Župkovská vrchovina

Župkovská vrchovina je geomorfologickou časťou Župkovskej brázdy.[1] Leží v jej severnej polovici, severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.[2]

Župkovská vrchovina
geomorfologická časť
Župkovskej brázdy
Okolie Horných Hámrov v centrálnej časti
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žarnovica
Časť Župkovskej brázdy
Hranice Vígľaš, Ostrogrúnska kotlina, Nízky Vtáčnik, Žarnovické podolie, Raj, Novobanská kotlina, Vojšín, Veľkopoľská vrchovina
Mesto Žarnovica
Rieky Kľak, Píľanský potok, Župkovský potok
Súradnice 48°30′58″S 18°37′52″V
Najvyšší bod Horný Pajer
 - výška 633 m n. m.
Najnižší bod údolie Kľaku
 - poloha Žarnovická Huta
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Vrchovina zaberá severnú polovicu podcelku Župkovská brázda, v južnej časti pohoria Vtáčnik. Leží severne od Žarnovice, v širšom okolí obcí Horné Hámre, Píla, Župkov a Hrabičov. Územie Župkovskej vrchoviny odvodňujú prítoky Kľaku, medzi nimi Píľanský a Župkovský potok.[2]

Severným smerom pokračuje krajinný celok časťou Vígľaš a Ostrogrúnska kotlina, východne pokračuje podcelok Nízky Vtáčnik a v oblasti Žarnovice susedí Žarnovické podolie, časť Žiarskej kotliny. Južne leží podcelok Raj a Novobanská kotlina (časť Župkovskej brázdy) a západný okraj vymedzuje Vojšín (podcelok Pohronského Inovca) a geomorfologická časť Tribča, Veľkopoľská vrchovina.[1]

Doprava

Centrálnou časťou vrchoviny vedie údolím Kľaku a Píľanského potoka cesta II/512 (ŽarnovicaOslany), z ktorej odbočujú všetky cesty, obsluhujúce obce a ich osady v tejto oblasti. Laznícke osídlenie regiónu spôsobilo, že obce sú navzájom poprepájané poľnými i lesnými cestami, ktoré s obľubou využívajú cykloturisti.[2]

Turizmus

Táto časť Vtáčnika patrí medzi menej turisticky navštevované lokality a často slúži ako východisko do okolitých lokalít. Oblasť je vyhľadávaná najmä priaznivcami cyklistiky.

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.