Nikajské cisárstvo

Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204). Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Názov je odvodený od dôležitého mesta Nikaia (Níkáia, Nicaea).

Približné hranice nástupníckych štátov po dočasnom rozpade Byzantskej ríše v roku 1204:

██ Latinské cisárstvo

██ Nikajské cisárstvo

██ Trapezuntské cisárstvo

██ Epirský despotát

Nachádzal sa v severozápadnej (neskôr celej západnej) Malej Ázii. Vládcovia boli z rodu Laskaris, ktorý predtým vládol aj v Byzantskej ríši. Prvý vládca bol zaťom bývalého byzantského cisára Alexia III. Angela.

Vrchol moci dosiahlo za Jána III. Vatatza (1222 – 1254). Roku 1246 dobylo Solún.

Roku 1261 vládca Nikajského cisárstva dobyl Carihrad (Latinské cisárstvo) a obnovil tak Byzantskú ríšu (pozri Neskorobyzantské obdobie).

Zdroj

ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, at al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 532 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 284 – 289.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.