AEK Atény FC

13. apríla v roku 1924 sa skupina konštantínopolských emigrantov (medzi nimi boli športovci z klubu Pera a ďalších klubov) stretla v obchode so športovým vybavením, ktorý vlastnili bratia Emilios a Menelaosa Ionasovci, na ulici Veranzerou v centre Atén a založili AEK. Okrem bratov Ionasovcov boli medzi nimi aj Kostas Dimopoulos, Militos Ieramiadis, Timoleon Tagaris, Menelaos Karotseris, Paulos Kehayas a Konstantinos Spanoudis. Za symbol klubu bol zvolený byzantský dvojhlavý orol a za farby klubu bola vybratá žltá a čierna.[1]

Zakladatelia AEK založili klub s úmyslom poskytnúť športové a kultúrne vyžitie pre tisícky, hlavne konštantínopolských a anatólskych, utečencov, ktorý sa usadili na nových predmestiach Atén (prevažne v štvrtiach Nea Filadelfeia, Nea Iionia, Nea Chalkidona, Nea Smyrni).

Tím A.E.K. pred rokom 1940

brankár: N. Kitsos, obrancovia: Ieremiadis, T. Asderis, stredopoliari Kehayas, Paraskevas, Dimopoulos, Karagiannidis, útočníci: Baltas, Milas, Iliadis, Georgiadis. A.E.K. hral svoj prvý zápas proti Aias Athinon v Novembri 1924 a vyhral 2 – 0.

A.E.K získal veľkú popularitu v priebehu 20-tych rokov, pričom zatienil aj ďalšie kluby založené maloázijskými utečencami (Panionios, Apollon Smyrnis), hlavne vďaka veľkej skupine imigrantov, z ktorých bol klub vytvorený, a tiež vďaka politickým kontaktom a bohatstvu niekoľkých jeho členov. Keďže nevlastnil futbalové ihrisko, A.E.K. hral väčšinu zo svojich zápasov na rôznych miestach v Aténach, vrátanie ihriska pri Chráme Dia Olympského a na Štadióne Leoforosa Alexandrosa.

Kostas Negrepontis

Tryfon Tzanetis

Prvý prezident A.E.K. Konstantinos Spanoudis (1871 – 1941), novinár a spolupracovník gréckeho ministerského predsedu Eleftheria Venizela, požiadal vládu o pridelenie pozemku pre vybudovanie hracej plochy. V roku 1926, pozemok v štvrti Nea Filadelfeia, ktorý mal pôvodne slúžiť pre potreby bývania pre imigrantov, bol venovaný ako tréningové ihrisko pre ich športové aktivity. A.E.K. začal využívať priestor pre svoj tréning (i keď neoficiálne) a v roku 1930 ho získal do vlastníctva. Venizelos následne schválil plány na vybudovanie Štadiónu Nikosa Goumasa, ktorý sa stal domovom pre A.E.K na nasledujúcich 70 rokov. V novembri 1930 sa tu odohral prvý domáci, priateľský, zápas medzi A.E.K a Olympiakosom Pireus, ktorý skončil remízou 2 – 2.

V roku 1928 Panathinaikos, Olympiakos a A.E.K začali spor s novozaloženou Gréckou futbalovou federáciou (EPO), a rozhodli sa odtrhnúť od Aténskej regionálne ligy a vytvoriť združenie POK. Počas tejto roztržky, POK organizovala priateľské zápasy medzi mužstvami navzájom a s niekoľkými európskymi klubmi. V roku 1929 spor skončil a kluby vstúpili naspäť do federácie.

V roku 1932 vyhral A.E.K. svoj prvý titul v Gréckom pohári, keď porazil Aris Thessaloniki vo finále pomerom 5 – 3. Členmi tímu bolo niekoľko vtedajších futbalových hviezd, ako Kostas Negrepontis (veterán, ktorý hrával ešte za pôvodný klub Pera v Konštantínopole), Kleanthis Maropoulos, Tryfon Tzanetis, Michalis Delavinias, Giorgos Mageiras a Spyros Sklavounos.

Úspechy klubu v 30´ rokoch boli korunované ziskom double v roku 1939.

A.E.K. vyhral grécky šampionát v roku 1940, na lavičke zo svojim bývalým hráčom Kostasom Negrepontisom. Pod vedením anglického trénera Jacka Bebyho, so skúsenými hráčmi Maropoulosom, Delaviniasom a Mageirasom, doplnenými o mladú krv ako Kostas Poulis, Giorgos Goulios a Pavlos Emmanoualidis, vyhral A.E.K. Grécky pohár v rokoch 1949 a 1950, keď porazil Panathinaikos 2 – 1, respektíve Aris 4 – 0.

A.E.K vyhralo tiež Aténske regionálne majstrovstvá v roku 1950, ale zápasy play-off o celogrécky titul sa neuskutočnili, nakoľko bolo veľa hráčov povolaných do tréningového kempu pre národný tím.

Na začiatku 50-tych rokov prišla ďalšia generácia hviezdnych hráčov v Giannisovi Kanakisovi, Andreasovi Stamatiadisovi a brankárovi Steliosovi Serafeidisovi, ktorí spolu s Poulisom a Emmanoualidisom vyhrali Grécky pohár pre A.E.K v roku 1956. Vo finále porazili Olympiakos 2 – 1 na Štadióne Apostolos Nikolaidis a získali tým svoj piaty pohár. Rok 1957 bol debutovým pre jedného z najlepších útočníkov svojej doby, Kostasa Nestoridisa. K A.E.K. sa pripojil z Panioniosu v roku 1956, ale nemohol hrať pre spor klubov okolo jeho prestupu. V roku 1958 a 1959 skončil ako najlepší ligový strelec, ale ani to nestačilo na to, aby A.E.K získal titul. V oboch prípadoch skončil druhý za Olympiakosom.

Začiatkom 60-tych rokoch pokračoval K. Nestoridis v strieľaní gólov (kráľom strelcov bol nepretržite v rokoch 1958 – 1963). Aj v ďaka podpisu ďalšieho útočníka Dimitrisa Papaionnoua v roku 1962 sa stal v nasledujúcom roku A.E.K. ligovým majstrom.

D. Papaioannou, ktorý od fanúšikov dostal prezývku "Mimis", strelil dva góly v play-off proti Panathinaikosu, ktorými vyrovnal stav na 3 – 3 a zabezpečil A.E.K prvý povojnový titul. Tím bol vedený maďarským trénerom Jenő Csaknádym, a za majstrovský tím nastupovali spolu zo staršími hráčmi K. Nestoridisom, S. Serafeidesom, M. Papapostolouom a A. Stamatiadisom mladíci Alekos Sofianidis, Stelios Skevofilakas, Giorgios Petridis a Manolis Kanellopoulos, ktorí hrali tiež veľkú úlohu pri víťaznom ťažení.

Nasledovali víťazstvá v pohári v rokoch 1964 a 1966. V roku 1968 sa vrátil na pozíciu trénera J. Csaknády a A.E.K vyhral ligu pomerne jednoznačným spôsobom. Súčasťou tímu boli skvelí hráči Kostas Nikolaidis, Giorgios Karafeskos, Panagiotis Ventouris, Fotis Balopoulos, Spyros Pomonis, Aleksos Iordanou, Nikos Stathopoulos a Andreas Papaemmanouil. A.E.K. sa následne stal prvým gréckym klubom, ktorý postúpil do štvrťfinále Európskeho pohára majstrov. S brankárom Steliosom Konstantinidisom a Apostolosom Toskasom, ktorí posilnili tím, získal A.E.K. v roku 1971 svoj piaty ligový titul. V tomto roku tiež vyhral neoficiálny superpohár, keď porazil Olympiakos 4 – 2 na pokutové kopy po dvoch remízach (2 – 2 v Pireu a 1 – 1 v Nea Filadelfeii). T. Mavros, K. Eleftherakis a Ch. Ardizoglou boli členmi tímu A.E.K., ktorý dominoval gréckej lige na konci 70-tych rokov.

F. Fadrhonc

V roku 1974 prevzal prezidentskú stoličku Loukas Barlos a spolu s česko-holandským trénerom Františkom Fadrhoncom postavili jeden z najlepších tímov v klubovej histórii. Barlosova "zlatá éra" sa spája s najslávnejšími hráčmi, akí kedy hrali za A.E.K.: Christos Ardizoglou, Giorgios Dedes, Griogrios Skreris, Nemci Walter Wagner a Timo Zahnleiter, Dionysis Tsamis, Pantelis Nikolaou, Petros Ravousis, Bosniak Dušan Bajević, Takis Nikoloudis, Stefanos Theodoridis, Christos Itzoglou, Nikos Christidis. Stelios Manolas bol základným kameňom obrany od roku 1980 do roku 1998.

V sezóne 1976 – 77 A.E.K., vedený kapitánom D. Papaioannouom, dokráčalo až do semifinále Pohára UEFA ako vôbec prvý grécky klub, ktorému sa to podarilo. Na ceste do finále zdolal FK Dinamo Moskva (Rusko) 2 – 0, Derby County F. C. (Anglicko) 2 – 0 a 3 – 2, Crvenu Zvezdu Belehrad (Juhoslávia) 2 – 0 a Queens Park Rangers (Anglicko) 3 – 0 a 7 – 6 na penalty. A.E.K. bolo nakoniec vyradené v semifinále Juventusom Turín (Taliansko), ktorý napokon získal svoj prvý európsky titul.

V tomto období A.E.K. získal jedného z najlepších gréckych útočníkov, Thomasa Mavrosa. Bol súčasťou tímu už pri ťažení pohárom UEFA a vo skvelej forme hral aj v nasledujúcich sezónach (v roku 1978 sa stal kráľom strelcov s 22 a v roku 1979 s 31 gólmi). V roku 1978 získal A.E.K. domáce double. V nasledujúcej sezóne prišli do klubu bývalé hviezdy konkurenčného Panathinaikosu, Dimitris "Mimis" Domazos a Kostas Eleutherakis a klub aj v tomto roku vyhral ligu a zavŕšil tým úspešnú dekádu.

Za vlády L. Barlosa sa na domácom Štadióne Nikosa Goumasa dokončila legendárna tribúna "Kryté státie", alebo Skepasti (Σκεπαστή), ktorá sa stala domovom najradikálnejšej fanúšikovskej skupiny, Original 21. Nasledujúca generácia hviezdnych hráčov, vychovaných v akadémii, zažila svoj debut v tomto období: S. Manolas, Spyros Ekonomopoulos, Vangelis Vlachos a Lysandros Georgamlis.

Štadión Nikosa Goumasa

S novým klubovým prezidentom, Michalisom Arkadisom a rakúskym trénerom Helmutom Senekowitschom vyhral A.E.K. Grécky pohár v roku 1983, keď porazil PAOK 2 – 0 na novopostavenom Olympijskom stadióne v Aténach. Góly strelili T. Mavros a 21 ročný kapitán V. Vlachos.

A.E.K. vyhral ďalší ligový titul až v roku 1989. Tím bol vedený bývalým hráčom D. Bajevićom a titul vyhral, keď v rozhodujúcom zápase porazil Olympiakos 1 – 0 na Olympijskom štadióne. Takis Karagiozopoulos strelil gól, ktorý znamenal prvý titul po 10 rokoch. V tomto roku taktiež vyhral aj grécky superpohár, porážkou Panathinaikosu na penalty po remíze 1 – 1 v riadnom hracom čase.

Po triumfu v roku 1989 pod D. Bajevićom A.E.K. postavil tím, ktorý sa stal jedným z najúspešnejších v histórii. Vedený kapitánom S. Manolasom, s hráčmi ako Toni Savevski, Daniel Batista, Vaios Karagiannis, Vasilis Dimitriadis, Giorgos Savvidis, Alekos Alexandris a Refik Šabanadžović dominoval gréckej lige v 90-tych rokoch, keď získal tri ligové tituly (1992, 1993, 1994). V roku 1990 získal tiež Grécky ligový pohár po porážke Olympiakosu 3 – 2.

Vassilis Tsiartas

V sezóne 1994 – 95 bol A.E.K. prvý gréckym klubom, ktorý postúpil do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA po tom, čo porazil škótskeho majstra Rangers FC. A.E.K. zo skupiny nepostúpil cez Ajax Amsterdam a AC Miláno. Pod vedením D. Bajevića a na prezidentskej stoličke s Michalisom Trochanasom vyhral klub v roku 1996 Grécky pohár.

Po odchode D. Bajevića do Olympiakosu v roku 1996 prevzal trénerskú stoličku ďalší bývalý hráč P. Ravousis. V tomto roku získal klub svoj druhý superpohár, a jedenásty titul v pohári v roku 1997, keď v oboch prípadoch porazil Panathinaikos. K tímu sa vtedy pripojili talentovaných hráči Demis Nikolaidis, Christos Kostis, Vassilis Tsiartas, Christos Maladenis, Andreas Zikos a Michalis Kasapis. D. Nikolaidis, ktorý bol už od malička fanúšikom A.E.K. odmietol oveľa lukratívnejšie ponuky Olympiakosu a Panathinaikosu. V sezónach 1996 – 97 a 1997 – 98 A.E.K. postúpil do štvrťfinále Európskeho pohára víťazov pohárov.

V roku 1999 exprezident Dimitris Melissanidis zorganizoval priateľský zápas proti FK Partizan v Belehrade, počas bombardovania Srbska silami NATO. Ako gesto účasti a solidarity k Srbom, hráči a manažment A.E.K. ignorovali medzinárodné embargo a cestovali na zápas do Belehradu. Zápas skončil 1 – 1, keď po 60 minútach tisícky Srbov vtrhli na trávnik a vyobjímali hráčov.

V roku 2000 A.E.K. vyhral svoj 12 Grécky pohár, keď vo finále, vedené trénerom Giannisom Pathiakakisom, porazilo Ionikos 3 – 0. V sezóne 2001 – 02 skončil klub druhý len o skóre pod Olympiakosom, ale vo finále Gréckeho pohára ho porazil.

Kostas Katsouranis

D. Bajević sa vrátil na lavičku v roku 2002, čo sa stretlo s odporom časti fanúšikov. Pod Bajevićom, A.E.K. postúpil do skupinovej fázy Ligy Majstrov UEFA, po tom čo v predkole porazil APOEL FC. V skupine narazil na AS Rím, Real Madrid a Racing Genk, ale po dobrých výkonoch a remízach vo všetkých zápasoch sa so súťažou rozlúčil. Pokračoval v Pohári UEFA, kde vyradil Maccabi Haifa (4 – 0, 4 – 1). Následne bol porazený španielskou Malagou.

Nikos Liberopoulos

Mimo ihriska mal prezident Makis Psomiadis problémy po tom, čo údajne napadol kapitána Demisa Nikolaidisa. Po hádke, a čiastočne tiež vďaka narastajúcim finančným problémom klubu pre zlé hospodárenie, Nikolaidis odišiel na voľný prestup do Atlética Madrid. Kvôli nespokojnosti veľkej časti fanúšikov D. Bajević rezignoval v roku 2004 počas zápasu s Iraklisom. V tomto čase bol klub na hrane bankrotu, prišiel o väčšinu zo svojich najlepších a najskúsenejších hráčov a potreboval zázrak k tomu, aby predišiel preradeniu do amatérskej ligy. Zostali iba Kostas Katsouranis a Nikos Lymperopoulos, ostatní, ako Vassilis Borbokis, Grigorios Georgatos, Theodoros Zagorakis, Michalis Kapsis, Michalis Kasapis, Michel Kreek, Vassilis Lakis, Vassilis Tsiartas a Ioannis Okkas opustili klub.

V roku 2003 D. Nikolaidis a ďalší významní podporovatelia A.E.K.vytvorili fanúšikovské združenie Enosis 24 s cieľom získať podiel v klube a prebrať jeho vedenie. Projekt nebol dotiahnutý do konca, pretože medzičasom sa podnikatelia rozhodli kúpiť akcie a investovať do klubu finančné prostriedky. Ale až dodnes je predseda združenia Enosis 24 členom vedenia klubu. V rovnakom roku bol zbúraný Štadión Nikosa Goumasa, ktorý slúžil ako domáci štadión viac ako 70 rokov.

V roku 2004 sa stal D. Nikolaidis, ktorý mal za sebou silnú podporu fanúšikov, vedúcim predstaviteľom konzorcia podnikateľov, ktoré kúpilo trápiaci sa klub a stal sa tak jeho novým prezidentom. Jeho hlavnou úlohou bolo vyviesť klub z nestabilnej finančnej pozície. Prvým úspechom bola dohoda s gréckou justíciou na odpísaní veľkej časti dlhu, ktorý sa nahromadil za predchádzajúceho vedenia a rozloženie splácania zostávajúceho dlhu na rozumné splátky.

Po záchrane klubu v prvej lige D. Nikolaidis začal s programom návratu klubu ku svojej predošlej sláve. Za technického riaditeľa vymenoval bývalého hráča Iliju Ivića a dosadil späť na miesto trénera Fernanda Santosa. Fanúšikovia, povzbudený Nikolaidisovým úsilím, kúpili rekordné množstvo sezónnych pernamentiek (17 000).

A.E.K. posilnil tím nádejnými mladými hráčmi, ktorí vedení skúsenými K. Katsouranisom, N. Liberopoulosom a s kľúčovým hráčom J. Césarom postúpili do finále Gréckeho pohára po siedmykrát za predošlých 13 rokov. V lige skončil A.E.K. na druhom mieste a zabezpečil si miesto v predkole Ligy Majstrov UEFA. V sezóne 2006 – 07 sa ku kormidlu dostal bývalý tréner Realu Betis Llorenç Serra Ferrer po tom, ako nebola F. Santosovi predĺžená zmluva.

A.E.K. postúpil do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA, keď prešiel cez Hearts (2 – 1 v Škótsku a 3 – 0 v Grécku). V skupine získal 8 bodov, porazil v jednom zápase AC Miláno aj Lille (zhodne 1 – 0) a remizoval v oboch s belgickým Anderlechtom (1 – 1 a 2 – 2). V lige skončil klub opäť na druhom mieste a znova sa tak kvalifikoval do predkola európskej pohárovej súťaže číslo jeden.

V nasledujúcej sezóne narazil A.E.K. na Sevillu, ktorej podľahol po výsledkoch 2 – 0 a 4 – 1. Klub získal do svojich radov brazílsku legendu Rivalda, Rodolfa Arruabarrenu, Charisa Pappasa a argentínskeho útočníka Ismaela Blanca. Traianos Dellas dostal nový kontrakt, ktorý ho mal v klube udržať až do roku 2009. Po vypadnutí z Ligy Majstrov UEFA klub pokračoval v Pohári UEFA. Po tom, ako prešiel v predkole cez FC Salzburg, skončil v skupinovej fáze na treťom mieste a postúpil do ďalšej fázy, kde ho vyradilo španielske Getafe. V priebehu sezóny bol odvolaný tréner L. Serra Ferrer, ktorého nahradil Nikos Kostenoglou. A.E.K. skončil v lige na prvom mieste, ale po kontumácii jedného zápasu konkurenčného Olympiakosu v jeho prospech napokon spadol na druhé miesto.

Do nasledujúcej sezóny vstupoval klub s novým trénerom Giorgosom Donisom. Po vyradený z Pohára UEFA ešte v predkole cyperskou AC Omoniou odišiel kľúčový hráč Rivaldo. Po sérii nepresvedčivých výsledkov skončil na prezidentskej stoličke D. Nikolaidis, ktorého nástupcom, v poradí 41. prezidentom sa stal N. Thanopoulos. Novým trénerom klubu sa po tretíkrát stal D. Bajević. A.E.K. sa v sezóne dostal do finále domáceho pohára, v ktorom nastúpil proti Olympiakosu a prehral na penalty.

V sezóne 2010 – 11 sa A.E.K. dostal do skupinovej fázy Európskej ligy. V jej priebehu bol tréner D. Bajević nahradený Španielom Manolom Jiménezom. Klub sa znova dostal do finále domáceho pohára, kde porazil Atromitos po jednoznačnom výsledku 3 – 0 a získal svoj 14. pohár v histórii.

V lete 2011 prišli do klubu skúsený Eiður Guðjohnsen a Fabián Vargas. Klub na tom nebol finančne dobre a v 2012 sa prezidentskej stoličky ujal T. Mavros, legenda A.E.K. Veľa ďalších legiend, ako V. Tsiartas, M. Papaioannou, K. Nestoridis, Ch. Kostis, V. Vlachos, Ch. Arvanitis, G. Karafeskos sa snažilo klubu pomôcť. Na jar 2013 bol vyhodený nemecký tréner Ewald Lienen a za jeho nástupcu bol menovaný bývalý hráč T. Dellas.