Anhydrit

Anhydrit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran vápenatý – CaSO4. Vzniká hlavne usadzovaním zo slaných roztokov, môže tvoriť monominerálnu evaporitickú horninu.

Anhydrit
CaSO₄
Síran vápenatý

Anhydrit z bane Naica, Chihuahua, Mexiko.

Kryštálová štruktúra anhydritu
Všeobecné informácie
ObjaviteľAbraham Gottlob Werner
(1804)
Pôvod názvustarogr. άνυδρος bezvodý
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaVI/A.08 (8.vyd.)
7.AD.30 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia7.AD.30 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia28.3.2.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaRombická sústava
Bodová grupammm
Mriežkové param.a = 6,245 Å
b = 6,995 Å
c = 6,993 Å
V = 305,48 Å3
Z = 4
Habitusmasívny, vláknitý, zrnitý, zriedka ploché, prípadne predĺžené kryštály a kryštálové drúzy s tvarmi {010}, {100} a {001}
ZrastyKontaktné zrasty podľa {011}, zriedkavo aj podľa {120}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriehľadný až polopriesvitný
Farba(y)bezfarebný, biela, šedá, modrastá
Vrypbiely
Lesksklený
Tvrdosť (Mohs)3 - 3,5
Hustota2,98 kg.dm3
Štiepateľnosťvýborná na plochách {010} a {100}, dobrá na ploche {001}
Optické dáta
Index lomu
dvojosový minerál
nα = 1,567 - 1,574
nβ = 1,574 - 1,579
nγ = 1,609 - 1,618
Dvojlomδ = 0,04 - 0,044
Odrody a variety
angelit, vulpinit
Zoznam minerálov
Anhydrit na mindat.org
Anhydrit na Commons
Portál vedy o Zemi
Chemický portál

Názov anhydrid zaviedol v roku 1804 A. G. Werner z gréckeho slova anhydros, čo znamená bez vody.

Charakteristika

Tvorí tabuľkovité alebo prizmatické kryštály. Častejšie býva celistvý, zrnitý alebo vláknitý. Jeho farba sa mení od bielej, sivej alebo modrastej farby až po ružovkastú a hnedastú[1]. Tvrdosť 3 až 3,5. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo mastným leskom[2]. Hustota sa pohybuje medzi 2,9 až 2,99 kg.dm³.

Poznávanie

Anhydrit sa pri zohrievaní ľahko taví a plameň sfarbuje do tehlovočervena[1]. Od sadrovca sa odlišuje vyššou hmotnosťou.

Vznik

Podobne ako iné evaporitové minerály vzniká usadzovaním zo soľaniek v sedimentačných panvách. Na rozdiel od sadrovca, ktorý je hydratovaný (CaSO4.2H2O) je anhydrit bez vody. Môže vznikať priamym vyzrážavaním na brehoch vodných plôch v aridných oblastiach[3], alebo aj ako výsledok premeny sadrovca v dôsledku pochovania a dehydratácie. Z nenasýtených roztokov sa vyzráža pri teplote vyššej ako 63,5 °C, ale z roztokov nasýtených NaCl stačí teplota nad 30 °C.[4]

Naopak sa tiež môže meniť sadrovec v dôsledku hydratácie fluidami. Dochádza pri tom k nárastu objemu asi o 30 %.[5]

V dôsledku haliokinézy, teda diapirického pohybu evaporitov v horninovom prostredí sa často nachádza v soľných dómoch, kde vystupuje v ich hornej časti (tzv. caprock)[6]. Vystupuje často spolu s dolomitom, sadrovcom a inými minerálmi. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj ako minerál hydrotermálnych žíl s kremeňom a kalcitom[2].

Výskyt

Je zriedkavejší ako sadrovec. Najčastejšie tvorí šošovkovitévrstvovité telesá.

Lokality

Vo svete

Veľké akumulácie tvorí v panvách v amerických štátoch Texas a Louisiana. V Kanade vystupuje na polostrove Nova Scotia. V Európe je známy z Pyrenejí. Nachádza sa aj v talianskom Toskánsku a Švajčiarsku[7], kde sa na lokalitách St. Gotthard a Simplon vyskytuje aj vo forme až 20 mm veľkých fialových kryštálov vystupujúcich v puklinách v premenených horninách[8]. V Rakúsku sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Štajersku a Tirolsku. Známa je najmä lokalita Salzkammergut. V Poľsku je známy z Wieliczky. V Nemecku vystupuje v soľných uloženinách pri Stassfurte a Wathelingene[8].

Lokality na Slovensku

Na Slovensku sa vyskytuje na lokalitách Banská Štiavnica a Kopanice pri Banskej Štiavnici, Bohúňovo, Bzovík, Čoltovo, Dedinky, Markušovce,Mlynky, Muránska Huta, Pavlovce (okr. Vranov nad Topľou), Smižany, Strelnice (pri Šafárikove, okr. Rimavská Sobota), Šarišská Poruba a Zbudza[2]. Známy výskyt je aj vo vrte SBM-1 Soblahov.

Použitie

V minulosti bol anhydrit bez využitia. Čisto biely sa využíva ako plnidlo. Možno ho tiež použiť na výrobu kyseliny sírovej alebo výrobu sadrovca.

Referencie

  1. Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 111
  2. Anhydrit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2014-01-22]. Dostupné online.
  3. Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
  4. Paffengoľc, K. N. a kol., 1973, Geologičeskij slovar 1. A-M. Nedra, Moskva, s. 47
  5. Angidrit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po rusky)
  6. Anhydrite, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. glossary.oilfield.slb.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 209
  8. Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, s. 137

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anhydrit

Externé odkazy

Zdroj

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.