Rudolf Hrušínský
Rudolf Hrušínský (* 17. október 1920, Nový Etynk - † 13. apríl 1994, Praha) bol významný český herec. Okrem toho tiež pôsobil aj ako divadelný a filmový režisér, je takisto autorom jednej detektívnej divadelnej hry První případ z roku 1944, začiatkom 90. rokov krátko zasadal ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
Rudolf Hrušínský | |
---|---|
Narodenie | 17. október 1920 Nový Etynk, Česko |
Úmrtie | 13. apríl 1994 (73 rokov) Praha, Česko |
Deti | Rudolf, Jan |
Rodičia | Rudolf Hrušínský Hermína Červíčková |
Osobný život
Ide o potomka významného hereckého rodu Červíčkov a Budínských. Matka Hermína Červíčková, otec Rudolf Hrušínský (vlastným menom Rudolf Böhm). Narodil sa v juhočeskom Novom Etynku (dnes Nová Včelnice) doslova za javiskom po predstavení Taneček panny Márinky. Cestoval s kočovnou spoločnosťou svojej babičky Anny Budínskej-Červíčkovej. Už v detstve hral niekoľko rolí v divadle. Neskôr sa rodina usadila v Prahe.
Študoval na gymnáziu, ale pre časté absencie kvôli divadelnej činnosti bol vylúčený. Uvažoval o rôznych povolaniach (napr. právnik), ale nakoniec sa stal hercom. Jeho prvým profesionálnym pôsobiskom sa stala holešovická Uranie (1935) a Burianove Déčko. V tej dobe začal vystupovať v prvých filmoch, do svojich 25 rokov hral v 17 filmoch. V období 1940-1943, 1945-1948 a znova potom v rokoch 1949-1950 pôsobil v Divadle na Vinohradoch[1], v rokoch 1950-1960 v Mestských divadlách pražských[2]. Od roku 1960 bol v angažmán v Národnom divadle v Prahe[3].
V roku 1968 bol medzi prvými päťdesiatimi signatármi článku Ľudovíta Vaculíka 2000 slov. Pretože ani po silnom nátlaku v čase normalizácie svoj podpis neodvolal, bol niekoľko rokov bez práce a mal zakázanú činnosť. Prišiel tým nielen o rad filmových a televíznych rolí, ale aj o miesto pedagóga na DAMU, o významné zahraničné filmové ponuky a mal aj zákaz pracovať v rozhlase a režírovať v divadlách.
Do filmu ho vrátil František Vláčil úlitbou režimu, kedy s ním nakrútil (veľmi odlišne od miestami trochu naivne pôsobiacej predlohy "Doktor Meluzin") podľa románu Bohumila Říhu snímku Dým bramborové natě.
V roku 1977 podpísal antichartu (zoznam signatárov bol uverejnený v denníku Rudé právo).
Po prevrate v roku 1989 sa krátko zapojil aj do politiky. Vo voľbách roku 1990 zasadol do Snemovne ľudu za Občianske fórum (volebný obvod Stredočeský kraj). Po rozklade Občianskeho fóra v roku 1991 pôsobil v parlamentnom klube NOF (Nezávislí poslanci Občianskeho fóra). Vo Federálnom zhromaždení zotrval do volieb roku 1992.[4] Podľa jeho syna nemal pôvodne o aktívnu politickú kariéru záujem a na kandidátku Občianskeho fóra nastúpil s tým, aby bol zaradený na jej zadnej pozícii. Lenže vo voľbách získal tak veľké množstvo preferenčných hlasov, že po zvolení za poslanca nechcel rezignovať na mandát a tak vo Federálnom zhromaždení strávil celé volebné obdobie. Ako uvádza jeho syn, z parlamentu odchádzal po dvoch rokoch sklamaný aktívnou politikou.[5][6]
Oženil sa v decembri 1945, v roku 1946 sa narodil syn Rudolf, v roku 1955 Jan, obaja sa stali tiež hercami, herci sú aj jeho vnuci Kristýna Hrušínská a Rudolf Hrušínský najmladší.
Ocenenia
- Titul zaslúžilý umelec (1965)
- Laureát Štátnej ceny (1965)
- Ocenenie Zaslúžilý člen Národného divadla (1982)
- Titul národný umelec (1988)
- TV Rolnička
- Malé zlaté slnko (za Rozmarné léto)
- Strieborná medaila na MFF v Sitges (Spalovač mrtvol)
- Cena za herecký výkon na MFF v San Sebastian (Vražda po našem)
- Trilobit
Filmy, výber
- Lízin let do nebe, 1938
- Humoreska 1939
- Cesta do hlubin študákovy duše, 1939
- Studujeme za školou, 1940
- Noční motýl, 1941
- Turbina, 1941
- Mlhy na blatech 1943
- Barbora Hlavsová, 1943
- Jarní píseň, 1943 (režie)
- Neviděli jste Bobíka?, 1944
- Pancho se žení, 1944 (režie a titulní role)
- Předtucha, 1947
- Hostinec U kamenného stolu, 1947
- Dobrý voják Švejk, 1956
- Poslušně hlásím, 1957
- Vyšší princip, 1960
- Kam čert nemůže, 1959
- Rozmarné léto, 1967
- Spalovač mrtvol, 1968
- Čest a sláva, 1968
- Skřivánci na niti, 1969
- Waterloo, 1968 (TV)
- Lítost, 1970 (TV film)
- Dým bramborové natě, 1976
- Adéla ještě nevečeřela, 1977
- Kulový blesk, 1978
- Lásky mezi kapkami deště, 1979
- Postřižiny, 1980
- Pozor, vizita!, 1981
- Tajemství hradu v Karpatech, 1981
- Slavnosti sněženek, 1983
- Tři veteráni, 1983
- Rozpuštěný a vypuštěný, 1984
- Vesničko má středisková, 1985
- Zlatí úhoři, (TV film)
- Smrt krásných srnců, 1986
- Jak básníkům chutná život, 1987
- Tichá bolest, 1990
- Obecná škola, 1991
- Chobotnice (seriál), 1992
- Noc rozhodnutí, 1993 – Emil Hácha
Referencie
- Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 1907–2007 - Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 192
- Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 191, ISBN 80-7243-121-8
- Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 168
- jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
- Šťastný muž pod vlakem [online]. lidovky.cz, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
- Rudolf Hrušínský [online]. fdb.cz, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf Hrušínský na českej Wikipédii.
Externé odkazy
- Rudolf Hrušínský na stránkach Národného divadla
- Rudolf Hrušínský v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Rudolf Hrušínský v Internet Movie Database (po anglicky)
- Rudolf Hrušínský na Dabingforum.cz
- Rudolf Hrušínský v cykle Českej televízie Příběhy slavných