Karel Kachyňa
Karel Kachyňa (* 1. máj 1924, Vyškov – † 12. marec 2004, Říčany) bol český filmový a televízny režisér.
| Karel Kachyňa | |||
 český | |||
| Narodenie | 1. máj 1924 Vyškov Česko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12. marec 2004 (79 rokov) Říčany, Česko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Karel Kachyňa | ||
| |||
Životopis
V rokoch 1947 až 1951 študoval FAMU. Najskôr sa venoval tvorbe dokumentov, neskôr už výhradne réžii filmov a do istej miery aj televíznych seriálov.
V polovici päťdesiatych rokov sa preslávil filmami Král Šumavy a Práče, neskôr sa jeho tvorba priblížila k tvorbe českej novej vlny (Ať žije republika, Kočár do Vídně alebo Ucho). Kachyňove filmy zo šesťdesiatych rokov boli často výrazne kritické voči komunistickému režimu (Ucho, Noc nevěsty) a preto boli po nástupe normalizácie zakázané. Kachyňa bol nútený točiť filmy vyhovujúce svojím obsahom vládnucej komunistickej moci. Aj napriek tomu jeho tvorba zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov spravidla výrazne prevyšuje dobový priemer. Mnoho z jeho filmov taktiež patrí k najlepším českým a československým filmom vôbec (Ucho, Zlatí úhoři, Pozor, vizita!, Smrt krásných srnců, Kráva) a to aj napriek tomu, že mali často obmedzený rozpočet či boli pôvodne určené iba pre televízne obrazovky.
V roku 1999 prevzal na MFF Karlove Vary zvláštnu cenu za celoživotný prínos svetovej kinematografii. V roku 1995 získal ocenenie Český lev za celoživotný umelecký prínos českému filmu.
Umelecký profil
Najväčšou devízou Karla Kachyňu je presné a výrazné postihnutie psychológie postáv. Často zachytáva banalitu, bežné ľudské osudy. Zaujíma ho svet outsiderov a stroskotancov. Naopak je mu vzdialená hocijaká glorifikácia a okázalosť. Prakticky nikdy nesfilmoval klasický životopisný film zobrazujúci životy významných osobnosti. Výnimkou je postava Alexandra Dumasa. Ani tu však nezveličuje, ale popisuje úplne nesentimentálne. Jeho filmy sa často odohrávajú v nemocničnom prostredí (Pozor, vizita!, Sestřičky, Počítání oveček). Zvláštnu rolu v nich hrá tiež zobrazovanie detstva, prvých lások a citovej nezrelosti (Duhová kulička, Vlak dětství a naděje, Městem chodí Mikuláš, Lásky mezi kapkami deště). Mnohé vojnové filmy spracovávajú zložitú a nejednoznačnú problematiku vzťahu k nepriateľovi (Kočár do Vídně). Hoci mnoho Kachyňovych diel obsahuje komediálne prvky, je ich vyznenie spravidla smutné. Súhrnne možno jeho tvorbu charakterizovať ako lyrická komorná psychologická dráma. Výrazný je súcit s postavami a hľadanie koreňov, ktoré ich formovali. Veľmi časté je preto spracovanie námetov z nedávnej minulosti, napríklad z obdobia druhej svetovej vojny či z päťdesiatych rokov.
Základnou režisérskou metódou Karla Kachyňu je chronologické zaraďovanie jednotlivých, naoko izolovaných scén, mnohokrát zobrazovaných v pomerne rýchlom tempe, ktoré postupne tvoria základnú dejovú linku. Sám režisér nehodnotí. Ako by bol obyčajným pozorovateľom, či skôr autorom otázok. Využíva pritom spravidla výrazný strih a kontrastné striedanie komickosti a tragických situácií. Touto metódou, bežnou pri tvorbe dokumentov, Kachyňa nadväzuje na svoje dokumentárne začiatky.
Filmografia
- Za život radostný (1950)
- Věděli si rady] (1950)
- Není stále zamračeno (1950)
- Neobyčejná léta (1952)
- Lidé jednoho srdce (1953)
- Z čínského zápisníku (1954)
- Stará čínská opera (1954)
- Dnes večer všechno skončí (1954)
- Ztracená stopa] (1956)
- Křivé zrcadlo (1956)
- Pokušení (1957)
- Mistrovství světa leteckých modelářů (1957)
- Tenkrát o Vánocích (1958)
- Město má svou tvář (1958)
- Čtyřikrát o Bulharsku (1958)
- Král Šumavy (1959)
- Práče (1960)
- Pouta (1961)
- Trápení (1962)
- Závrať (1963)
- Naděje (1963)
- Vysoká zeď (1964)
- Ať žije republika (1965)
- Kočár do Vídně (1966)
- Noc nevěsty (1967)
- Vánoce s Alžbětou (1968)
- Naše bláznivá rodina (1968, spolu s r. Janom Valáškom)
- Směšný pán (1969)
- Už zase skáču přes kaluže (1970)
- Ucho (1970)
- Tajemství velikého vypravěče (1971)
- Vlak do stanice Nebe (1972)
- Legenda (1973)
- Láska (1973)
- Pavlínka (1974)
- Horká zima (1974)
- Robinsonka (1974)
- Škaredá dědina (1975)
- Malá mořská víla (1975)
- Bratři (1975)
- Smrt mouchy (1977)
- Setkání v červenci (1977)
- Čekání na déšť (1977)
- Zlatí úhoři (1979)
- Lásky mezi kapkami deště (1979)
- Cukrová bouda (1980)
- Pozor, vizita! (1981)
- Počítání oveček (1981)
- Velký případ malého detektiva a policejního psa Kykyna (1982)
- Fandy, ó Fandy (1982)
- Sestřičky (1983)
- Smrt krásných srnců (1986)
- Dobré světlo (1986)
- Duhová kulička (1987)
- Kam, pánové, kam jdete? (1987)
- Oznamuje se láskám vašim (1988)
- Blázni a děvčátka (1988)
- Vlak dětství a naděje (TVS, 1989)
- Poslední motýl (1991)
- Městem chodí Mikuláš (1992)
- Prima sezóna (TVS, 1994)
- Kráva (1994)
- Fany (1995)
- Tři králové (TVS, 1998)
- Hanele (1999)
- Otec neznámý aneb cesta do hlubin duše výstrojního náčelníka (TV, 2001)
- Kožené slunce (TV, 2002)
- Cesta byla suchá, místy mokrá (TV, 2003)