Delostrelecký granát

Skladá sa z náplne výbušniny, ktorá je umiestnená v oceľovom tele granátu, a zapaľovača. Po aktivovaní zapaľovača výbušnina exploduje, pričom roztrhá telo granátu na kusy, ktoré sú veľkou rýchlosťou rozmetané do okolia. V závislosti od typu zapaľovača môže granát explodovať pred dopadom na prekážku, pri dopade na povrch alebo nejaký čas po dopade. Pri výbuchu pred dopadom je granát odpálený spravidla časovým alebo nekontaktným zapaľovačom a jeho účinok je predovšetkým trieštivý – na živú silu a techniku pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu pri dopade je granát odpálený ešte pred vniknutím do prekážky /terénu a pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu po dopade sa granát zaborí do prekážky (do terénu) a je odpálený podľa nastavenia zapaľovača v hĺbke niekoľko centimetrov až metrov – jeho účinok je predovšetkým trhavý – na cieľ pôsobí predovšetkým tlaková vlna výbuchu náplne trhaviny. V minulosti boli trieštivé a trhavé granáty rozdielnych konštrukcií, trieštivý mal obvykle hrubšie steny, aby vytvoril viac črepín a trhavý mal steny tenšie, aby sa do neho vošlo viac trhaviny. V súčasnosti sa používa rovnaké telo a voľba hlavného účinku je daná výberom alebo i len nastavením zapaľovača.

Protipancierový delostrelecký granát je určený na ničenie obrnených vozidiel protivníka. V súčasnosti existujú tri základné typy protipancierových delostreleckých granátov:

• HEAT granát (skratka z angl. High Explosive Anti-Tank; po slovensky kumulatívny granát), ktorý sústredí energiu výbuchu do kumulatívneho lúča s veľmi vysokou rýchlosťou a prerazí tak pancier.
• HESH granát (skratka z angl. High Explosive Squash Head; po slovensky granát s výtržným účinkom a plastickou hlavou), ktorý sa skladá z tenkého plášťa, pod ktorým je umiestnená plastická trhavina a dnového zapaľovača. Plastická trhavina po náraze na objekt vytvorí "placku", ktorá je iniciovaná dnovým zapaľovačom – detonačná vlna vo výbušnine sa pohybuje proti pancieru a vytvára v ňom intenzívnu rázovú vlnu. Napätia v materiále panciera potom na zadnej / vnútornej strane panciera spôsobia vytrhnutie miskovitého kusu panciera, ktorý ničí vnútorné vybavenie a posádku tanku. Proti moderným viacvrstvým pancierom je tento typ munície málo účinný, a tak sa používa najmä proti betónovým bunkrom a pod.
• APDS (skratka z angl. Armour-Piercing, Discarding Sabot; po slovensky protipancierový podkalibrový s oddeliteľnými vodiacimi časťami), Aby mohol byť vystrelený z dela, okolo strely menšieho kalibru ako kaliber dela sa nachádzajú vodiace časti tzv. sabot, ktoré vyplnia hlaveň dela – vodiace časti sa po výstrele a opustení hlavne oddelia od strely. Priebojné jadro strely je zvyčajne vyrobené z veľmi tvrdých a ťažkých materiálov, ako volfrám alebo karbid volfrámu.
• APFSDS (skratka z angl. Armour-Piercing, fin-stabilized Discarding Sabot; po slovensky protipancierový podkalibrový so šípovou stabilizáciou a oddeliteľnými vodiacimi časťami) – strela má veľmi štíhly tvar a stabilizačné krídla, na kaliber dela je doplnená oddeliteľnými vodiacimi časťami.

Strely APDS a APFSDS však nespĺňajú definíciu delostreleckého granátu (alebo granátu ako munície) – neobsahujú výbušnú alebo inú funkčnú náplň.

Kazetový delostrelecký granát slúži na dopravu submunície. Vnútri granátu môže byť uložených niekoľko menších granátov, s črepinovým alebo protipancierovým účinkom, ktoré sú z tela granátu vymetené vo vypočítanom bode dráhy na povel časového alebo približovacieho zapaľovača. Zasiahnutá oblasť je tak podstatne väčšia ako pri použití trieštivého granátu. Kazetový delostrelecký granát sa využíva aj k rýchlemu, efektívnemu a neočakávanému zamínovaniu priestoru pred postupujúcim nepriateľom. Najmä z tohto dôvodu bolo používanie tohto typu munície zakázané v roku 1997 dohodou o zákaze protipechotných mín v Ottawe.

Šrapnel je druh delostreleckého granátu, ktorý obsahuje malú výmetnú alebo trhavú náplň, vopred pripravené účinné telesá a časový zapaľovač. Na vypočítanom mieste dráhy časový zapaľovač odpáli náplň a tá vymetie účinné telesá z tela granátu smerom dopredu. Účinné telesá potom ničia živú silu a techniku na veľkom území. Účinné telesá môžu mať tvar gulí, kociek, valčekov alebo ihiel a jeden granát ich môže obsahovať niekoľko desiatok až niekoľko tisíc. Ako šrapnel sa môže použiť aj trieštivý, trhavý alebo trieštivo-trhavý granát, vybavený časovým alebo elektronickým (rádiolokačným) približovacím zapalovačom, ktorý granát odpáli po vypočítanej dobe, alebo pri priblížení na stanovenú vzdialenosť k cieľu alebo povrchu terénu – granát teda vybuchuje vo vzduchu a jeho črepiny pokrývajú značne väčší priestor ako pri dopade do terénu a na nepriateľa pôsobia zhora, takže zaľahnutá nepriateľská pechota poskytuje črepinám relatívne väčší cieľ.
Kartáč (z fran. cartouche – krabička) bol pôvodne jednoduchý papierový alebo plechový obal obsahujúci niekoľko desiatok gulí. Používal sa na priamu obranu palebných postavení delostrelectva proti útoku pechoty alebo jazdy. V tejto podobe sa používa i dnes, napríklad aj v tanku Abrams pri boji v meste. Ako kartáč sa používa aj šrapnelový delostrelecký granát so zapaľovačom nastaveným na najmenšie možné neskorenie – účinné telesá sú vymetené len pár metrov od konca hlavne dela.

Chemický delostrelecký granát obsahuje namiesto výbušnín chemickú látku, najčastejšie bojový plyn. Ten sa po dopade na nepriateľské línie uvoľní a zneškodní tak značnú časť živej sily nepriateľa. Tento typ munície je zakázaný Konvenciou o chemických zbraniach a ďalšími dohodami obmedzujúcimi použitie chemických zbraní.

Dymový delostrelecký granát slúži na vytvorenie dymovej clony a tým pádom o zakrytie vlastných jednotiek alebo na dezorientáciu nepriateľských jednotiek. Do týchto granátov sa často dáva biely fosfor, ktorého použitie spôsobuje vážne popáleniny u ľudí. V súčasných konfliktoch sa však fosforové dymové granáty používajú predovšetkým ako zápalné delostrelecké granáty a čiastočne aj ako chemické granáty, pretože dym z horiaceho fosforu má výrazné dusivé účinky a leptá sliznice v dôsledku reakcie kysličníkov fosforu s vodou (vzniká kyselina fosforečná).

Osvetľovacie granáty v akcii počas Operácie Tora Arwa V v provincii Kandahár v Afganistane v roku 2009

Osvetľovací delostrelecký granát slúži na osvetlenie terénu. Skladá sa z plášťa pod ktorým je svietivá látka, rozbuška a padák. V nastavenej výške plášť odpadne, svetlica sa zapáli a vďaka padáku pomaly padá. Svetlica emituje buď biele, farebné alebo infračervené žiarenie. Rozloha osvetleného terénu záleží od kalibru a od výšky, v ktorej sa svetlica zapálila.

Agitačný delostrelecký granát slúži na rozhadzovanie propagačných materiálov, najčastejšie letákov za nepriateľskou líniou. Granát je naplnený letákmi, ktoré vo výške rozmetá rozmetávací mechanizmus, aby sa letáky rozptýlili do väčšej oblasti.