Dioskúrovia

Dioskúrovia (iné názvy: Dioskurovia, Blíženci[1], Gemini, zriedkavo Dioskuri; starogr. Διόσκουροι - Dioskouroi/iný prepis: Dioskúroi; latinsky Dioscuri alebo Gemini) sú v gréckej mytológii bratia Kastor (alebo Kastór, gr. Kastór, lat. Castor) a Polydeukes (alebo Polydeukés, gr. Polydeukes/iný prepis Polydeukés, lat. Pollux alebo Polydeuces). Boli to najslávnejší dórski hrdinovia po Heraklovi.

Joseph Mollekens, súsošie Kastor a Polydeukes, v súčasnosti sa nachádza v Britskom múzeu

Dioskúrovia, dioskurovia alebo zriedkavo dioskuri znamená aj prenesene dvojica nerozlučných priateľov.

Z gréčtiny Dios kúroi = synovia Dia. Bývajú niekedy označovaní ako Gemini – Blíženci, hovorí sa o nich ako o bratoch, nevlastných bratoch, niekedy aj ako o dvojčatách. Sú symbolom pevného bratského puta, ktoré neskončilo ani smrťou jedného z nich, dokonca sú ako dve výrazné hviezdy súčasťou súhvezdia Blížencov. Staré báje oboch bratov ospevujú ako najslávnejších hrdinov po Heraklovi. Ich mená sú Kastor a Polydeukes, v rímskych bájach sú známi ako Castor a Pollux.

Krásna Léda, dcéra aitolského kráľa, sa vydala za Tyndarea, kráľa v Sparte. Bola božsky krásna, čo samozrejme neušlo pozornosti najvyššieho z bohov. Zeus sa k nej preto priblížil v podobe labute a Léda mu neskôr porodila v Amyklách neďaleko Sparty syna Polydeuka presne v rovnakej dobe, kedy sa jej narodil Kastor, syn Tyndareov.

Neskôr pribudli sestry Helena, ktorej otcom bol tiež Zeus a Klytaimnéstra, dcéra Tyndareova. Polydeukes bol božského pôvodu, teda nesmrteľný, podobne Helena, ktorá ako smrteľná bola bohmi prenesená do Elysia aj so svojím manželom kráľom Menelaom, kde obaja "žijú večne a bez starostí".

Kastor a Polydeukes dostali vynikajúce vzdelanie, ich učiteľom bol aj múdry Kentaur Cheirón. Bratia sa od útlej mladosti cvičili vo všetkých druhoch bojového umenia. Traduje sa, že Polydeukes bol vynikajúci v pästných zápasoch, Kastor zase skvele riadil vojnový voz a dokázal skrotiť aj najdivokejšie kone. Preslávili sa účasťou vo všetkých veľkých bojových a dobrodružných akciách: zúčastnili sa honu na Kalydónského kanca, výpravy Argonautov, pomáhali Heraklovi na výprave proti Amazonkám, oslobodili sestru Helenu, ktorú uniesol Théseus. Na všetkých výpravách si získali slávu.

Posledným dobrodružstvom Dioskurov bola veľká akcia s ich bratrancami Lynkeom a Idom, synov messenského kráľa Afarea. Mladíci ukradli v Arkádii stádo býkov, nepohodli sa však pri delení koristi, pretože Idas sa dopustil podvodu. Dioskurovia sa vrátili a vzali si celé stádo, navyše bratrancom uniesli nevesty. Ukryli sa do dutého stromu a chystali sa Lynkea a Ida prepadnúť. Lenže Lynkeov ostrý zrak prenikol do dutiny a potom Idas oštepom prebodol Kastora. Polydeukes zabil Lynkea, dielo skazy dokonal Diov blesk, ktorý Ida na smrť spálil.

Polydeukes žiadal svojho božského otca, aby ho nechal zomrieť spolu s bratom Kastorom, čo Zeus nemohol pripustiť. Preto došlo k dohode: obaja bratia budú spolu – jeden deň v Hádovej ríši, jeden deň na Olympe. Tak sú bratia " deň živí a každý druhý deň zase mŕtvi", ako je to napísané v Homérovej Odysei.

Sláva Dioskurov pretrvala veky. Sú na oblohe súčasťou súhvezdia Blížencov. Na ich počesť bol postavený rad chrámov. Stali sa patrónmi gréckych i rímskych vojsk, ochrancovia plavcov a lodí, ktoré viedli bezpečne do prístavov za pomoci znamení ohňa na vrcholkoch stožiarov, zvaných Eliášov oheň.