Bell Labs
Bell Laboratories (aj Bell Labs, kedysi AT&T Bell Laboratories či Bell Telephone Laboratories, skrátene BL) je vedecko-výskumné a vývojové stredisko vo vlastníctve Nokia v Berkeley v New Jersey, Spojené štáty. V minulosti boli divíziou spoločnosti American Telephone & Telegraph Company (AT&T), napoly vlastnenou sesterskou výrobnou divíziou Western Electric.
| Bell Telephone Laboratories Inc. | |
 | |
| Právna forma | súkromná spoločnosť vlastnená Alcatel-Lucent |
|---|---|
| Odvetvie | veda a výskum, informatika |
| Založená | 1928 |
| Sídlo | Murray Hill, New Jersey, Spojené štáty |
| Územný rozsah | celosvetovo |
| Produkcia | technológie, materiály, zariadenia, prístroje, súčiastky |
| Vlastník | AT&T/Western Electric (1925 – 1983) AT&T (1984 – 1996) Lucent (1996 – 2006) Alcatel-Lucent (2006 – súčasnosť) |
Riaditeľstvo Bell Laboratories je situované v Murray Hill v New Jersey, a jeho výskumné a vývojové strediská sú rozosiate po celom svete. Vedci a výskumníci pracujúci v BL majú zásluhy na objave, vývoji a vzniku rádioastronómie, tranzistora, laseru, CCD čipu, teórie informácií, Operačného systému UNIX, programovacieho jazyka C, C++ a štatistického programovacieho jazyka S. Práce z Bell Laboratories boli ocenené siedmimi Nobelovymi cenami.[1]
Predošlé názvy a vznik
Alexander Graham Bell založil vo Washingtone prvé Alexander Graham Bell Laboratory, známe aj ako „Volta Laboratory and Bureau“ (iné názvy Volta Bureau, Bell Carriage House, Bell Laboratory či Volta Laboratory).
Francúzska vláda v roku 1880 ocenila Alexandra G. Bella Voltovou cenou za objav telefónu. Peniaze Bell použil na stavbu Volta Laboratory.[2] Jeho prvé výskumy boli zamerané na analýzu, nahrávanie a prenos zvuku. Značné zisky, plynúce z práce laboratória Bell používal k ďalšiemu výskumu a vzdelávaniu v oblasti "šírenia poznatkov, týkajúcich sa nepočujúcich".[2]
V roku 1889 sa Volta Laboratory stalo spolu s Volta Bureau na čísle 1527 v 35-tej ulici vo Washingtone riaditeľstvom spoločnosti.[2] V roku 1893 pribudla na čísle 1537 nová budova, ktorá bola v roku 1972 označená za Národnú kultúrnu pamiatku (National Historic Landmark).[2][3][4][5]
Formovanie spoločnosti
V roku 1925 výskumné laboratóriá spoločnosti Western Electric a časť inžinierskeho oddelenia spoločnosti AT&T boli zlúčené do samostatného celku s názvom Bell Telephone Laboratories (Bell Labs). Vlastníctvo bolo rozdelené medzi AT&T a Western Electric Company. Hlavnou náplňou a cieľom boli návrhy a správa zariadení spoločnosti Western Electric, ktoré boli konštruované pre telefónne spoločnosti "Bell System". Podporné práce pre telefónne spoločnosti zahŕňali aj tvorbu a udržiavanie uceleného radu technických príručiek „Bell System Practices“ (BSP). Bell Labs vykonávali aj poradenskú činnosť pre Bell Telephone Companies a americkú vládu, vrátane armádneho protilietadlového raketového systému „Nike“ a vesmírneho projektu Apollo. Niekoľko pracovníkov bolo zaradených do základného výskumu, čo pritiahlo veľkú pozornosť, obzvlášť po tom, ako niektorí z nich získali Nobelovu cenu.
Objavy a vývoj
Na vrchole slávy boli BL jediné zariadenie svojho druhu, kde sa pracovalo na vývoji širokého spektra nových a revolučných technológií, vrátane rádioastronómie, tranzistorov, laseru, informačných teórií, operačného systému UNIX, programovacieho jazyka C a C++.[1]
- 1937: Clinton J. Davisson – Nobelovu cenu za fyziku za objav a experimentálny dôkaz difrakcie elektrónov na kryštále.
- 1956: John Bardeen, Walter Houser Brattain a William Shockley – Nobelova cena za fyziku za objav tranzistoru.
- 1977: Philip Warren Anderson – Nobelova cena za fyziku za jeho výskum elektronickej štruktúry magnetických a neusporiadaných systémov, čo umožnilo vývoj elektronických prepínačov a počítačových pamätí.
- 1978: Arno A. Penzias a Robert W. Wilson – Nobelova cena za fyziku za objav reliktového žiarenia.
- 1997: Steven Chu – Nobelova cena za fyziku za vývoj metód na ochladenie a zachytenie atómov laserovým svetlom.
- 1998: Horst Störmer, Robert Laughlin a Daniel Chee Tsui – Nobelova cena za fyziku za objav novej formy kvantovej tekutiny s excitáciami nesúcimi zlomkový náboj.
- 2009: Willard S. Boyle a George E. Smith – Nobelova cena za vynález nábojovo viazanej štruktúry (CCD senzora). V rovnakom roku dostal Nobelovu cenu aj Charles K. Kao za objav možností využitia sklenených optických vlákien na prenos údajov.
Výskumníci Bell Labs získali Turingovu cenu hneď dvakrát:
- 1968: Richard Hamming za jeho prácu v oblasti numerických metód, systémov automatického kódovania, kódov pre detekciu a opravu chýb, a
- 1983: Ken Thompson a Dennis Ritchie za ich prácu v oblasti všeobecnej teórie operačných systémov a rozvoja operačného systému UNIX.
Referencie
- List of Awards
- Bruce, Robert V. Bell: Alexander Bell and the Conquest of Solitude. Ithaca, New York: Cornell University Press, 1990. ISBN 0-8014-9691-8.
- Volta Bureau. National Historic Landmark summary listing [online]. National Park Service, [cit. 2008-05-10]. Dostupné online.
- . [National Register of Historic Places Inventory-Nomination: Volta Bureau Dostupné online.] a . [Accompanying three photos, exterior, from 1972 Dostupné online.]
- Volta Laboratory & Bureau. Washington D.C. National Register of Historic Places Travel Itinerary listing [online]. National Park Service, [cit. 2008-05-10]. Dostupné online.
Externé odkazy
- Bell Labs
- Timeline of discoveries as of 2006
- Bell Labs' Murray Hill anechoic chamber
- Bell Laboratories and the Development of Electrical Recording
- Interview with Jon Gertner, author of "The Idea Factory: Bell Labs and the Great Age of American Innovation. Video interview by Dave Iverson, KQED-FM, San Francisco. Hosted by BookTV.org.
- Martin, Douglas. Ian M. Ross, a President at Bell Labs, Dies at 85, The New York Times, March 16, 2013, p. A23
- Tompkins, Dave. Sharks With Frickin' Laser Beams Attached to Their Heads: Inside the Egghead Circus at Bell Labs (book review of The Idea Factory), magazín Slate, March 31, 2012
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bell Labs na anglickej Wikipédii.