Gneisenau (bojová loď)
Gneisenau bola druhá jednotka (v konečnom poradí prvá) z dvoch jednotiek triedy Scharnhorst, bojových lodí Tretej ríše. Bola to prvá trieda bojových lodí stavaných v Nemecku po WWI, ktorá sa mohla postaviť nepriateľským bojovým plavidlám. Vzhľadom na svoju rýchlosť a výzbroj 9x280 sú v odbornej literatúre klasifikované ako bitevné krížniky. Primárne boli určené na vedenie "korzárskej" vojny, kedy ich výzbroj umožňovala potopiť akúkoľvek rýchlejšiu loď ako napr. ťažké a ľahké krížniky a uniknúť pred silnejšie vyzbrojenými plavidlami ako napr. britské bitevné lode. Loď bola pomenovaná po bojovom krížniku Gneisenau nemeckého námorníctva potopeného v I. svetovej vojne v Falklandskej bitke v roku 1914.
| Gneisenau | |
| |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Tretia ríša .svg.png.webp){kind=small} |
| Druh | bojová loď |
| Staviteľ | Deutsche Werke |
| Začiatok výstavby | 8. december 1934 |
| Dátum spustenia na vodu | 8. december 1936 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 21. máj 1938 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | 27. marec 1945 |
| Dĺžka | 235 m |
| Šírka | 30 m |
| Ponor | 9,9 m |
| Štandardný výtlak | 31 800 ton |
| Bojový výtlak | 38 900 ton |
| Posádka | 1 840 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie stred | 320-350 mm |
| Pancierovanie paluba | 48,3 + 150 mm |
| Hlavná výzbroj | 9 x 280 mm (3 x 3) |
| Pomocná výzbroj | 12 x 150 mm (6 x 2), 6 x 533 mm toprédomety |
| Protilietadlová výzbroj | 14 x 105 mm, 16 x 37 mm, 38 x 20 mm |
| Lietadlá | 3 x Arado AR 196? |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | kombinovaný: 12 vysokotlakových kotlov Wagner a 3 parné turbíny Brown-Boveri, dieselový motor MAN 165 000 hp (123 000 kW) |
| Palivo | nafta? ? ton |
| Maximálna rýchlosť | 31,5 uzlov |
| Maximálny dosah | 6 214 námorných míľ (15 u.) |
Stavba
Stavba kýlu lode sa začala v Deutsche Werke, 8. decembra 1934. Spustenie na vodu prebehlo 8. decembra 1936 a loď bola odovzdaná nemeckej Kriegsmarine 21. máj 1938. Keďže kvôli sklzu spôsobenému nedostatkami na začiatku stavby lode sa dokončenie Sharnhorstu oneskorilo, bola na hladinu skôr spustená sesterská loď Gneisenau. Vzhľadom na to býva trieda Scharnhorst označovaná (hlavne v anglosaských krajinách) aj ako trieda Gneisenau.
Pohon a pancierovanie
Vzhľadom na rozvinutý nemecký priemysel, so skúsenosťami z I. svetovej vojny, a následným rozvojom v dobe nástupu nacizmu bolo pancierovanie veľmi kvalitné. Hrúbka pancierovania trupu, bola v rozmedzí 170 až 320 mm. Menej dôležité časti boli pancierované slabšie, no strojovne, veliteľské stanovištia a muničné sklady boli pancierované veľmi kvalitne. Hrúbku panciera hlavných delostreleckých veží dosahovali až 350 mm. Pancierovanie trupu lode sa zužovalo z hrúbky 320 mm na hrúbku 170 mm. Klinovité zúženie spolu so zužovaním trupu spôsobovalo, že delostrelecké granáty sa po pancieri skôr kĺzali, ako ho prerážali. Pri delostreleckej paľbe vedenej z menšej vzdialenosti bol však Gneisenau v nevýhode. V takomto prípade dopadali granáty pod ostrejším uhlom, a mohlo dôjsť k prerazeniu panciera. Vďaka vysokej maximálnej rýchlosti si však Gneisenau mohol určiť vhodnú vzdialenosť delostreleckého súboja. Paluba bola chránená 50 mm pancierom, pod ktorým bol umiestnený (znova na najcitlivejších miestach lode) ďalší pancier o hrúbke 150 mm. V prednej časti mal prvý predel hrúbku rovnako 150 mm. Ako na podobných lodiach tej doby bolo čelo lode skosené pod uhlom 90°, ktoré bolo neskôr (kvôli hydrodynamike) zmenené na tzv. Atlantický typ, s nižším skosením.
Gneisenau bol ako jedna z prvých lodí vybavená rádiolokátorom (radarom) FuMO 22 s frekvenciou 368 MHz neskôr nahradený FuMO 26 alebo 27.
Pohonnú sústavu tvorilo 12 kotlov Wagner, poháňajúcich tri Brown-Boveri turbíny s výkonom 165 000 ks, Motory a turbíny prenášali svoj výkon cez tri lodné skrutky ktoré ho mohli premeniť až na rýchlosť 32 uzlov. Zásoba paliva vydržala na vzdialenosť 9020 míľ (pri ekonomickej rýchlosti 15 uzlov.).
Výzbroj
Od začiatku boli ako hlavná výzbroj plánované 15 palcové kanóny, avšak nakoniec boli namontované 11 palcové (280 mm) s predpokladom, že neskôr dôjde ku zmene na vyšší kaliber 15 palcov (380 mm). Do konca kariéry sa ani Scharnhorst ani Gneisenau tejto výzbroje nedočkali. Zostalo tak pri troch vežiach Dreh C/34 jedna vzadu, a dve vpredu po troch hlavniach dela SK/LC28 kalibru 280mm/54,5 cal., ktoré dodali Kruppove závody. Munícia hlavného delostrelectva bola AP (protipancierová) a HE (trieštivá). Dostrel bol na hranici 41 km, pričom granát AP dokázal ešte na vzdialenosť 27 km preraziť pancier s hrúbkou 205 mm (pri kolmom dopade na pancier).
Stredné delostrelectvo tvorilo 12 diel SKC/28 kalibru 150 mm (5,9"/55) z toho osem diel v štyroch dvojdelových vežiach Dreh LC/34 a štyri v jednodelových vežiach MPL C/35, ktoré slúžili hlavne proti menším hladinovým cieľom, tak proti lietadlám. Zaujímavé boli osvetľovacie granáty, ktoré mohli byť použité.
Proti lietadlám boli nainštalované kanóny SKC/33 kalibru 105 mm v počte 14 kusov v dvojvežiach LC/31. Protilietadlovú obranu doplňovalo 16 kusov 37 mm a 38 kusov 20 mm kanónov.
Na lodi mohli byť umiestnené až tri lietadlá (Arado Ar 196), pre ktoré boli namontované dva katapulty.
V polovici roku 1942 bola Gneisenau premiestnená do Gdyne kde bola plánovaná jej oprava a hlavne výmena hlavného delostrelectva z pôvodných 9 diel kal. 280mm na 6 diel kalibru 380mm (ten istý typ akým bola vyzbrojená trieda Bismarck). Nakoľko ale na Nemecko doľahla ťarcha vojny vedenej na viacerých frontoch, bola v roku 1943 prestavba zastavená a Gneisenau bola neskôr potopená v roku 1945 v Gdyni ako blokáda. Jej pôvodné delostrelectvo bolo predtým použité ako pobrežná obrana.
Externé odkazy
- Stránka o bojovej lodi Gneisenau. po česky
| Bojové lode: Trieda Scharnhorst | .svg.png.webp) | |
| Predchádzajúca trieda: Trieda Bayern (Nemecké cisárstvo) | Nasledujúca trieda: Trieda Bismarck | |
| Scharnhorst · Gneisenau | ||