Blücher (ťažký krížnik)

Kýl lode bol položený 15. augusta 1935 v lodeniciach Deutsche Werke v Kieli. Spustenia na vodu sa dočkala 8. júna 1937, a Kriegsmarine si ju prevzala do služby 20. septembra 1939.

Pohonné jednotky sa u lodí tejto triedy líšili (napr. Admiral Hipper, Prinz Eugen a Seydlitz poháňalo 12 kotlov LaMont, Blüchera a Seydlitz poháňalo 12 kotlov Wagner. Ďalej hnacie ústrojenstvo pozostávalo z troch turbín typu SR Deschimag, tak ako Seydlitz. Zaujímavosťou je fakt, že lode Admiral Hipper a Lützow poháňali turbíny typu Blohm und Voss a Prinz Eugen turbíny Brown Boveri. Takže z troch lodí tejto triedy, ktoré vstúpili do služby v Kriegsmarine mala každá iný typ turbín, čo je historický unikát. Pohonné jednotky nedokončených lodí treba brať s rezervou, pretože sa dá predpokladať, že ich pohonné jednotky sa mohli meniť počas stavby. Tri lodné skrutky (vrtule), ktoré loď mala udeľovali jej maximálnu rýchlosť teoreticky až 32,5 uzla. Celkový výkon lode činil 99 650 kW (133 631 koní). Akčný rádius lode sa pohyboval okolo 6500 námorných míľ pri 17 uzloch.

Pancierovanie Blüchera bolo klasické, ako u väčšiny ťažkých krížnikov tej doby. Bočné pancierovanie sa pohybovalo v rozmedzí 70 – 80 mm, pričom sa na prove a korme zužoval na 30 – 50 mm. Paluba bola chránená dvomi pancierovými pásmi, horná paluba bola hrubá 12 – 30 mm, dolná skôr známa ako hlavná pancierová paluba bola hrubá 20 – 50 mm. Veže hlavnej batérie boli hrubé 70 – 105 mm a veliteľská veža do 150 mm.

Hlavná výzbroj pozostávala z ôsmich diel kalibru 203 mm, ktoré tak ako väčšinu slávnych nemeckých diel aj tieto vyrobili Kruppove závody. Tieto delá boli v Tretej ríši unikátom, keďže ich Krupp vyvinul a staval iba pre triedu Admiral Hipper, čím sa stali svetovým unikátom. Celkovo bolo na lodi osem takýchto diel, boli umiestnené po dvoch v štyroch vežiach. Boli dlhé asi 12 metrov. Dostatočne dlhé delá v kombinácii s vysokorýchlostnou muníciou umožňovali dostrel až 33 km. Hlavne mali 64 drážok a vážili asi 20 ton. Kadencia sa pohybovala v rozmedzí 4 – 5 rán za minút. Odskok dela pri paľbe činil 62 cm.

Pomocnú výzbroj zabezpečovalo 12 diel kalibru 150 mm uložených po dvoch v šiestich vežiach, tieto delá boli štandardnou a známou výzbrojou všetkých nemeckých lodí. Boli dlhé skoro 7 metrov a maximálny námer činil monštruóznych 80° čo umožňovalo posádke páliť aj na lietajúce ciele a vďaka vhodnému umiestneniu sa otáčať o celých 360°.

Protileteckú výzbroj (klasickú) tvorilo dvanásť kanónov kalibru 37 mm plus osem kanónov kalibru 20 mm. Výzbroj krížnika dopĺňalo až 12 torpédometov kalibru 533 mm.

Blücher mal uprostred trupu umiestnený katapult a loď niesla tri prieskumné hydroplány Arado Ar 196. Krížnik bol vybavený radarom FuMO-27.

Od prevzatia nemeckou Kriegsmarine 20. septembra 1939, strávila jednotka až do jari roku 1940 nácvikom, testovaním a úpravami. Jeho uvedenie do služby zdržali rôzne úpravy a hlavne krutá zima v roku 1939. Vojnová kariéra patrí medzi najsmutnejšie a najkratšie na scéne celej druhej svetovej vojny. V jeho krátkej histórii bol kapitánom lode len jeden muž, a to Kapitän zur See Heinrich Woldag.

Po začatí operácie Wesserübung (9.apríla 1940) – obsadenie Dánska a Nórska, boli nemecké oddiely Wehrmachtu, Luftwaffe a Kriegsmarine rozdelené do piatich inváznych skupín.

Blücher bol súčasťou piatej skupiny, ktorú tvorili ťažké krížniky Blücher a Lützow (Deutschland), ktorý tam bol proti vôli svojho veliteľa, ten s ním plánoval prienik do Atlantiku a nechcel riskovať dve veľmi cenné lode v pomerne malom prístave, súčasťou skupiny bol aj ľahký krížnik Emden, tri torpédovky a flotila mínoloviek. Tomuto mohutnému zoskupeniu velil kontradmirál Kummetz. Pozemnú bojovú skupinu tvorilo 1600 mužov. Cieľom bolo Oslo, ktoré malo byť obsadené z čisto politických dôvodov – prevzatie politickej moci, zajatie kraľa, atď.

Večer 6. apríla sa začalo naloďovanie vo Swinemünde. Nalodili sa príslušníci pozemného personálu Luftwaffe, príslušníci 163. pešej divízie a teda aj ich veliteľ generál Engelbracht ako aj rota pobrežného delostre-lectva plus niekoľko ďalších.

Skupina vyplávala 7.apríla o 5:00. Keď skupina doplávala k Oslofjordu objavila nórsku hliadkovú loď, ktorá sa vo veľkej rýchlosti snažila vyhnúť zajatiu. Loď pritom vysielala varovnú správu ako šialená. Torpédovka Albatros sa ocitla v strede zúfalej paľby nórskej lode a taktiež v strede jej šialených menévrov, nebyť nemeckých kľučiek došlo by ku kolízii, čo sa našťastie pre obe strany nestalo. Po rýchlej streleckej odpovedi Nemcov sa nórska loď vzdala. Bolo však jasné, že moment prekvapenia je stratený.

Nemecké plavidlá sa museli prekliesniť úžinou Dröbak, ktorej maximálna šírka dosahuje 500 metrov! Takáto absurdná šírka znemožňuje lodiam plávať v akejkoľvek bojovej formácii. O 5:19 sa formácia vydala k úžine s Blücherom v čele. Tesne pred Dröbakom zasiahol krížnik granát kalibru 280 mm z pevnosti Oscarborg. Veliteľ lode kapitán Heymann okamžite vydal rozkaz k opätovaniu paľby. Problémom však bolo, že nemeckí delostrelci na lodi nedokázali identifikovať cieľ a tak loď pokračovala bez výstrelu. Blücher sa okamžite stal cieľom mohutnej kanonády odhodlaných nórskych obrancov. Loď sa ocitla v kritickej situácii, ktorú zhoršila aj nórska guľometná paľba, ktorá spôsobila požiar v leteckom hangári. Nóri zbadali problémy nemeckej posádky a začali na loď páliť ako pomätení. Okrem hangára sa obrancom podarilo zasiahnúť kormidelný systém, čím sa loď stala neovládateľnou. Dala sa ovládať len za pomoci lodných skrutiek a aj to len pri zvýšenej rýchlosti. Keď Blücher plával pred Kaaholmenom zinkasoval ešte dve torpéda z pobrežných stanovíšť. Tým bol osud krížnika spečatený. Blücher sa prudko naklonil a požiar z hangára zachvátil celú loď vrátane skladov munície. Vražedný oheň priam upálil aj pozemné jednotky určené pre vylodenie a následné operácie. Kpt.Woldag sa v bezvýchodis- kovej situácii rozhodol pre posledný a jediný rozkaz, ktorý mohol v danej situácii vydať. Nariadil mužom opustiť loď. O 7:32 po dvoch hodinách a trinástich minútach od začiatku paľby sa silno poškodená a horiaca loď prevrhla a potopila do hĺbky 400 metrov. Breh bol necelých 400 metrov ďaleko, ale pri teplote vody 3 °C bolo doplávanie k brehu takmer nemožné. Tí, ktorým sa to podarilo okamžite padli do nórskeho zajatia.

K padlým mužom patrili aj kapitán Woldag.

Strata lode po dvoch hodinách nasadenia bola v Tretej ríši celonárodnou tragédiou, naopak muži nórskej pobrežnej obrany sa stali národnými hrdinami a veľkými triumfátormi, ale len na tri dni. Mimochodom počas spomínaného boja bol jedným 280 mm granátom poškodený aj ťažký krížnik - vrecková bojová loď Lützow. Na čierny deň Kriegsmarine sa však muselo čo najskôr zabudnúť. Nový veliteľ 5.skupiny kapitán Thiele sa rozhodol vysadiť jednotky a tie dostali jednoznačný rozkaz. Za každú cenu dobyť pevnosti na Dröbaku a otvoriť cestu do Osla. Nasledovali prudké útoky Wehrmachtu, Luftwaffe a Kriegsmarine, ktoré prinútili Nórov kapitulovať. Uzavretím bojových operácii v okolí pevnosti Oscarborg nasledovalo vylodenie na ostrove Bolane, ktoré sa skončilo úspešne.

Nemecké plavidlá prerazili prielivom až 10.apríla, teda tri dni po potopení Blüchera a zakotvili v prístave Oslo. Aj táto operácia sa však mohla skončiť masakrom a to z dvoch dôvodov:

1. Počasie v okolí Osla v čase vstupu Nemcov začínalo byť kritické do takej miery, že by v nasledujúcich bojoch bolo nemožné použiť letectvo.

2. Ak by malo nórske námorníctvo dostatok času a splnilo rozkaz z 9.apríla zamínovať vstup do Oslofjordu mohli sa k Blücheru pridať aj iné lode.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blücher (ťažký krížnik)

Stránka o ťažkom krížniku Blücher (po česky)

Ťažké krížniky: Trieda Admiral Hipper
Predchádzajúca trieda: Trieda Deutschland	Nasledujúca trieda: nebola
Admiral Hipper · Blücher · Prinz Eugen · Seydlitz (nedokončený) · Lützow (nedokončený)