Žarnovické podolie

Žarnovické podolie je geomorfologickou časťou Žiarskej kotliny.[1] Leží v jej južnej časti, v údolí Hrona a okolí mesta Žarnovica v žarnovickom a žiarskom okrese.[2]

Žarnovické podolie
geomorfologická časť
Žiarskej kotliny
Okolie Revištia v severnej časti
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Žarnovica, Žiar nad Hronom
Časť Žiarskej kotliny
Hranice Žiarska kotlina, Hodrušská hornatina, Raj, Župkovská vrchovina, Nízky Vtáčnik
Mesto Žarnovica
Rieky Hron, Kľak, Richnava, Hodrušský potok
Súradnice 48°28′52″S 18°43′37″V
Najnižší bod údolie Hrona
 - poloha pri obci Voznica
 - výška cca 215 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Územie sa nachádza v južnom cípe Žiarskej kotliny, v úzkom koridore rieky Hron. Severný okraj sa nachádza v blízkosti obce Bzenica na južnom okraji žiarskeho okresu, južná hranica vedie južne od Voznice, v okrese Žarnovica. Severným smerom pokračuje Žiarska kotlina, juhovýchodne leží Hodrušská hornatina, podcelok Štiavnických vrchov. Západný okraj vymedzuje pohorie Vtáčnik s podcelkami Raj, Župkovská brázda (časť Župkovská vrchovina) a Nízky Vtáčnik.[1]

Osou územia je rieka Hron, smerujúca zo severu juhozápadným smerom k Slovenskej bráne. V tejto časti priberá najmä menšie vodné toky, významnejšími sú Kľak, Hodrušský potok a Richnava. V severnej časti sa nachádza chránený areál Revištský rybník.[2]

Doprava

Údolím Hrona vedú Žarnovickým podolím dôležité komunikácie nadregionálneho významu, rýchlostná cesta R1 (súčasť E 58), cesta I/65 a železničná trať Nové Zámky – Zvolen. Z hlavných ciest v Žarnovici odbočuje cesta II/512 (ŽarnovicaOslany).[2]

Turizmus

Táto časť Žiarskej kotliny slúži ako východisko do okolitých pohorí a historicky cenných baníckych lokalít. Široké okolie patrilo od stredoveku k významným baníckym oblastiam v rámci celej Európy a bohaté mestá prekvitali, čo sa prejavilo na dodnes zachovanej architektúre. Návštevníci regiónu tak vyhľadávajú neďalekú Novú Baňu, Hodrušu-Hámre či Banskú Štiavnicu. Raritou a dôkazom niekdajšej vulkanickej činnosti je okrem trosiek vulkánov aj Kamenné more pri Vyhniach.

Milovníci prírody využívajú dostupnosť zaujímavých lokalít západne ležiaceho pohoria Vtáčnik, ako aj východne sa nachádzajúcich Štiavnických vrchov, chránených v rámci rovnomennej CHKO. Priamo v severnej časti podolia leží osobitne chránené územie Revištský rybník.

Turistické trasy

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.