AS Rím

Klub vznikol v roku 1927 zlúčením troch mestských klubov, hrajúcich vtedajšiu taliansku futbalovú ligu – Roman FC (zal. 1903), Alba-Audace Roma a Fortitude-Pro Roma. O toto zlúčenie sa zaslúžil Italo Foschi, ktorý chcel vytvoriť silné, konkurencie schopné družstvo, ktoré by sa vyrovnali veľkoklubom zo severu Talianska. V začiatkoch svojej existencie hral AS svoje domáce zápasy na štadióne Motovelodromo Appio, v novembri 1929 sa presťahoval na nový Campo Testaccio. Prvý väčší úspech zaznamenal klub v sezóne 1930/31, keď sa skončil v Sérii A celkovo druhý za majstrom z Juventusu. Medzi najlepších hráčov tohto obdobia patrili Attilio Ferraris, Guido Masetti, Fulvio Bernardini a Rodolfo Volk.

Po sezóne, keď získal AS titul vicemajstra Talianska nastal výkonnostný pokles, ktorý bol spôsobený odchodom niekoľkých dôležitých hráčov a mužstvo bolo pod vedením trénera Luigi Barbesineho v roku 1934 znova budované. Reorganizácia sa podarila a tréner doviedol AS k druhému miestu v sezóne 1935/36, len bod za majstrom z Bologne.

Vlčica, symbol mesta a klubu

V ďalších sezónach sa až do 1941/42 pohyboval AS Rím v konečnom umiestnení od piateho do desiateho miesta, až vyhral v tomto ročníku historicky prvý titul-scudetto. Bolo to vo vojnovej dobe, kedy AS viedol Alfred Schaffer a klub hral svoje domáce zápasy na štadióne Stadio del Partito Nazionale fascista, kde tím Talianska porazil v roku 1934 tím Československa vo finále majstrovstiev sveta.

Po vojne nebol AS schopný nadviazať na úspechy zo 40-tých rokoch. Päť rokov za sebou skončili v druhej polovici tabuľky a po konci sezóny 1950–51 zostúpil do Serie B. Ale po roku sa do Serie A vrátil, keď vyhrali Seriu B pod vedením nového trénera Giuseppeho Vianiho, ktorý pôsobil v klube len jednu sezónu.

Po návrate zo Serie B si Rimania posilnili káder s novými hráčmi. Do klubu prišli Egisto Pandolfini, Dino Da Costa a Dán Helge Bronée. V sezóne 1954–1955 po neúspešnom povojnovom období skončili v lige druhý, pod vedením anglickým trénerom Izaiom Carverom. Umiestnenie dosiahli po vyradení Udinese, kvôli korupcie zápasov. Nasledujúce desaťročie nebolo taktiež úspešné. Klubu sa v lige nedarilo, keď ani raz sa nedostali medzi najlepšie štyri tímy, ale korigovali to pohármi. Ich prvým menším úspechom bolo víťazstvo v Inter – Cities Fairs Cupe, keď vo finále porazili anglický klub Birmingham City 4 – 2. A o dva roky neskôr, v sezóne 1963–1964 získali prvýkrát v histórii klubu Taliansky pohár. Vo finále porazili Torino tesním skóre 1 – 0.

Najťažšiu sezónu prežil klub v ročníku 1964–1965, keď tréner Juan Carlos Lorenzo oznámil, že ak zaplatí hráčom mzdu, klub by nemohol kvôli finančným problémom odcestovať do Vicenza. Ale fanúšikovia vyzbierali potrebné financie, a klub sa vyhol konkurznému konaniu. Ale klub si zvolil nového prezidenta Franca Evangelistu.

V ročníku 1968–1969 získal AS druhýkrát Coppa Italia. V roku 1969 dosiahol hráč Giacomo Losi rekord v počte odohraných zápasov v rade vo všetkých súťažiach. Bez prestávky nastúpil k 450 zápasom. Tento rekord vydržal 39 rokov.

Francesco Totti

V roku 1972 získal AS do zbierky Anglo-taliansky pohár, keď vo finále porazil Blackpool 3 – 1. Počas veľkej časti 70-tých rokoch 20. storočia sa sporadicky objavovali vo vrchnej časti ligovej tabuľky. Najlepšie umiestnenie v týchto rokoch bolo tretie miesto v sezóne 1974–75. Najdôležitejší hráči počas tejto doby boli stredopoliari Giancarlo De Sisti a Francesco Rocca.

Úspešné obdobie pre tím boli 80-te roky. Začalo to triumfom v Coppa Italiana, keď vo finále v roku 1980 porazili tím Torino po pokutových kopoch. O rok neskôr obsadili druhé miesto v lige za Juventusom, čo bolo najvyššie umiestnenie Rimanov od sezóny 1955 – 1956. Trénerom bol bývalý hráč AC Milána, Švéd Nils Liedholm, ktorý mal k dispozícii takých hráčov, ako Bruno Conti, Agostino Di Bartolomei, Roberto Pruzzo a Falcao.

Druhé scudetto získal AS Rím v sezóne 1982 – 1983, po dlhých 41 rokoch. Nasledujúcu sezónu obsadil klub druhé miesto v lige, ale vyhrali Taliansky pohár. V pohári majstrov európskych krajín obsadili druhé miesto, keď v dramatickom finále prehrali z Liverpoolom až po penaltovom rozstrele 2 – 1. Za AS skóroval talian Roberto Pruzzo, no ale na penalty nepremenili až dva, kým súper nepremenil len jeden kop a zvíťazili 4 – 2, a tak sa sen o prvom veľkom európskom titule rozplynul. Úspešné osemdesiate roky 20-ho storočia ukončili druhým miestom v lige v sezóne 1985–86 víťazstvom v Talianskom pohári, keď vo finále triumfovali nad Sampdoriou 3 – 2. 0 dva roky neskôr obsadili v lige tretie miesto.

Na začiatku 90-tých rokoch hral Rím vo finále Pohára UEFA proti svojmu rivalovi Interu Miláno v roku 1991. Zápas prehrali 2 – 1. V tomto istom roku vyhral klub už svoju siedmy Talianky pohár, ale prehral Taliansky superpohár so Sampdoriou 1 – 0. Ešte sa dostali do finále pohára, ale prehrali s Torino. Po zvyšok dekády nebolo účinkovanie Rimanov v súťažiach veľmi dobré. Od roku 1990 sa po prvýkrát objavuje ikona klubu Francesco Totti.

17. jún 2001 – AS Rím proti klubu AC Parma 3 : 1: Oslava fanúšikov po víťazstve nad Parmou

V novom tisícročí začal klub výhrou v Serii A, keď bol lepší o dva body pred Juventusom Turín. O svojom triumfe rozhodol v poslednom kole ligy, keď porazil Parmu 3 – 1 a získal tak svoje tretie scudetto. Hlavnou postavou tímu bol kapitán Francesco Totti, ktorý neskôr prekonal viacero klubových rekordov. Ďalší dôležitý hráči v tejto dobe boli Aldair, Cafu, Gabriel Batistuta a Vincenzo Montella.

Francesco Totti, tímový kapitán, z Coppa Italia za sezónu 2007/2008

Po sezóne sa AS snažil obhájiť taliansky titul. Ale skončili na druhom mieste, keď na prvý Juventusom Turín stratil len jeden bod. Od tejto udalosti končili Rimania väčšinou na druhom mieste. V roku 2003 prehrali vo finále Coppa Italia s AC Milánom 4 – 2, a taktiež v lige v sezóne 2003–04, keď skončili druhý za AC.

Po korupčnom škandále v roku 2006 boli Rimania jeden s mala klubov, ktorý neboli zapletený v tejto afére. A tak za sezónu 2005–2006 im bolo prisúdené druhé miesto. V tejto istej sezóne prehrali Taliansky pohár z Interom. V nasledujúcich dvoch rokoch obsadili zakaždým druhé miesto v ligovej tabuľke. Počas tohto obdobia v Lige majstrov sa zakaždým dostali do vyraďovacej časti. Najďalej sa dostali do štvrťfinále, kde stroskotali na Manchestri United. V sezóne 2008 – 09 sa AS stali víťazmi skupiny A pred Chelsea, čo sa stalo prvýkrát v histórii klubu. Ale vo štvrťfinále prehrali s Arsenalom na pokutové kopy a tak skončili v Lige majstrov.

Po katastrofálnom začiatku sezóny 2009–2010 bol odvolaný tréner Luciano Spalletti a nahradený Claudiom Ranierim. Ten dokázal s Rímanmi neprehrať 24 ligových zápasov za sebou, čím sa s tímom dostal až na prvé miesto tabuľky. Táto séria sa skončila štyri kolá pred koncom, keď prehrali zo Samdoriou Janov. Túto stratu využil Inter Miláno a AS sa muselo uspokojiť len s druhým miestom v lige. Ranieri doviedol klub aj do finále Coppa Italiana, kde prehrali 1 – 0 s Interom Miláno.

AS Rím mal počas svojej histórii veľa prezidentov, z ktorý boli niektorý majtelia klubu, alebo predsedami. Franko Sensi bol prezidentom klubu až do svojej smrti v roku 2008, a tak jeho miesto dostala jeho dcéra Rosella Sensi.

Rimania mali taktiež mnoho trénerov vo svojej histórii. Najviac trénerov v jednom roku bolo v 1996, keď AS malo až štyroch trénerov. Toto je zoznam trénerov od roku 1927.

Meno Národnosť Roky William Garbutt 1927 – 1929 Guido Baccani 1929 – 1930 Herbert Burgess 1930 – 1932 Lászlo Barr 1932 – 1933 Lajos Kovács 1933 – 1934 Luigi Barbesino 1934 – 1938 Guido Ara 1938 – 1939 Alfréd Schaffer 1939 – 1942 Géza Kertész 1942 – 1943 Guido Masetti 1943 – 1945 Giovanni Degni 1945 – 1947 Imre Senkey 1947 – 1948 Luigi Brunella 1948 – 1949 Fulvio Bernardini 1949 – 1950 Adolfo Baloncieri 1950 Pietro Serantoni 1950 Guido Masetti 1950 – 1951 Giuseppe Viani 1951 – 1953 Mario Varglien 1953 – 1954 Jesse Carver 1954 – 1956 György Sarosi 1956 Guido Masetti 1956 – 1957 Alec Stock 1957 – 1958 Gunnar Nordahl 1958 – 1959 György Sarosi 1959 – 1960 Alfredo Foni 1960 – 1961 Luis Carniglia 1961 – 1963 Naim Kryeziu 1963 Alfredo Foni 1963 – 1964 Luis Miró 1964 – 1965 Juan Carlos Lorenzo 1965 – 1966

Meno Národnosť Roky Oronzo Pugliese 1966 – 1968 Helenio Herrera 1968 – 1970 Luciano Tessari 1970 Helenio Herrera 1971 – 1972 Tonino Trebiciani 1972 – 1973 Nils Liedholm 1974 – 1977 Gustavo Giagnoni 1978 – 1979 Ferruccio Valcareggi 1979 – 1980 Nils Liedholm 1980 – 1984 Sven-Göran Eriksson 1984 – 1986 Angelo Sormani 1986 – 1988 Nils Liedholm 1988 Luciano Spinosi 1988 – 1989 Gigi Radice 1989 – 1990 Ottavio Bianchi 1990 – 1992 Vujadin Boškov 1992 – 1993 Carlo Mazzone 1993 – 1996 Carlos Bianchi 1996 Nils Liedholm 1996 Ezio Sella 1996 Zdeněk Zeman 1997 – 1999 Fabio Capello 1999 – 2004 Cesare Prandelli 2004 Rudi Völler 2004 Luigi Del Neri 2004 – 2005 Bruno Conti 2005 Luciano Spalletti 2005 – 2009 Claudio Ranieri 2009 – 2011 Vincenzo Montella 2011 Luis Enrique 2011 – 2012 Zdeněk Zeman 2012–

• Serie A:
  • 1942, 1983, 2001
• Taliansky pohár:
  • 1964, 1969, 1980, 1981, 1984, 1986, 1991, 2007, 2008
• Taliansky superpohár:
  • 2001, 2007