Alpaka (zliatina)

Alpaka je pevná látka strieborného až žltkavého lesklého vzhľadu. Zliatina je vyrobená zo 47 – 64% medi, 10 – 25% niklu, 15 – 42% zinku a s prímesami prvkov ako je olovo, cín, mangán alebo železo. Vyznačuje sa jednoduchou opracovateľnosťou, zároveň ale aj tvrdosťou a odolnosťou voči korózií, ako i dobrou tepelnou vodivosťou. Zliatina sama o sebe kladie relatívne veľký odpor elektrickému prúdu, jej oxidy sú ale vodivé.[3]

• Teplota topenia: 900 °C
• Hustota: 8 700 kg/m³
• Elektrická vodivosť: cca 3–5 MS·m⁻¹
• Tepelná vodivosť: cca 25–35 W·m⁻¹K⁻¹
• Tepelná rozťažnosť: 16×10⁻⁶ K⁻¹ až 17×10⁻⁶ K⁻¹

Prv bola alpaka obľúbená ako základný kov na výrobu postriebrených nádob, povrch nádoby bol postriebrený pomocou elektrolýzy. S alpakou sa možno stretnúť najmä v bižutérii, hračkárskom priemysle (pre dobrou elektrickú vodivosť oxidov zlúčeniny je vhodná na výrobu koľajníc modelových železníc), ale aj pri kvalitnejších kľúčoch. Dobrá spracovateľnosť zliatiny sa využíva pri výrobe hudobných nástrojov (napr. činely, flauta, saxofón), odolnosť voči korózií alpaku zase stavia do roly zliatiny vhodnej na výrobu vreckových nožov. Z alpaky sú zhotovené tiež niektoré mince (nemecká marka, či portugalské escudo). Príkladom technického využitia je konštrukcia vodovodných potrubí a výhrevných špirál.[4] Kov často využívajú falšovatelia na výrobu minci a medailónov, ktoré sú vydávané za strieborne.

Prvá zmienka o alpake pochádza z Číny, odkiaľ bola dovážaná do Európy. Zliatina niesla čínsky názov paktong nebo pakfong (白銅, doslova „biely bronz“) a slúžila ako náhrada za pravé striebro. Jej hlavné zložky (meď, nikel a zinok) boli však určené až v 18. storočí. V Európe sa zliatina podarila vyrobiť v roku 1770 v nemeckých železiarňach v meste Suhl a v roku 1823 bola vyhlásená súťaž o to, komu sa podarí produkciu zdokonaliť, aby sa výsledná zliatina čo najviac podobala striebru. Nezávisle na sebe boli najúspešnejší bratia Hennigerovci v Berlíne a Ernst August Geitner v meste Schneeberg. Iná forma zliatiny bola vynájdená v roku 1832 v Birminghame (británium). Názov Alpacca bol pôvodne ochrannou známkou obchodníka Berndorfa, v Severnej Európe sa však rýchlo ujal ako všeobecný názov zliatiny. S rozšírením elektrolytického pokovovania po roku 1840 sa alpaka začala využívať ako vhodný základ pre nanesenie strieborného povlaku.[5][6]

• medinikel
• bronz
• mosadz

• Wikislovník ponúka heslo Alpaka (zliatina)

• História Alpaky (po anglicky)
• Encyclopaedia Britanica (po anglicky)
• Alpaka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alpaka (zliatina) na nemeckej Wikipédii a Alpaka (zliatina) na anglickej Wikipédii.

Chemický portál