Britsko-americká vojna

V období príprav na ďalšiu vojnu s Britániou sa Spojené štáty zmietali vo vnútorných rozporoch. Zatiaľ čo juh a západ dávali prednosť vojne, New York a Nové Anglicko boli proti, pretože by tým utrpel obchod. Vyhlásenie vojny prišlo v čase, keď na ňu krajina nebola vojensky pripravená. Armáda mala sotva 7 000 vojakov, rozptýlených na vzdialených stanovištiach pozdĺž pobrežia, neďaleko kanadskej hranice a v hlbokom vnútrozemí. Týchto vojakov mala podporiť nedisciplinovaná domobrana jednotlivých štátov.

Nepriateľské akcie medzi oboma krajinami sa začali inváziou do Kanady, ktorá sa mala sústrediť do spojeného útoku na Montreal, keby bola správne načasovaná a uskutočnená. Celá akcia napokon skončila neúspechom a britskou okupáciou Detroitu. Americké loďstvo však zaznamenávalo úspechy a znovu si získalo dôveru. Navyše Atlantický oceán križovali americké korzárske lode, ktoré v jesenných a zimných mesiacoch roku 1812 - 1813 zajali 500 britských plavidiel.

V roku 1813 sa bojovalo na Erijskom jazere. Generál William Henry Harrison - ktorý sa neskôr stal prezidentom - viedol armádu zloženú z domobrancov, dobrovoľníkov a vojakov z Kentucky s cieľom znovu dobyť Detroit.

12. septembra, keď bol ešte vždy na hornom toku rieky Ohio, sa k nemu doniesla správa, že komodor Oliver Hazard Perry zničil britskú flotilu na Erijskom jazere. Harrison obsadil Detroit a počas pochodu do Kanady porazil utekajúcich Britov a ich indiánskych spojencov na rieke Thames. Cela oblasť sa dostala pod nadvládu Američanov.

K ďalšiemu rozhodujúcemu obratu vo vojne došlo o rok neskôr, keď komodor Thomas Macdonough zvíťazil v priamom delostreleckom súboji s britskou flotilou na Champlainovorn jazere v severnej časti štátu New York. Bez podpory námorníctva sa desaťtisícová invázna armáda Britov musela stiahnuť do Kanady. Približne v rovnakom čase britské lode s rozkazom „zničiť a spustošiť“ podnikali útoky na východe pobrežia. V noci 24. augusta 1814 britská expedičná armáda vtrhla do Washingtonu, D. C., sídla federálnej vlády, a zanechala ho v plameňoch. Prezident James Madison utiekol do Virgínie.

Keďže vojna pokračovala, britskí a americkí vyjednávači žiadali vzájomné ústupky. Len čo sa však britskí vyslanci dozvedeli o Macdonoughovom víťazstve na Champlainovom jazere, rozhodli sa ustúpiť. Na naliehanie vojvodu Wellingtona, ale aj preto, že pokladnica bola vyčerpaná v dôsledku nákladných napoleonských vojen, vyjednávači za Veľkú Britániu podpísali v decembri 1814 Ghentskú dohodu. Obidve strany sa dohodli na ukončení bojov a vrátení dobytých území a zaviazali sa vyriešiť spor o hraniciach. V Louisiane v New Orleanse však nevedeli o podpísaní mierovej zmluvy, a preto pokračovali v bojoch. Pod velením generála Andrewa Jacksona Američania zaznamenali najväčšie pozemné víťazstvo vo vojne.

Kým Briti a Američania rokovali o dohode, delegáti federalistov, zvolení zákonodarnými zhromaždeniami v Massachusetts, Rhode Island, Connecticute, Vermonte a New Hampshire, sa stretli v Hartforde (Connecticut) na schôdzke, ktorá symbolizovala opozíciu voči „vojne pána Madisona“. Novemu Anglicku sa darilo obchodovať s nepriateľom po celý čas trvania konfliktu a niektoré oblasti dosiahli obrovské zisky. Napriek tomu federalisti vyhlasovali, že vojna pustoší hospodárstvo. Niektorí delegáti zhromaždenia vyzývali na odtrhnutie od Únie, väčšina však žiadala okamžité schválenie viacerých dodatkov k ústave, ktoré by obmedzili vplyv republikánov, vrátane zákazu embarga, ktoré by trvalo viac ako 60 dní, chceli zabrániť aj tomu, aby dvaja po sebe nasledujúci prezidenti boli z jedného štátu. Keď však poslovia z Hartfordu dorazili do Washingtonu, zistili, že vojna sa skončila. V dôsledku hartfordského zhromaždenia federalistov označkovali nálepkou nelojálnosti, ktorej sa už nikdy nezbavili.

• Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office
• Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických (pozri 17 U.S.C. 105).
• Túto prácu preložila p. Jarmila Cihová. P. Cihová súhlasila s uverejnením materiálov na webovej stránke Wikipédie a s ich archiváciou [email protected]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Britsko-americká vojna