Atentát na Roberta Francisa Kennedyho

Kennedyho prejav k davu Afroameričanov, ktorí demonštrovali v roku 1963 za ľudské práva.

V januári 1961 bol Kennedy menovaný za najvyššieho prokurátora a v tejto funkcii zostal až do svojej rezignácie dňa 3. septembra 1964, kedy sa rozhodol kandidovať na funkciu senátora.[1] Kandidatúra bola úspešná a 3. januára 1965 zasadol do senátorského kresla.[1] S blížiacimi prezidentskými voľbami v roku 1968 bol prezident Lyndon Johnson konfrontovaný so značnými sociálnymi nepokojmi v radoch obyvateľstva. Vo veľkých mestách prebiehali pouličné nepokoje vyjadrujúce nespokojnosť s Johnsonovými pokusmi o presadenie zákonov proti diskriminácii a chudobe. Existoval aj silný odpor voči nadchádzajúcom plánom na vojenskú intervenciu vo Vietname.[2][3] Atentát na Martina Luthera Kinga, ktorý bol spáchaný v apríli 1968, tieto nepokoje ešte viac umocnil.[4] Kennedy začal svoj boj o nomináciu Demokratickej strany na post prezidenta Spojených štátov 16. marca 1968 – štyri dni potom, čo senátor Eugene McCarthy, Kennedyho protikandidát v Demokratickej strane, získal počas primárok v New Hampshire značnú percentuálnu podporu hlasov proti súčasnému prezidentovi (42% oproti 49% Johnsona).[5] O dva týždne neskôr sklamaný Johnson oznámil svoje rozhodnutie o ukončení svojej kandidatúry na znovuzvolenie do funkcie prezidenta. O mesiac neskôr viceprezident Hubert Humphrey oznámil svoj úmysel kandidovať na prezidentský post. Humphrey sa síce primárok nikdy predtým nezúčastnil, ale v rámci Demokratickej strany mohol očakávať značnú podporu demokratických delegátov.[6] Po Kennedyho víťazstvo v primárkach v Kalifornii a Južnej Dakote z osudového 5. júna 1968, v ktorých porazil straníckeho protikandidáta Eugena McCartheyho, by sa v prípade nominácie za Demokratickú stranu stretol o prezidentský post s Humphreyom. V prípade, že by Kennedy nebol zavraždený, umiestnil by sa so svojimi 393 hlasmi na druhom mieste práve za Humphreyom. Ten počas neúspešného súboja o prezidentský post s republikánom Richardom Nixonom získal celkom 561 hlasov.[7]

Robert Kennedy hovorí o škole s malým Rickym Taggartom (New York, predvolebná kampaň 1966)

Štyri hodiny po skončení sčítania hlasov v Kalifornii Kennedy ohlásil svoje víťazstvo v primárkach za Demokratickú stranu. Približne o 00.15 hod v noci (5. júna), sa Kennedy vydal do hotela Ambassador v losangelskom okrsku Mid-Wilshire, aby sa tu stretol s ľuďmi, ktorí ho podporovali v kampani.[8] Toho času bola ochrana tajnej služby poskytovaná iba prezidentovi, nie kandidátom na tento post. Kennedyho telesná stráž bola zabezpečovaná len jedným bývalým agentom FBI Williamom Barrym a dvoma neoficiálnymi bodyguardami, ktorí boli bývalými profesionálnymi atlétmi. Počas kampane sa Kennedy často dostával do blízkeho kontaktu s ľuďmi, pričom bolo bežné, že ho ľudia v zápale emócií objímali alebo sa ho snažili dotknúť.[9] Keď Kennedy skončil svoju reč k straníckym kolegom, mal v pláne prejsť konferenčnou miestnosťou a v inej časti hotela sa stretnúť s ďalšími kolegami z kampane. Keďže sa však rýchlo blížila tlačová uzávierka novín, vyžiadali si novinári tlačovú konferenciu. Kennedyho pobočník Fred Dutton mu navrhol, aby vynechal ďalšie stretnutie a rovno prešiel cez kuchyňu a špajzu do konferenčnej miestnosti pre tlač. Po skončení tlačovej konferencie sa Kennedy vydal k východu, načo ho však William Barry zastavil a povedal mu: „Nie, došlo k zmene, pôjdeme tadiaľto“.[10] Barry sa spoločne s Duttonom snažili Kennedymu zabezpečiť voľný priechod cez ľavé lietacie kuchynské dvere. Ale Kennedy, ktorý bol okamžite obklopený davom prizerajúcich, omylom nasledoval hotelového nosiča Karla Ueckera cez zadný východ.[10]

Uecker držal Kennedyho za pravú ruku a viedol ho cez kuchyňu, pričom mu ju často pustil vo chvíli, keď sa chcel Kennedy s niekým pozdraviť a potriasť mu rukou.[11] Uecker a Kennedy prechádzali medzi chladiacimi boxmi a platňami, potom sa Kennedy otočil doľava, aby pozdravil upratovača riadu Juana Romera.[11] V tej chvíli vyskočil spoza stolíka s podnosmi útočník Sirhán Sirhán, odstrčil Ueckera a opakovane na Kennedyho vystrelil z revolvera.[12]

Kennedyho prejav k poslucháčom na železničnej stanici Willamette Valley počas predvolebného „vlakového turné“ v Oregone (1968)

Potom, čo zranený Kennedy spadol na podlahu, udrel pracovník ochranky Bill Barry Sirhana dvakrát do tváre a okolostojaci svedkovia narazili Sirhána na platňu, čo umožnilo jeho likvidáciu a odzbrojenie.[13] Sirhánovi sa ešte podarilo uvoľniť zo zovretia, znovu schmatol revolver a chcel znovu vystreliť. Neskôr však zistil, že komora revolveru je prázdna, pretože všetky náboje vystrieľal predtým.[14] Barry okamžite pristúpil ku Kennedymu a jeho hlavu podložil svojím kabátom. Neskôr o tomto uviedol: „Hneď som zisitil, že Sirhan strieľal z revolvera .22 slabého kalibru a tak som si pomyslel, že to zranenie snáď nebude až tak vážne, no len čo som uvidel dieru v senátorovej hlave, bolo mi všetko jasné“.[14] K miestu sa okamžite začali zo všetkých smerov predierať rôzni reportéri a prispievali tak k ešte väčšiemu chaosu. Keď Kennedy ležal zranený na zemi, začal Romero v šoku kolísať Kennedyho hlavou a do ruky mu položil ruženec.[15]

Kennedy sa spýtal Romera: „Je všetko v poriadku, OK?“ A Romero odpovedal: „Áno, áno, všetko bude v pohode.“[16] Tento okamih zachytili reportér časopisu Life Bill Epridge a Los Angeles Times Boris Yaroe a nasnímaná fotografia sa stala ikonou celej tejto udalosti[17][18] Kennedyho manželka Ethel stála mimo dav okolo stojacich ľudí a snažila sa privolať nejakú pomoc.[16] Za chvíľu bola privedená k svojmu manželovi a kľakla si k nemu. Otočil hlavu a snažil sa na ňu pozrieť-.[19] Za niekoľko minút dorazila záchranná služba, naložila Kennedyho na nosidlá, chvíľu potom upadol Kennedy do bezvedomia.[20][20] Bol prijatý v neďalekej nemocnici Central Receiving Hospital, kam už dorazil takmer v stave klinickej smrti. Jeden z doktorov potľapkal Kennedyho po tvári a volal: „Bob, Bob“, zatiaľ čo druhý vykonával masáž srdca.[21] Keď došlo k obnoveniu činnosti srdca, požičali doktori šokovanej manželke stetoskop, aby si mohla vypočuť, že srdce jej manžela opäť bije[22] O 30 minút neskôr bol Kennedy prevezený do nemocnice Good Samaritan Hospital, kde bol operovaný.

Operácia začala o 3.12 hodine v noci a trvala tri hodiny a štyridsať minút.[23] O desať a pol hodiny neskôr, v stredu o 17.30, oznámil tlačový hovorca Frank Mankiewicz, že lekári robia, čo je v ich silách, aby zabránili celkovému zlyhaniu organizmu; Kennedyho zdravotný stav však zostal kritický.[24]

Kennedy ho zasiahli tri strely. Jedna z guliek, vystrelená zo vzdialenosti cca 2,54 cm, prešla jeho pravým uchom a rozmetala úlomky lebečnej kosti do mozgu.[25] Ďalšie dve strely prešli pravým ramenom, pričom jedna vyletela von hruďou a druhá sa zasekla medzi krčnými stavcami.[26] Aj cez veľkú snahu odstrániť úlomky lebky z mozgu a vybrať uviazlo guľku, zomrel Kennedy vo štvrtok o 01.44 hod, teda takmer 26 hodín po streľbe.[21] Zanedlho po útoku, hoci fyzicky nezranená, sa psychicky zrútila Kennedyho veľká obdivovateľka, speváčka Rosemary Clooney.[27]

Sirhan Sirhan bol silne antisionisticky zameraným človekom, ktorého diár, nájdený počas vyšetrovania, obsahoval okrem iného vetu: „Moja túžba odstrániť Kennedyho sa postupne stáva neochvejnú posadnutosťou. RFK musí zomrieť, RFK musí byť zabitý. RFK musí byť zavraždený... RFK musí byť zavraždený pred 8. júnom 1968“. Predpokladalo sa, že tento dátum nebol zvolený náhodou, pretože na tento deň vychádzalo prvé výročie začiatku Šesťdňovej vojny medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Počas osobnej prehliadky polícia našla v Sirhanovej peňaženke novinový výstrižok s článkom týkajúcim sa Kennedyho podpory Izraelu. Sirhan neskôr uviedol, že potom, čo sa dozvedel o tejto podpore, začal Kennedyho priamo nenávidieť. Neskôr však bola táto teória o motíve kritizovaná a označená za príliš zjednodušenú a neprihliadajúcu na Sirhanove hlbšie pohnútky.

Počas súdneho procesu sa Sirhanovi advokáti snažili poukazovať na jeho zníženú príčetnosť, zatiaľ čo sa ich klient k činu neustále priznával a pri niekoľkých príležitostiach na seba zvaľoval vinu. Sirhan uviedol, že Kennedyho zabil s dvadsať rokov sa hromadiacou zlobou, hoci po svojom odsúdení tvrdil, že si na svoj čin vôbec nepamätá. Sudca však obhajobu na nepríčetnosť neprijal a právnikmi bola neskôr stiahnutá. Sirhan bol 17. apríla 1969 odsúdený k trestu smrti. Roku 1972 bol tento rozsudok Najvyšším súdom Spojených štátov zmiernený na doživotie na základe precedensu Kalifornia vs. Anderson, ktorý spochybnil všetky rozsudky smrti vynesené pred rokom 1972. V roku 2006 bola Sirhanovi už po trinástykrát zamietnutá žiadosť o podmienečné prepustenie a v súčasnosti je uväznený v Kalifornskej štátnej väznici v Corcoran.

Hotel Ambassador v roku 2004

V čase streľby vysielal kanál ABC News svoje volebné správy, zatiaľ čo vysielanie stanice CBS už v tú dobu skončilo. Najčerstvejšie dianie bolo zachytené až 21 minút po streľbe. Reportéri, ktorí sa nachádzali v blízkosti miesta činu, mali pri sebe iba diktafóny a fotoaparáty, a bezprostrednej dianie bolo teda zachytené len na audiopásku a film, bez možnosti zaistiť živé vysielanie. ABC bola schopná iba odvysielať strohý fotografický záznam udalosti v hotelovej kuchyni a na rozdiel od NBC a CBS vysielala všetok záznam v čiernobielom obraze. CBS a NBC približne dve hodiny po atentáte odvysielali farebné zábery z miesta činu v kuchyni; táto prestávka bola spôsobená potrebou počkať na vyvolanie filmov v laboratóriu.

Reportér Andrew West zo stanice KRKD zachytil na audiopásku dianie bezprostredne po streľbe, samotnú streľbu sa mu však zachytiť nepodarilo. S použitím magnetofónového záznamníka s prídavným mikrofónom tiež zachytil boj svedkov sa Sirhanom v hotelovej kuchyni, pričom je na páske zreteľne počuť reportérov výkrik na Rafera Johnsona „Zober tú zbraň, Rafer, zober tú zbraň!“ A tiež „Chyť mu (Sirhanovi) prsty a pokojne mu ich zlom, keď budeš musieť, chyť mu ich!“

Počas celého nasledujúceho týždňa odvysielala NBC celkom 55 hodín záznamu a spoločne s ABC a CBS zaplnili tieto tri stanice takmer celý svoj vysielací čas informovaním o atentáte a dianí po ňom.

Rovnako ako tomu bolo pri atentáte na Johna Fitzgeralda Kennedyho, aj smrť Roberta Kennedyho sa stala predmetom rozsiahlych analýz. Niekoľko účastníkov oficiálneho vyšetrovania a jednotlivcov vyslovili odlišné mienky na priebeh atentátu alebo aj zásadný nesúhlas s niektorými závermi vyšetrovateľov.

Po vykonanej pitve bolo Kennedyho telo prevezené do katedrály svätého Patrika v New Yorku, pričom sa s ním až do pohrebu 8. júna prišli naposledy rozlúčiť tisíce ľudí. Jeho brat Ted Kennedy sa s ním rozlúčil slovami:

Ihneď po zádušnej omši boli Kennedyho pozostatky prevezené zvláštnym vlakom do Washingtonu DC, pričom veľkú časť trate a stanice lemovali davy ľudí, ktorí mu počas tranzitu naposledy vyjadrovali úctu. Robert Kennedy bol pochovaný v blízkosti hrobu brata Johna na Arlingtonskom národnom cintoríne.

Po tomto atentáte vydal Kongres Spojených štátov nariadenie, že všetci prezidentskí kandidáti musia byť odteraz chránení tajnou službou. Ostatným kandidátom na prezidenta (v roku 1968) boli na priamy príkaz prezidenta Johnsona pridelení agenti tajných služieb.

Voľby v roku 1968

Hrob Roberta Kennedyho na Arligtonskom národnom cintoríne

Vo chvíli svojej smrti bol Kennedy, čo sa týka podpory delegátov, za svojím rivalom Humphreyom. Táto skutočnosť ale mnohých neodradila od domnienky, že by Kennedyho víťazstvo v kalifornských primárkach znamenalo aj jeho celkové víťazstvo. Primárky sa totiž toho roku konali iba v trinástich štátoch a mnohí delegáti by sa teda mohli podľa svojho uváženia rozhodnúť pre Kennedyho. Niektorí historici sa domnievajú, že Kennedyho všestrannosť a charizma by mu takmer určite zabezpečili jeho nomináciu Demokratickou stranou. Historik Michael Beschloss a dopisovateľ denníka The New York Times Tom Wicker sa však domnievajú, že by súhrn týchto vlastností Kennedymu k nominácii nestačil. Viceprezident Humphrey, ktorý bol nakoniec za Demokratickú stranu nominovaný, prehral veľmi tesným rozdielom s republikánom Richardom Nixonom.

• RFK [online]. csfd.cz, [cit. 2009-08-19]. Dostupné online.
• Bob Kennedy - muž, který chtěl změnit Ameriku [online]. csfd.cz, [cit. 2009-08-19]. Dostupné online.
• Bobby (atentát v Ambassadoru) [online]. csfd.cz, [cit. 2009-08-19]. Dostupné online.

• BUDÍN, Stanislav. Dynastie Kennedyů. Praha : Naše vojsko, 1969.
• VOLEK, Henrich. Kennedyové. Praha : Vyšehrad, 1970.
• COLEMAN, Loren. The Copycat Effect: How the Media and Popular Culture Trigger the Mayhem in Tomorrow’s Headlines. New York : Paraview Pocket, 2004. ISBN 978-0743482233. (anglicky)
• MOLDEA, Dan E.. The Killing of Robert F. Kennedy: An Investigation of Motive, Means, and Opportunity. New York : Norton, 1995. ISBN 978-0393037913. (anglicky)
• SCHLESINGER, Arthur M.. Robert Kennedy and His Times. New York : Ballantine Books, 1996. ISBN 0345410610. (anglicky)
• NOGUCHI, Thomas. Coroner. New York : Simon & Schuster, 1985. ISBN 978-0671467722. (anglicky)
• THOMAS, Evan. Robert Kennedy: His Life. New York : Simon & Schuster, 2000. ISBN 978-0684834801. (anglicky)
• WITCOVER, Jules. 85 Days: The Last Campaign of Robert Kennedy. New York : Putnam, 1969. (anglicky)

• česky: Výstřely, jejichž ozvěna je slyšet dodnes − článek na Tyden.cz
• česky: RFK (TV film) − film popisující posledních pět let života R.F. Kennedyho (csfd.cz)
• anglicky: Dokumenty o atentátu na RFK − Mary Farrell Foundation

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Atentát na Roberta Francise Kennedyho na českej Wikipédii.