Baran (súhvezdie)

Baran (Aries, ♈) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Nachádza sa západne od súhvezdia Ryby a východne od súhvezdia Býk. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé. Slnko ním prechádza od 18. apríla do 12. mája. Jarný bod, označovaný znakom B. xcx je v súčasnosti vplyvom precesie v súhvezdí Ryby. Baran je na večernej oblohe viditeľný u nás od augusta do apríla. Vrcholí o polnoci v poslednej tretine októbra asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberá 0,134 sr. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, najjasnejšia hviezda Hamal.

Baran
Mapa súhvezdia Baran
Latinský názov	Aries
Skratka	Ari
Genitív	Arietis
Symbolické vyjadrenie	baran
Rektascenzia	3h
Deklinácia	20°
Plocha	441  štvorcových stupňov Poradie: 39
Počet hviezd (magnitúda < 3)	2
Najjasnejšia hviezda	Hamal (α Ari) (Zdanl. magnitúda 2,0)
Meteorický roj	Májové Arietidy Jesenné Arietidy Delta Arietidy Epsilon Arietidy Denné Arietidy Aries-Triangulidy
Susedné súhvezdia	Perzeus Trojuholník Ryby Veľryba Býk
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −60° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December
Pozri aj Astronomický portál

Baran je jedným z menších súhvezdí zvieratníka, v ktorom tvar barana videli už dávno pred Grékmi Babylončania, Egypťania a Peržania. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé, deti bohyne oblakov Nefelé a thébskeho kráľa Athamasa, syna bohov búrok a vetra. Vyslal ho boh Hermes, aby odniesol kráľovské deti do bezpečia, pred ich zavraždením nevlastnou matkou Inó. Tá ich nemala rada, zle s nimi zaobchádzala a nakoniec sa rozhodla, že ich pripraví o život. Baran vedel lietať a keď prechádzal vysoko nad Dardanelami, dievča Hellé stratilo rovnováhu a spadlo do mora v úžine nazývanej Hellespont (dnešné Dardanely). Chlapec Frix sa zachránil a bezpečne sa dostal do Kolchidy, do mesta na východnom pobreží Čierneho mora, kde ho priateľsky prijal miestny kráľ. Barana neskôr obetovali Diovi, ktorý následne z vďačnosti daroval jeho zlaté rúno kolchidskému kráľovi. Kráľ si vzácny dar veľmi vážil, preto zlaté rúno uložil v posvätnom hájiku, kde ho strážil nikdy nespiaci drak. Neskôr sa zlaté rúno stalo cieľom dobrodružnej výpravy Iasóna a Argonautov.

Baran je oficiálne prvým súhvezdím zvieratníka, pretože pred 2 000 rokmi sa v ňom nachádzal jarný bod – priesečník ekliptiky so svetovým rovníkom, ktorý sa dnes vplyvom precesie nachádza už v susednom súhvezdí Ryby (znak pre jarný bod je ale stále identický so súhvezdím Barana). Od jarného bodu sa kedysi rozdeľovala ekliptika na 12 rovnako dlhých úsekov po 30 stupňov, zvaných ako znamenia zverokruhu. Dnes Slnko putuje Baranom každý rok medzi 18. aprílom a 12. májom. Je to malé, ale výrazné súhvezdie severnej oblohy položené medzi Rybami a Býkom, západne od Plejád. Na večernej oblohe je u nás viditeľné od augusta do apríla. Vrcholí o polnoci v poslednej tretine októbra asi 65 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Na oblohe zaberá 0,134 sr. drobn

Baran je malým súhvezdím, ktorého kostru vytvárajú jasné hviezdy Hamal, Sheratan a Mesarthim, neďaleko priamky hviezd charakterizujúcej súhvezdie Androméda. V súhvezdí sa nachádza aj asterizmus Severná mucha, ktorý je pozostatkom po starom súhvezdí s rovnakým názvom. Tvorený je spojnicou 3 hviezd: 35 – 39 – 41 Arietis. Baran ponúka niekoľko dvojhviezd a slabých galaxií, z ktorých vyniká jedine NGC 772.

Arietidy – denný meteorický roj, s ktorého rozsiahlym prúdom drobných častí sa naša Zem každoročne stretáva v dobe od 31. mája do 18. júna. Pretože je však vtedy súhvezdie Barana na dennej oblohe, môžeme tieto meteory sledovať iba radarom.