínie: na úctu Apolóna Delfínia.
16. Múnychie: na počesť Artemidy.[6]
17. Podľa záznamov sa v tento deň stretávalo náboženské združenie thiasótai.[6]		18. Podľa záznamov sa v tento deň stretávalo náboženské združenie eranistai.
19. Olympeia: slávnosť k pocte Dia Olympského. Zaviedol ju Peisistratos.[5]		19. Atický démos Erchia obetoval božstvu Lekaspidovi.
20. Atický démos Erchia obetoval Tritopatorom.[5]
25. Posvätný kúpeľ Atény Poliady.[6]		? Isthmické hry: na oslavu Poseidóna. Celogrécke športové zápolenie v 2. a 4. roku každej olympiády pri Korinte (v obci Isthmia).
Thargélión (starogr. Θαργηλιών)
(máj – jún)		4. Atický démos Erchia obetoval Léte Pythijskému Apolónovi, Diovi, Hermovi a Dioskúrom.[5]
6. a 7. Thargélie: na oslavu Slnka a za dozretie úrody.[6]		16. Atický démos Erchia obetoval Diovi Epakriovi.[5]
19. Sviatok tráckej bohyne Bendidy (Bendideia), jej súčasťou boli nočné jazdecké preteky s pochodňami.		19. Atický démos Erchia obetoval Menedéiovi.[5]19. až 25. Kallyntérie a Plyntérie: venované kultu Atény[6]
Skiroforión (starogr. Σκιροφοριών)
(jún – júl)		3. Arréforia alebo Arrétoforia bol sviatok v Aténach k pocte Atény.
3. Atický démos Erchia obetoval bohyni Kúrotrofos, Aténe Polias, Aglaure, Diovi Polias a Poseidónovi.[5]		12. Skiroforie: boli prevažne ženské slávnosti k pocte bohyne Démetry.[5]
14. Arréforia: oba sviatky na počesť patrónky mesta (Atény). Pre ženy.		14 Dipolieia: bola slávnosť k pocte Dia Polia.[5]

Keďže sa Atický kalendár začal letným slnovratom, presný rok datovania nie je istý, napr. rok založenia délskeho spolku sa datuje na 478/477 pred Kr. (t. j. došlo k nemu v 2. polovici roku 478 či v 1. polovici roku 477 pred Kr.)[1] Niektoré názvy mesiacov Atického kalendára môžu pochádzať už z mykénskeho obdobia.[2]

Referencie a bibliografia
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 424-425.
  2. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 425.
  3. Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 153.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 12,36,2.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 364-368.
  6. Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 154.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.