Arcibiskupský zámok Kroměříž

Pôvodne sa na tunajšom mieste rozkladalo veľkomoravské hradisko. V 11. storočí tu vznikol dvorec, na ktorom sídlilo olomoucké údelné knieža Oto II., ktorý ho spolu s priľahlou obcou predal olomouckému biskupovi Jánovi II. Na základoch dvorca dal v polovici 13. storočia vystavať biskup Bruno zo Schauenburgu svoje opevnené sídlo a obec sa zmenila na mesto chránené pevnými hradbami.

Počas husitských vojen kroměřížsky hrad značne utrpel, keď ho v rokoch 1423 a 1432 dvakrát obsadili vojská kališníkov. Až koncom 15. storočia sa biskup Stanislav Turzo (1497 – 1540) pričinil o jeho obnovu a súčasne o prestavbu na ranorenesančný zámok, štvorkrídlovú budovu s centrálnym nádvorím. Biskup Thurzo bol veľkým mecenášom umenia a pre svoje sídlo objednal o. i. štyri doskové obrazy od nemeckého maliara Lucasa Cranacha st. Ďalšie úpravy zámku sú dielom biskupa Stanislava Pavlovského (1579 – 1599).

Nádvorie zámku

Do histórie mesta i samotného zámku citeľne zasiahla tridsaťročná vojna. Počas nej, v rokoch 1643 a 1645, bol hrad zničený švédskymi vojskami. Na mieste ruín bol na konci 17. storočia z iniciatívy biskupa Karola II. Lichtenštejna z Kastelkornu (1664 – 1695) vybudovaný ranobarokový zámok podľa projektov talianskych majstrov Filiberta Luccheseho a Giovanniho Pietra Tencallu. Na návrh F. Luccheseho bola v susedstve zámku založená Podzámocká záhrada a neďaleko zámku vyprojektoval tento architekt skvostnú Kvetnú záhradu. Jediným pozostatkom pôvodného hradu ostala osemdesiatštyri metrov vysoká veža.

Po jednom z najväčších požiarov Kroměříža v roku 1752 sa začínalo takmer od začiatku. Veľký podiel na obnove zámku mali počas svojho pôsobenia biskupi Ferdinand Július Troyer (1745 – 1758) a Leopold Fridrich Egkh (1758 – 1760). Stavebnými úpravami bolo upravené druhé poschodie, odbúrané nárožné bastióny a nové ukončenie poškodenej veže. Zmeny sa dotkli i interiérov, k výzdobe ktorých boli prizvaní poprední umelci tej doby. V 19. storočí (r. 1832) bola zasypaná vodná priekopa, ktorá dosiaľ chránila zámok od mesta. Inak sa vzhľad zámku podstatne nezmenil a zostal zachovaný v podobe, v akej ho poznáme dnes.

V rokoch 1848 – 1849 sa zámok stal stredobodom pozornosti celej monarchie. 22. novembra 1848 bolo v rozľahlej rokokovej jedálni kroměřížskeho zámku slávnostne otvorené obnovené zasadnutie ríšskeho snemu. Vďaka tejto udalosti sa Kroměříž, s iba šiestimi tisícmi obyvateľov, stal na niekoľko mesiacov metropolou rakúskej monarchie. V roku 1885 sa na zámku konala porada rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a ruského cára Alexandra III.

Na prelome 19. a 20. storočia bol zámok upravovaný. Ďalšou pohromou pre zámok bol požiar v roku 1945, ktorý ho však našťastie veľmi nepoškodil. V majetku olomouckých arcibiskupov ostal zámok až do roku 1949, kedy prešiel do správy československého štátu. V súčasnosti je zámok v správe Národného pamiatkového ústavu, Správy štátneho Arcibiskupského zámku a záhrad v Kroměříži.

Zámok tvorí dvojposchodová budova na štvoruholníkovom pôdoryse s rozmermi 75 x 80 metrov rozšírená na nárožiach o bastiónové rizality. Uprostred budovy je centrálne nádvorie. Z hmoty zámku vystupuje dominantná hranolovitá veža, zakončená oktogónom.

Počas vlastníctva olomouckých biskupov zámok v sebe spájal tri funkcie – reprezentácie, hospodárskej správy diecézy a ako miesto úschovy umeleckohistorických zbierok. Zámok je známy svojím mimoriadne bohatým zbierkovým fondom – zbierky umeleckých diel, sôch, zbraní, loveckých trofejí, nábytku, kníh, hudobnín a pod dosahujú svetový význam.

Dominantným priestorom prízemia zámku je Salla terrena so štukovou výzdobou. S prvým poschodím je spojená monumetálnym schodiskom.

K najvýznamnejším miestnostiam prvého poschodia patria Lovecký salón s početnými zbierkami zbraní a poľovných trofejí, Poradný salón s galériou významných olomouckých biskupov a arcibiskupov a Trónny salón slúžiaci na prijímanie návštev. Súčasťou interiérov prvého poschodia je aj Veľká jedáleň pre šesťsto stolujúcich, neskoršie premenovaná na Snemovný salón podľa miesta konania slávneho snemu v r. 1848 – 1849. Impozantný salón (rozmery 40 x 20 x 17 metrov) pochádzajúci z druhej polovice 18. storočia zaujme najmä svojím osvetlením dvadsiatimidvomi kryštáľovými lustrami a najväčším obrazom v zámku zaberajúcim plochu 400 m².

Zámocká obrazáreň s unikátnymi zbierkami európskeho maliarstva 15. a 18. storočia (Tizian, Veronese, Cranach st. a i.), tzv. Manský salón s úchvatnou výzdobou dokumentujúcou šesť storočí trvajúce vlastníctvo olomouckých prelátov, Zámocká knižnica zaberajúca niekoľko miestností zariadených v barokovom a rokokovom štýle, ktorej knižný fond obsahuje vyše 80 tisíc zväzkov, hudobných záznamov a vzácne glóbusy z rokoch 1640 – 1680, tvoria súbor miestností druhého poschodia.

Pohľad na zámok z Podzámockej záhrady

Patrí k najlepšie koncipovaným krajinárskym parkom 19. storočia. Vznikla z pôvodnej renesančnej záhrady. Jej zakladateľom bol biskup Stanislav Turzo. Neskôr za episkopátov biskupov Viléma Prusinovského (1565 – 1572) a Stanislava Pavlovského bola upravovaná. Z väčšej časti predstavovala kvetinovú záhradu, usporiadanú do okrasných ornamentov a určenú hlavne na pestovanie vzácnych okrasných kvetín a drevín.

Ďalšie významné zmeny vzhľadu záhrady boli realizované za biskupa Karola II. Lichtenštejna z Kastelkornu. Premena sentimenálnej záhrady na romantický park začala nástupom arcibiskupa Ferdinanda Maria Chotka (1832 – 1836) a po ňom arcibiskupa Maximiliána Sommerau-Beckha (1836 – 1853). Za ich episkopátu bola záhrada upravená v barokovom štýle do súčasnej podoby romantického parku anglického typu.

Podzámocká záhrada sa rozprestiera medzi zámkom z riekou Morava na ploche šesťdesiatštyri hektárov. Súčasťou areálu záhrady je niekoľko stavieb drobnej architektúry – čínsky pavilón, Pompejánska kolonáda, tzv. rybársky domček, Maximiliánov dvor a i.

Kvetná záhrada (pôvodne Libosad) sa stala vrcholným stavebným dielom biskupa Karola II. Lichtenštejna z Kastelkornu. Na základe vlastných predstáv vychádzajúcich z osobnej bohatej knižnice diel venujúcich sa záhradnému umeniu zadal práce na novovznikajúcom projekte významným architektom (F. Lucchese a G. P. Tencalla) i ďalším umelcom (štukatéri, sochári, maliari) tej doby. V rokoch 1665 – 1675 prebehla prvá etapa prác. Druhá, doplňujúca, v priebehu 80-tych rokov 17. storočia. Zavŕšenie prác je datované rokom 1691.

Kolonáda v Kvetnej záhrade je jedinečnou galériou sôch

Kvetná záhrada je organickou súčasťou zámku napriek tomu, že s ním netvorí jeden celok. Rozkladá sa na okraji centra mesta (pôvodne na močaristej pôde za hradbami mesta) na ploche s rozmermi 485 x 300 metrov ako dokonalý produkt symbiózy záhradnej architektúry so sochárstvom, umeleckým remeslom i pôsobivým čarom tečúcej vody. Je pozoruhodné, že sa záhrada dochovala do súčasnosti v takmer pôvodnej podobe. Areál Kvetnej záhrady má prísne symetrické členenie; delí sa na dve polovice. Severná časť je tvorená trojuholníkovými poľami zo zostrihaných stromov smerujúcich k centrálnej stavbe rotundy a kvetinovými partermi. Južná časť bola autormi projektu ešte rozdelená na dva obdĺžniky s dvoma rybníkmi a dvoma umelými tzv. jahodovými kopčekmi. Západné ohraničenie záhrady tvorí ojedinelá, 233 metrov dlhá kolonáda (arkádová loggia). Vnútorná stena kolonády je veľkoryso poňatá ako sochárska galéria so 44 postavami antických božstiev, bájnej mytológie a histórie v nadživotnej veľkosti. Vonkajšia rímsa zasa predstavuje unikátny celok 46 búst antických velikánov.

Centrálny priestor Kvetnej záhrady zaberá kupolovitá osemboká budova letohrádku Rotunda. Pôvodne to bola otvorená stavba slúžiaca na kratochvíľu hostí. Okrem jedinečnej architektúry (štyri salóniky s umelými jaskyňami – grotami) a výzdoby (vzácne štuky a maľby s mytologickými scénami) bol v rotunde inštalovaný i dômyselný systém mechanických a vodných atrakcií.

Letohrádok je po technickej stránke pozoruhodný i v súčasnosti. Zo stredu kupoly na dvadsaťpäť metrov dlhej oceľovej strune visí tridsať kilogramov vážiace matematické kyvadlo. Je vernou kópiou Foucaltovho kyvadla z Parížskeho Panteónu. Bolo tu umiestnené v roku 1940 z iniciatívy profesora miestneho gymnázia Františka Nábělka.

Priestor Kvetnej záhrady dopĺňajú dve dominantné fontány – Levia a Tritónov.

Pre svoju historickú hodnotu bol Arcibiskupský zámok v Kroměříži spolu s historickým jadrom mesta vyhlásený už v roku 1953 za mestskú pamiatkovú rezerváciu a neskôr, v roku 1995, za národnú kultúrnu pamiatku. Vrcholom ocenia bol v roku 1998 zápis zámku s unikátnymi záhradami do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

• M. Blažková, 12 pokladů Čech a Moravy, Albatros, Praha, 2004
• J. Bauer, Tajnosti moravských hradů a zámků I., Akcent, Třebíč, 2004

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arcibiskupský zámok Kroměříž

• Arcibiskupský zámek v Kroměříži
• Zámok a záhrady na stránkach UNESCO