Antimonit
Antimonit (alebo stibnit) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky sulfid antimonitý – Sb2S3.
| Antimonit | |||
| Sb₂S₃ | |||
 Antimonit z bane Baia Sprie v Rumunsku | |||
 Kryštálová štruktúra antimonitu | |||
| Všeobecné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Pôvod názvu | z lat. stibium | ||
| Klasifikácia | |||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Strunzova klasifikácia | II/D.08 (8.vyd.) 2.DB.05a (9.vyd.) | ||
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 2.DB.05 (10.vyd.) | ||
| Danaova klasifikácia | 2.11.2.1 (8.vyd.) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | Rombická sústava | ||
| Bodová grupa | mmm | ||
| Mriežkové param. | a = 11,229 Å b = 11,31 Å c = 3,8389 Å V = 487,54 Å3 Z = 4 | ||
| Habitus | masívny, zrnitý, prizmatické kryštálové drúzy, predĺžené podľa {001} | ||
| Zrasty | vzácne, planárne zrasty podľa plôch {130}, {120} a {310} | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Priesvitnosť | opakný | ||
| Farba(y) | šedá, čierna | ||
| Vryp | šedočierny | ||
| Lesk | kovový | ||
| Tvrdosť (Mohs) | 2 | ||
| Hustota | 4,63 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná podľa plochy {010} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
Odrazivosť na vzduchu
| |||
| Iné | |||
| Rozpustnosť | v kys. chlorovodíkovej | ||
| Zoznam minerálov Antimonit na mindat.org Antimonit na Commons | |||
| |||
Charakteristika
Tento minerál vytvára prizmatické kryštály, často s pozdĺžnym ryhovaním. Vyskytuje sa však aj v ihlicovitej, zrnitej alebo steblovitej forme. Bežne tvorí masívne (hrubo až jemnozrnné) agregáty[1]. Jeho farba aj vryp sú olovenosivé až čierne. Antimonit je nepriehľadný a má kovový lesk.[2] Patrí medzi opakné minerály.
Vznik
Tvorí sa v nízkoteplotných hydrotermálnych žilách a v ložiskách, kde sa pôvodná hornina úplne alebo čiastočne nahradzuje novým materiálom z cirkulujúcich hydrotermálnych roztokov.[2] Bývá sprevádzaný kremeňom, sfaleritom, galenitom, arzenopyritom, cinabaritom, zlatom a ďalšími. Je hlavním zdrojom antimónu.[3] Hustota sa pohybuje od 4,52 do 4,62 g.cm3. Obsahuje 71,45 – 71,69 % antimónu a 28,42 – 28,31 % síry[4].
Poznávanie
Antimonit sa ľahko taví v plameni sviečky alebo zápalky. Rozpúšťa sa v kyseline chlorovodíkovej.[2] Tvrdosť 2 podľa Mohsa.
Výskyt
Vyskytuje sa v hydrotermálnych nízkoteplotných žilách viazaných na kyselé magmatity.[3] Tiež v metasomatických ložiskách a sedimentoch horúcich prameňov.
Lokality
Vo svete
Známy je najmä z Čínskej provincie Hunan, kde je intenzívne ťažený (baňa Xikuangšan). Tunajšia ťažba predstavuje až 80% svetovej produkcie[5]. Vyskytuje sa i v Japonsku, USA (hlavne Nevada, mineralogické výskyty v štátoch Arkansas, Idaho, Kalifornia a Aljaška), Taliansku, Peru, Nemecku, Alžírsku, Thajsku, Kanade, Mexiku, Bolívii a Francúzsku. Pekné kryštály sú známe i z okresov Baia Sprie, Herja a Baia Mare v Rumunsku[1].
V Českom masíve ho možno nájsť pri Milošove a Krásnej Hore.[3]
Na Slovensku
Na území Slovenska je antimón ťažený už od 17. storočia. Ťažba na poslednom aktívnom ložisku v Dúbrave bola ukončená v roku 1991.
Antimónová mineralizácia je situovaná v kryštaliniku tatrika v Malých Karpatoch, kde s ňou asociuje arzenopyritová a zlatá mineralizácia (Pezinok, Pernek, Kuchyňa), podobne v Nízkych Tatrách, kde sa navyše vyskytuje i barit, pyrit a tetraedrit (Medzibrod, Jasenie, Partizánska Ľupča-Magurka a Dúbrava); tiež v gemeriku, kde však nedosahuje ložiskové parametre (Poproč, Betliar, Kojšov, Rožňava, Slovinky (Ostrý vrch), Smolník, Zlatá Idka, Chyžné). Mladšie výskyty sú viazané na neovulkanity stredného Slovenska (Kremnica, Malá Lehota) a východného Slovenska (Zlatá Baňa, Kokošovce)[5][2].
Opustené a zle zakonzervované banské diela po ťažbe antimónu sú výraznou environmentálnou záťažou. Okolité prostredie môže byť znečistené arzénom a antimónom, zinkom, železom, niklom a olovom.[6]
Ekonomický význam
Je cenený medzi zberateľmi. V priemysle sa používa pri výrobe skla. Využíva sa i ako traskavina do rozbušiek, bezpečnostných zápaliek a pyrotechnických pomôcok. V minulosti sa používal pri odpaľovaní fotografických bleskov, od tohto použitia sa však upustilo pre jeho zdravotnú závadnosť a citlivosť na statickú elektrinu.[7] V elektrotechnike sa v súčasnosti skúma jeho využitie pri výrobe lítiových akumulátorov.[8]
Referencie
- Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, s. 367-368
- Antimonit - Sb2S3. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
- PETRÁNEK, J. Antimonit. On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
- Handbook of Mineralogy [online]. rruff.geo.arizona.edu, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- Jurkovič, Ľ., Šottník, P., Fľaková, R., Jankulár, M., Ženišová, Z., Vaclík, M., 2010, Opustené Sb ložisko Poproč – zdroj kontaminácie prírodných zložiek v povodí Olšavy. Mineralia Slovaca, 42, s. 109 – 120
- Pyrotechnic Chemicals [online]. pyrouniverse.com, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- Kundu, M., Mahanty, S., Nath Basu, R., 2009, Lithium antimonite: A new class of anode material for lithium-ion battery. Electrochemistry Communications, 11, 7, s. 1389-1392
Pozri aj
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- www.mindat.org - antimonnit na mineralogickej databáze