Andrej Dmitrijevič Sacharov
Andrej Dmitrijevič Sacharov (po rusky Андре́й Дми́триевич Са́харов) (* 21. máj 1921, Moskva – † 14. december 1989, Moskva) bol sovietsky fyzik ruského pôvodu, spolutvorca sovietskej vodíkovej bomby, disident a významný ľudskoprávny aktivista v Sovietskom zväze.
Andrej Dmitrijevič Sacharov | |||
sovietsky fyzik | |||
Narodenie | 21. máj 1921 Moskva, ZSSR | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 14. december 1989 (68 rokov) Moskva, ZSSR | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Pochádzal z rodiny učiteľa fyziky. Rodičia ho do 7. triedy vzdelávali doma.
Po skončení strednej školy v roku 1938 nastúpil na štúdium fyziky na Fyzikálnej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. Po napadnutí Sovietskeho zväzu v roku 1941 sa pokúsil prestúpiť na vojenskú akadémiu. Nebol však prijatý zo zdravotných dôvodov. V roku 1941 bol evakuovaný do mesta Ašchabad v Turkménsku. Školu ukončil s vyznamenaním v roku 1942. Po skončení školy pracoval vo vojenskom výskumnom ústave v Ulianovsku, kde sa podieľal na zdokonaľovaní tankovej munície. V roku 1944 nastúpil na ašpirantúru na Fyzikálny ústav Akadémie vied k I. J. Tammovi. V roku 1947 obhájil kandidátsku prácu. Následne bol na základe odporúčania akademika Tamma prijatý na Moskovský energetický ústav.
Zaoberal sa problematikou termonukleárnych reakcií. Za svoje vedecké úspechy bol 3x vyznamenaný vysokými štátnymi vyznamenaniami Hrdina Socialistickej práce (1954, 1956, 1962), Stalinovou (1952) a Leninovou cenou (1957).
Spolu s manželkou J. Bonnerovou bol perzekvovaný za angažovanosť v boji za dodržiavanie ľudských práv v Sovietskom zväze. Boli mu odobrané všetky sovietske vyznamenania a ocenenia, v rokoch 1980 – 1986 bol vysťahovaný z Moskvy a žil vo vyhnanstve.
V roku 1975 mu bola udelená Nobelova cena za mier. Na jeho počesť sa každoročne udeľuje Sacharovova cena za slobodné myslenie.