Metón z Atén

Metón (starogr. Μέτων – Metón) bol grécky astronóm a matematik v 5. storočí pred Kr.[1][2]

Kráter na Mesiaci pomenovaný po Metónovi.

Metón, syn Pausania (podľa Theofrasta žiak Faina[3]), bol aténsky astronóm, ktorý sa pokúsil uviesť do vzájomného súladu lunárny mesiac so solárnym rokom.[1] Diodoros Sicílsky uvádza, že v roku, keď bol v Aténach archónom Apseudes (432 pred Kr.), Metón po štúdiu hviezd odhalil svoj devätnásťročný cyklus, ktorého začiatok bol stanovený na trinásty deň aténskeho mesiaca Skiroforión. Podľa Diodora hviezdy na nebesiach po počte týchto rokov dosiahli svoj návrat na to isté miesto a uzavreli tak okruh, ktorý sa nazýval Veľkým rokom. Tieto výpočty mal vraj Metón také presné, že dokonca ešte v jeho období väčší počet Grékov používal tento devätnásťročný cyklus.[4]

Tento tzv. Metónov cyklus bol v Aténach oficiálne prijatý v roku 432 pred Kr. Skladal sa z devätnástich rokov, rozdelených na dvanásť lunárnych alebo synodických (29.5306 dní) a sedem priestupných čiže 235 mesiacov alebo 6940 dní (125 plných mesiacov po 30 dňoch a 110 prázdnych po 29 dňoch[5]).[6]

Pretože sa vtedy rok všeobecne počítal na 365¼ dňa, tento cyklus bol o ¼ dňa dlhší, lebo 365¼ × 19 = 6939¾ dňa.

Dĺžka roku bola ${\displaystyle {(125\times 30)+(110\times 29) \over 19}=365.263}$ dňa

Dĺžka mesiaca bola ${\displaystyle {(125\times 30)+(110\times 29) \over 235}=29.532}$ dňa[5]

Metónov kalendárny systém neskôr vylepšili Kallippos a Hipparchos z Nikaie.[1]