Admiral Hipper (ťažký krížnik)

Kýl lode bol položený 6. júla 1935 v lodeniciach Blohm und Voss v Hamburgu. Trup bol spustený na vodu 6. februára 1937, a Kriegsmarine si ju prevzala do služby 29. apríla 1939.

Aj keď pri triede Deutschland boli s úspechom použité naftové motory, pri konštrukcii krížnikov triedy Admiral Hipper sa konštruktéri vrátili späť ku vtedy konvenčnému turbínovému pohonu. Hnacie systémy sa u jednotlivých jednotkách tejto triedy líšili. Admiral Hipper bol vybavený dvanástimi kotlami LaMont a tromi turbínami Blohm und Voss s celkovým výkonom 133 631 konských síl (99 650 kW). Išlo o vysokotlakové kotle, ktoré boli náročné na obsluhu, takže bola potrebná početná a výborne vycvičená posádka. Maximálna plavebná rýchlosť lode bola 32 – 32,5 uzla.

Pancierovanie lode na boku sa pohybovalo v rozmedzí 70 – 80 mm, na prove a korme sa zužoval na 30 – 50 mm. Pancierovanie paluby pozostávalo z dvoch pásov panciera: prvý hrubý 12 – 20 mm a druhý hrubý 20 – 50 mm. Pancierovanie veží hlavnej výzbroje bolo 70 – 105 mm, barbety a veliteľská veža 50 – 150 mm.

Hlavnú výzbroj tvorilo osem kanónov kalibru 203 mm, ktoré vyrobila nemecká oceliarska firma Krupp. Kanóny boli uložené po dvoch v štyroch vežiach. Boli to jediné nemecké kanóny kalibru 203 mm a boli určené práve pre triedu ťažkých krížnikov Hipper. Hlavne mali 64 drážok a boli dlhé 11,5 m a vážili 20,7 t. Kadencia týchto kanónov bola 5 rán za minútu a nabíjali sa hydraulicky. Používali sa protipancierové projektily a zápalné granáty o hmotnosti 122 kg s účinným dostrelom 33,5 km. Námer hlavní sa pohyboval od -9° až +37°. Odmer veží bol cca 145° pri rýchlosti otáčania 6°-8° za sekundu. Odskok dela pri paľbe bol 62,5 cm.

Sekundárnu výzbroj tvorilo dvanásť del kalibru 105 mm uložených po dvoch v šiestich vežiach (tri na každom boku). Tieto kanóny boli štandardnou výzbrojou na všetkých veľkých nemeckých lodiach. Nevýhodou bolo, že boli inštalované v čiastočne otvorených vežiach a teda nie úplne vodotesné, slabinou bola aj ich pomerne poruchová elektro-hydraulika. Delá mali pri námere 45° dostrel 17,7 km. Pri ostreľovaní lietajúcich cieľov pri námere 80° 12,5 km. Rozsah námeru bol od -8° do +80° a rozsah otáčania teoreticky celých 360° (čo samozrejme nebolo možné). Do týchto del sa nabíjali protipancierové projektily a zápalné fragmentačné granáty s hmotnosťou 15,8 kg. Kadencia sa pohybovala okolo 17 rán za minútu.

Protilietadlovú výzbroj tvorilo šesť dvojhlavňových kompletov kalibru 37 mm a osem jednotlivých kanónov kalibru 20 mm. Admiral Hipper niesol aj štyri dvojhlavňové torpédomety kalibru 533 mm. Uprostred trupu bol bol umiestnený katapult a krížnik niesol tri prieskumné hydroplány Arado Ar 196A.

Admiral Hipper bol vybavený radarovým systémom FuMo 27, v priebehu vojny bol doplnený radar FuMo 24/25 a na konci vojny možno aj FuMo 81.

Ťažký krížnik Admiral Hipper bol zaradený do služby v apríli 1939, ale do konca roka prebiehali dôkladné testy. Potom sa vydal k trase spojeneckých konvojov smerujúcich do Škandinávie. V marci 1940 sa zapojil do operácie Wesserbüng – obsadzovania Dánska a Nórska. 8. apríla sa pri ostreľovaní Trondheimu doslova zrazil s britským torpédoborcom HMS Glowworm. Lode do seba kuriózne narazili. Hipper vyviazol so 40-metrovou dierou na prove, zatiaľ čo Glowworm sa potopil spolu s väčšinou posádky. Deň na to vplával Hipper do Trondheimsfjordu a pristál v trondheimskom prístave v čom mu mizerne strieľajúce pobrežné batérie nezabránili. Invázne jednotky potom mesto obsadili. Po úspešnej akcii sa Hipper vrátil do Wilhelmshavenu, kde bol opravovaný do mája. V júni 1940 sa loď zúčastnila operácie Juno, pri ktorej Hipper posilnil nemeckú prítomnosť v Hastaade a potom sa pripojil k bojovým lodiam Scharnhorst a Gneisenau. Počas operácie Hipper potopil dve obchodné a jednu transportnú loď. 27. novembra 1940 zaútočil na konvoj, ktorí sprevádzal ťažkí krížnik HMS Berwick. Pri prestrelke zasiahol Hipper Berwicka štyrikrát a poškodil jednu obchodnú loď. V Breste zakotvil 27. decembra 1940.

Pri ďalšom výpade na Atlantik, ktorý Hipper podnikol medzi 1. a 14. februárom sa mu pošťastilo. 12. februára 1941 narazil na nechránený konvoj SLS-64. Pri útoku potopil sedem z devätnástich lodí. Zvyšných dvanásť lodí opustilo formáciu a vďaka zlému počasiu a faktu, že krížniku sa dramaticky stenčili zásoby munície sa im podarilo uniknúť. Obeťou Hipperovho útoku bolo teda sedem lodí s celkovým výtlakom 32 800 ton. Loď sa následne vrátila do Nemecka, kde sa podrobila menším úpravám. Do Kielu dorazil 28. marca 1941. Loď bola na novo vystrojená a tiež sa podrobila úprave palivových nádrží, ktoré mali zvýšiť jeho akčný rádius.

Úpravy trvali dlho a loď sa do akcie vrátila až 21. marca 1942. Jeho úlohou bolo napadať arktické konvoje do ZSSR. V júli zaútočil na konvoj PQ-17. V septembri kládol Admiral Hipper míny pri ostrove Nová Zem. V decembri 1942 podnikol spolu s ťažkým krížnikom Lützow a šiestimi torpédoborcami útok na konvoj JW51B. 31. decembra sa stretli so šiestimi britskými loďami, ktoré konvoj chránili, vypukla bitka v Barentsovom mori. V bitke Hipper potopil britskú mínolovku a torpédoborec HMS Bramble. Briti však útok odrazili a dokonca potopili jeden nemecký torpédoborec. Hipper bol vážne poškodený britskými krížnikmi HMS Sheffield a HMS Jamaica, čo sa mu stalo osudným. Predná kotolňa bola úplne zničená nehovoriac o ďalších ťažkých zásahoch. Hipper po tejto bitke nebol už nikdy úplne opravený. Stiahol sa do nemeckého Kaafjordu k čiastočným opravám, a potom do Kielu, kde dorazil 7. februára 1943 a odtiaľ do Wilhelmshavenu, kam dorazil 28. februára. Neúspech operácie rozzúril Hitlera, ktorý prehlásil, že veľké vojnové lode sú na nič a po výmene názorov s Hitlerom, ktorí chcel vsádzať hlavne na ponorky bol z postu veliteľa námorníctva odvolaný veľkoadmirál Erich Raeder, ktorý bol nahradený Karlom Dönitzom, preto bol Hipper vyradený zo služby a nebolo možné ho opraviť. Hitler chcel riešiť situáciu s bojovým loďstvom nielen výmenou veliteľa ale aj zošrotovaním všetkých bojových lodí Kriegsmarine. Nový veliteľ námorníctva veľkoadmirál Karl Dönitz však po osobnej návšteve dokázal Hitlera presvedčiť aby udržal celé hladinové loďstvo. Preto Hipper kotvil poškodený 10 mesiacov v doku až kým padlo rozhodnutie loď opraviť a opravy prebiehali od 18. októbra 1943 do 30. apríla 1944. Ani potom však krížnik nebol plne funkčný a kotolňa č. 3 bola definitívne vyradená.

Admiral Hipper potom slúžil ako jedna z cvičných lodí a do boja sa už nikdy nedostal. Roku 1944 bolo rozhodnuté opraviť zostávajúce poškodenia v lodeniciach v Gdyni, kde dorazil 1. januára 1945. Kvôli postupu Červenej armády sa vrátil späť do Kielu. Tam bol 3. apríla ťažko poškodený pri spojeneckom bombardovaní a 3. mája v Kieli vyhodený do vzduchu. Roku 1946 bol vrak vyzdvihnutý a odtiahnutý do Heikendorfskej zátoky pri Kieli, kde bol v rokoch 1948-1949 zlikvidovaný.

Stránka o ťažkom krížniku Admirál Hipper (po česky)

Ťažké krížniky: Trieda Admiral Hipper
Predchádzajúca trieda: Trieda Deutschland	Nasledujúca trieda: nebola
Admiral Hipper · Blücher · Prinz Eugen · Seydlitz (nedokončený) · Lützow (nedokončený)