Adolf Branald

Adolf Branald (* 4. október 1910, Praha – † 28. september 2008, tamtiež) bol český spisovateľ, autor románov, poviedok, reportáží, kníh pre deti a mládež a divadelných hier pre ochotníkov.[1][2]

Adolf Branald
Osobné informácie
Narodenie4. október 1910
 Praha, Česko
Úmrtie28. september 2008 (97 rokov)
 Praha, Česko
Národnosťčeská
Zamestnaniespisovateľ
Dielo
Žánreromány, poviedky, divadelné hry, reportáže
Významné oceneniazaslúžilý umelec, cena PEN klubu za celoživotné dielo,
(in memoriam)
 Literárny portál
 Biografický portál

Život

Adolf Branald sa narodil v hereckej kočovnej rodine. Jeho otec Richard František Branald (1878 – 1950) bol herec, režisér a dramatik,[3] matka Marie Branaldová (1887 – 1962) bola herečka.[4] Detstvo prežil v Prahe, v Plzni a na cestách s rodičmi, ktorí vystupovali s činohernými, operetnými a opernými spoločnosťami. Tvrdí sa o ňom, že bol prvá detská filmová hviezda v Čechách,[5] pretože ako dieťa hral v niekoľkých nemých filmoch: napríklad v dvoch dnes už stratených filmoch svojho otca Československý Ježíšek (1918)[6] a Aloisův los (1919)[7] alebo vo filme Venoušek a Stázička (1922) režiséra Svatopluka Innemanna.[8]

Roku 1929 maturoval na obchodnej akadémii, potom vystriedal veľké množstvo zamestnaní. Bol úradníkom v banke, obchodným zástupcom olejárskej firmy, klaviristom v kine, kníhkupcom a od roku 1936 do roku 1945 výpravcom na rôznych železničných staniciach.[2] Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako tlačový referent na ministerstve dopravy a v rokoch 1952 – 1959 ako redaktor vydavateľstva Československý spisovatel a od roku 1959 bol spisovateľom na voľnej nohe.[9] Roku 1948 vstúpil do KSČ, ale v roku 1969 zo strany vystúpil, takže za normalizácie nemohol v sedemdesiatych rokoch publikovať.[10]

Svoju literárnu dráhu začal už pred druhou svetovou vojnou radom divadelných hier pre ochotníkov, ktoré písal väčšinou so svojím otcom a ku ktorým tiež často skladal aj hudbu. Ako prozaik debutoval roku 1947 románom Stříbrná paruka. Už v tejto kronike hereckého rodu sa objavuje jeho hlavná tvorivá metóda, ktorá dáva jeho dielam mnohokrát až reportážnu osobnosť: prepojenie faktografie a fabulovaných príbehov hrdinov, ktorí chápu svoje povolanie ako životné poslanie. Publikoval tiež v mnohých novinách a časopisoch (Nový život, Svobodné slovo, Literární noviny, Svět práce, Plamen, Divadlo, Zlatý máj a ďalšie).[2] Mnoho jeho diel bolo sfilmovaných.[9]

Roku 1965 dostal titul zaslúžilý umelec, v roku 1996 mu bola udelená Cena PEN klubu za celoživotné dielo a roku 2003 Cena Miroslava Ivanova za literatúru faktu. Roku 2008 bol in memoriam vyznamenaný Medailou Za zásluhy I. stupňa.[10][11]

Dielo

Divadelné hry
  • Rézinka od pěchoty (1932) spoločne so svojím otcom Richardom Františkom Branaldom
  • Neptej se, proč tě líbám (1932), spoločne so svojím otcom
  • Vstup do srdce zakázán (1932), spoločne so svojím otcom
  • Dcerušky tatíka Berušky (1933), spoločne so svojím otcom
  • Naše tchyně odzbrojuje (1933), spoločne so svojím otcom
  • Zamilovaná babička (1933), spoločne so svojím otcom
  • Veselá vojna (1934), spoločne so svojím otcom
  • Márinka ze staré myslivny (1934), spoločne so svojím otcom
  • Láska na konci vesnice (1934), spoločne so svojím otcom
  • Nestyď se, tatínku... (1934)
  • Svatební manévry (1934), spoločne so svojím otcom
  • Dva vojáci od muziky (1935), spoločne so svojím otcom
  • Anča komediantka (1937)
  • A v tom zámku byla panna (1937)
  • Král muzikantů (1938)
  • Velká noční hudba (1958), rozhlasová hra
  • Mařenka z Arény (1985), dramatizácia poviedky Zlaté stíny o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej

Próza
  • Stříbrná paruka (1947), román zachytávajúci osudy niekoľkých generácií kočujúcich hercov z druhej polovice 19. storočia zdôrazňujúci buditeľský význam dramatického umenia na českom vidieku
  • V hlavní roli Matyáš (1947), druhá časť románu Stříbrná paruka, pre druhé vydanie v roku 1947 boli oba romány prepracované v jeden celok s titulom Stříbrná paruka
  • Severní nádraží (1949, rozšírené 1958), román zachytávajúci život veľkej pražskej stanice za protektorátu s vykreslením nepatetického hrdinstva prostých železničiarov s ich láskou k materskej stanici a s nenávisťou k nemeckým okupantom
  • Lazaretní vlak (1950, rozšírené 1959), pokračovanie románu Severní nádraží odohrávajúce sa v dňoch Pražského povstania
  • Chléb a písně (1952, rozšírené 1953), román o živote ľudového speváka Kiliána spojený s históriou českého robotníckeho hnutia poslednej štvrtiny 19. storočia a s vylíčením konkurzného príživníckeho sveta českých a nemeckých priemyselníkov a bankárov
  • Hrdinové všedních dnů (1. diel – Život 1953, 2. diel – Dílo 1954), autentické spomienky a rozprávanie zlievačov, textilákov, zámočníkov, sklárov, cukrovarských robotníkov aj zápalkáskych robotníčok o vojnách, revolúciách, štrajkoch aj o vymierajúcich remeslách
  • Tisíc a jedno dobrodružství (1955), štyri napínavé príbehy napísané pre mládež zo života českých ľudí v cudzine
  • Dědeček automobil (1955), poviedka pre mládež s ilustráciami Kamila Lhotáka venovaná histórii začiatkov českého automobilizmu a jeho priekopníkov v mladoboleslavskej dielni Laurin & Klement, v ktorej autor na základe osobných spomienok majstrov a robotníkov rekonštruuje históriu vzniku prvého českého motocykla a automobilu a opisuje ich účasť na medzinárodných pretekoch
  • Vandrovali vandrovníci (1956), poviedka pre mládež s ilustráciami Cyrila Boudy, dobrodružné a humorné rozprávanie dvoch českých tovarišov, ktorí sa vypravili na vandrovku do Viedne
  • Strážci majáku (1956), trinásť poviedok o obetavých ľuďoch, ktorí strážili naše kultúrne poklady
  • Král železnic (1959), román o živote železničného magnáta Bethela Henryho Strousberga, v ktorom je svet veľkého kapitálu postavený do kontrastu s popisom vykorisťovania drobných českých ľudí
  • Skříňka s líčidly (1960), autorové spomienky na detstvo, na rodiča-herca, na herecké spoločnosti, divadlá a počiatky českého filmu s ilustráciami Cyrila Boudy
  • Kouzelné zrcadlo (1961), rozprávanie o Cyrilovi Boudovi
  • Ztráty a nálezy (1961), reportážne poviedky z najrozmanitejších prostredí a pracovísk (staničný hotel, petrolejová rafinéria, ústav pre liečbu tuberkulózy a iné)
  • Voják revoluce (1962), reportáž o komunistickom poslancovi Janovi Harusovi
  • Promenáda s jelenem (1963), kniha reportáží o Karlových Varoch
  • Vizita (1967), román zachytávajúci každodenný život v okresnej nemocnici a v jednom z priľahlých vidieckych zdravotných obvodov. Skladá sa z troch relatívne samostatných častí (Anamnéza, Diagnóza a Terapie), ktoré sú rámované prológom a epilógom
  • Důvod k zabití (1969), kniha literatúry faktu opisujúca dvanásť prípadov vrážd s cieľom odhaliť motiváciu páchateľa
  • Sentimentální průvodce po pražském nábřeží (1970), spomienky z autorovej mladosti a dospievania situované do oblasti pražského nábrežia medzi železničným a Karlovým mostom. Ide o samostatné vydanie prvej kapitoly neskôr vydanej knihy spomienok Valčík z Lohengrina
  • Valčík z Lohengrina (1972), autorové spomienky na mladosť, na stredoškolské štúdium na pražskej obchodnej akadémii, na prácu železničiarov a tiež na to, ako sa dostal ku spisovateľskej činnosti
  • Dva muži v jedné válce (1979), román z druhej svetovej vojny, v ktorom autor proti sebe stavia veliteľa kladenského gestapa Haralda Wiesmanna (riadil vyhladenie Lidíc) a robotníka Jozefa Pryla, pracovníka komunistického ilegálneho hnutia
  • Zlaté stíny (1980), životopisná poviedka o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
  • My od divadla (1983), poviedky (životy hercov)
  • Den v okřídleném domě (1984), reportáž, štvrťstoročie Ústredného kultúrneho domu železničiarov
  • Zrození velkoměsta (1985), reportáže o Prahe s fotografiami Jana Malého
  • My od filmu (1988), poviedka, životné osudy priekopníka českého filmu Jana Kříženeckého
  • Andělské schody (1990), eseje o práci spisovateľa a o vzniku knihy
  • Kdo uchová město (1991), bibliofília, poviedka o živote Antonína Langweila, autora papierového modelu historického centra Prahy
  • Živé obrazy (1992), spomienky z rokov 1945 – 1960
  • Báječní muži na okřídlených ořích (1992), eseje o slávnych umelcoch
  • Děkovačka bez pugétu (1994), spomienky na divadlo z obdobia medzi koncom habsburskej ríše a súčasnosťou
  • Můj přítel Kamil (1998), biografia a spomienky na maliara Kamila Lhotáka
  • Pražské promenády (2000), spomienky na pražský kultúrny a umelecký život na začiatku 20. storočia
  • Slečna Cililink (2001), bibliofília, nepublikovaná spomienka
  • Převleky mého města (2002), spomienky, kronika štvrte Spořilov, práve za túto knihu dostal Branald roku 2003 Cenu Miroslava Ivanova za literatúru faktu.[11]
  • Tichý společník (2005), láskavé spomienky na významné postavy českej umeleckej scény

Filmové adaptácie
  • Dědeček automobil, český film, réžia Alfréd Radok
  • Chléb a písně, český televízny film, réžia Antonín Moskalyk
  • Chléb a písně, dvojdielny český televízny film, réžia Jaroslav Novotný
  • Pozor, vizita!, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský
  • Sestřičky, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Alena Mihulová a Jiřina Jirásková
  • Stříbrná paruka, český televízny seriál, réžia Jan Schmidt

Referencie
  1. Slovník autorů literatury pro děti a mládež 2., LIBRI, Praha 2012, str.70 – 71.
  2. Lexikon české literatury 1., Academia, Praha 1985, str. 290 – 291.
  3. Richard František Branald na CSFD
  4. Marie Branaldová na CSFD
  5. Zemřel Adolf Branald, autor knihy Dědeček automobil
  6. Československý Ježíšek na CSFD
  7. Aloisův los na CSFD
  8. Venoušek a Stázička na CSFD
  9. Slovník českých spisovatelů, LIBRI, Praha 2000, str. 106
  10. Adolf Branald na CSFD
  11. Ústav pro českou literaturu AV ČR

Literatúra
  • Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. S. 45 – 47.
  • Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. I., A–M / Milan Churaň a kol.. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 467 s. ISBN 80-85983-44-3. S. 63.
  • Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M. Praha : Kdo je kdo, 1991. 636 s. ISBN 80-901103-0-4. S. 79.
  • Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7. S. 57.
  • Osobnosti – Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 69.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 131 – 132.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolf Branald na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.