Ostrogrúnska kotlina

Ostrogrúnska kotlina je geomorfologickou časťou Nízkeho Vtáčnika.[1] Leží v jej západnej časti, približne 8 km severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.[2]

Ostrogrúnska kotlina
geomorfologická časť
Nízkeho Vtáčnika
Okolie Ostrého Grúňa
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žarnovica
Časť Nízkeho Vtáčnika
Hranice Vígľaš, Nízky Vtáčnik, Župkovská vrchovina
Mestá Ostrý Grúň, Kľak
Rieky Kľak, Vicianov potok, Mackov potok, Megov potok
Súradnice 48°34′26″S 18°38′53″V
Najnižší bod údolie Kľaku
 - poloha Dolné dvory
 - výška cca 400 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis

Kotlina sa nachádza v centrálnej časti pohoria Vtáčnik, v západnej polovici jeho podcelku Nízky Vtáčnik. Leží v okolí obcí Ostrý Grúň a Kľak, na oboch brehoch riečky Kľak. Ostrogrúnska kotlina susedí na západe s geomorfologickou časťou Vígľaš, východným smerom pokračuje podcelok Nízky Vtáčnik a južne nadväzuje Župkovská vrchovina, čoby časť podcelku Župkovská brázda.[1]

Zo severu na juhovýchod preteká územím kotliny riečka Kľak, ktorá tu priberá viaceré menšie vodné toky, medzi nimi Vicianov, Mackov a Megov potok. Údolím Kľaku vedie i jediná prístupová komunikácia do kotliny, cesta III/2523, odbočujúca pri Župkove z II/512 (Žarnovica – Oslany).[2]

Chránené územia

Celé územie Ostrogrúnskej kotliny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránenou je prírodná pamiatka Ostrovica, zaberajúca časť bralnatého masívu rovnomeného vrchu, ležiaceho na západnom okraji územia, nad obcou Kľak. Kotlinu obopína veniec hôr a priamo v jej blízkosti sú na západe ešte Klenový vrch (766 m n. m.) a Trvalcov báň (685 m n. m.), na juhu ležiaci Ostrý grúň (584 m n. m.) a na východe Jasenov vrch (583 m n. m.), Hlavatá (703 m n. m.) a Glesggove tále.[2]

Turizmus

Táto časť Vtáčnika je špecifickou lokalitou, za čo vďačí svojej minulosti. Počas SNP bola miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss. Tragickú udalosť dnes pripomínajú pamätníky, venované zavraždeným v oboch obciach a pamätná izba SNP v Kľaku. V blízkosti oboch obcí sú lyžiarske vleky a pri Ostrom Grúni i ranč.

Obce slúžia ako východisko na turistické výstupy na hrebeň pohoria Vtáčnik:

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.