Torpédomet

Torpédomet je zariadenie pre vypúšťanie torpéd v horizontálnom smere. Spravidla má podobu dutého valca, do ktorého sa umiestni torpédo. Torpédomet je umiestnený na bojovom plavidle. Podľa spôsobu montáže môžeme rozlíšiť nadhladinový a podhladinový torpédomet. Zvláštnym prípadom umiestnenia (dnes už nepoužívaným) je torpédomet umiestnený v pobrežnej torpédovej batérii.

Dva jednohlavňové torpédomety na palube nemeckého topédového člnu Kranich (trieda Jaguar)
Torpédo vypustené z francúzskej bojovej lode

Plavidlo si môže viezť náhradné torpéda a po výstrele torpédomet znovu nabiť alebo je odkázané na stretnutie so zásobovacím plavidlom, resp. sa vrátiť do prístavu.

Podhladinový torpédomet
Torpédovňa na francúzskej ponorke Le Redoutable so štyrmi torpédometmi. Ľavý horný je otvorený, vpravo sa nabíja torpédo (L4 nebo L5).

Podhladinový torpédomet je určený na vypustenie torpéda pod hladinou. Pred vypustením torpéda musí byť torpédomet zaplavený a musí sa tak vyrovnať tlak v torpédomete s tlakom vody v danej hĺbke. V súčasnosti sa toto riešenie používa hlavne na ponorkách, ale ešte počas prvej svetovej vojny boli podhladinovými torpédometmi vybavené aj veľké bojové lode. Nemecké bojové krížniky mali štyri 50 cm torpédomety: po jednom na prove a korme a na bokoch pod čiarou ponoru. Podhladinový torpédomet je pevne uchytený a zameriavanie sa uskutočňuje celým plavidlom.

Podhladinové torpédomety ponoriek môžu okrem rôznych druhov torpéd (neriadené, samonavádzacie, diaľkovo riadené) vypúšťať aj míny a protilodné či protipozemné riadené strely. Napríklad BGM-109 Tomahawk (pri použití vypúšťacej kapsle), SM-39 Exocet, alebo UGM-84 Harpoon.

Na ponorkách bývali torpédomety umiestnené na prove a niekedy i na korme. Pri moderných ponorkách sa torpédomety montujú šikmo na bokoch a predná časť je vyhradená sonaru.

Nadhladinový torpédomet
Americký torpédoborec USS Bullard (DD-660) nesie dva päťhlavňové torpédomety: jeden medzi komínmi a druhý za druhým komínom

Nadhladinový torpédomet býva umiestnený na palube bojovej lode a torpédo sa z neho vystreľuje stlačeným vzduchom. Torpédomet môže byť pevne uchytený a mierenie sa musí uskutočniť celým plavidlom (napr. nemecké S-booty), alebo môže byť montovaný ako otočný (buď jedno- či viachlavňový).

Do 2. svetovej vojny boli torpédomety umiestnené aj na bojových lodiach i keď zvyšujúci sa dostrel diel hlavného kalibru spravil nasadenie torpéd z bojových lodí nepravdepodobným. Dokonca pri ľahších jednotkách boli torpédomety demontované, aby uvoľnili miesto napríklad silnejšej protilietadlovej výzbroji. Oba japonské torpédové krížniky Kitakami a Ói (prestavané z ľahkých krížnikov v roku 1941) – každý niesol 40 torpédometov (10xIV) kalibru 533 mm – boli v roku 1942 prestavané na rýchle transportéry a torpédová výzbroj zredukovaná na 24 hlavní (6xIV).

Niekedy je ale zvolený aj iný spôsob vypúšťania torpéda, než použitím torpédometu. Napríklad talianske torpédové člny MAS niesli torpéda na palube a pred použitím ich jednoducho zhodili do vody vedľa člnu. Sovietske torpédové člny G-5 zase torpéda vypúšťali tak, že ich spustili z kĺzačky na zadnej časti člnu do brázdy za loďou. Ani lietadlá nepoužívajú torpédomety, ale torpéda priamo zhadzujú.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Torpédomet

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Torpédomet na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.