Sacharovova cena za slobodné myslenie

Sacharovova cena za slobodu myslenia je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Európsky parlament. Pomenované je po sovietskom vedcovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Európsky parlament ju udeľuje od roku 1988 tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody.

Každoročne sa odovzdáva okolo 10. decembra, čím si Parlament pripomína podpis Všeobecnej deklarácie ľudských práv členmi OSN v roku 1948.

Laureáti
  • 1988:
  • 1989 – Alexander Dubček, slovenský politik a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968.
  • 1990 – Aun Schan Su Ťij, mjanmarská politička, bojujúca za ľudské práva, prenasledovaná režimom, 16 rokov bola v domácom väzení.
  • 1991 – Adem Demaçi, kosovský spisovateľ, aktivista a politik.
  • 1992 – Las Madres de la Plaza de Mayo, argentínske hnutie žien za ľudské práva.
  • 1993 – Oslobodjenje, redakcia sarajevského denníka.
  • 1994 – Taslima Nasrin, bangladéšska feministická spisovateľka.
  • 1995 – Leyla Zana, kurdská politička.
  • 1996 – Wei Ťing-šeng, aktivista čínskeho prodemokratického hnutia.
  • 1997 – Salima Ghezali, alžírska spisovateľka a novinárka, aktivistka za ľudské práva.
  • 1998 – Ibrahim Rugova, kosovský aktivista, neskorší prvý prezident Kosova.
  • 1999 – José Alejandro „Xanana“ Gusmão, bojovník za nezávislosť Východného Timoru.
  • 2000 – ¡Basta Ya!, španielska nevládna organizácia mobilizujúca verejnosť proti terorizmu.
  • 2001:
    • Izzat Ghazzawi, palestínsky spisovateľ a profesor.
    • Nurit Peled-Elhanan, izraelská vysokoškolská odborná asistentka, spisovateľka a bojovníčka proti okupácii Palestíny.
    • Dom Zacarias Kamwenho, angolský arcibiskup a mierový aktivista.
  • 2002 – Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánsky vodca Kresťanského hnutia za oslobodenie, zasadzujúce sa za demokraciu na Kube
  • 2003 – generálny tajomník OSN Kofi Annan a všetci zamestnanci Organizácie Spojených národov s osobitnou spomienkou na Sergia Vieiry De Melly a mnohých ďalších úradníkov OSN, ktorí pri výkone svojej služby v prospech svetového mieru prišli o život.
  • 2004 – Bieloruská asociácia novinárov, organizácia , ktorá sa postavila proti útlaku médií diktátorom Alexandrom Lukašenkom.
  • 2005:
    • Ženy v bielom (Damas de Blanco), skupina manželiek a dcér kubánskych disidentov protestujúcich proti ich väzneniu, vznikla začiatkom roku 2004.
    • Reportéri bez hraníc, medzinárodná organizácia bojujúca proti cenzúre a prenasledovaniu žurnalistov.
    • Hauwa Ibrahim, nigérijská advokátka, ktorá bezplatne obhajuje ženy odsúdené k trestu smrti ukameňovaním a bojuje proti náboženskému fundamentalizmu.
  • 2006 – Alexander Milinkievič, bieloruský politik.
  • 2007 – Sálih Mahmúd Muhammad Usmán, sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv.
  • 2008 – Chu Ťia, čínsky disident.
  • 2009 – ruské stredisko pre ľudské práva Memorial a traja hlavní aktivisti Oleg Orlov, Sergej Kovaljov a Ljudmila Alexejevová.
  • 2010 – Guillermo Fariñas, kubánsky lekár a disident[1]
  • 2011 – pätica aktivistov tzv. Arabskej jari:
    • Muhammad Buazízí (in memoriam) – Tunisan, ktorého smrť samoupálením rozpútala vlnu protivládnych protestov
    • Asmaa Mahfouz – egyptská prodemokratická aktivistka
    • Ahmed al-Senussi – líbyjský prodemokratický aktivista
    • Razan Zaitouneh – sýrska právnička v oblasti ľudských práv
    • Ali Farzat – sýrsky politický karikaturista
  • 2012 – iránsky aktivisti Nasrín Sotúdeová, obhajkyňa ľudských práv a Džafar Panahí, režisér
  • 2013 – Malála Júsufzajová, pakistánska aktivistka
  • 2014 – Denis Mukwege, konžský gynekológ a bojovník za ľudské práva

Referencie a zdroj
  1. Sacharovova cena 2010 pre Guillerma Fariñasa

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.