Židlochovice

Židlochovice (nem. Groß Seelowitz)[2] sú mesto v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji, 18 km južne od Brna pri sútoku Litavy a Svratky, na úpätí najvyššieho kopca Dyjsko-svrateckého úvalu Výhonu (355 m n. m.).

Židlochovice
mesto
Židlochovice – námestie Mieru
Štát Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-venkov (CZ0643)
Obec s rozš. pôs. Židlochovice
Poverená obec Židlochovice
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 49°02′22″S 16°37′08″V
Rozloha 5,93 km² (593 ha)
Obyvateľstvo 3 659 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 617,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Starosta Vlastimil Helma
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 667 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 9
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0643 584282
Adresa mestského
úradu		 Městský úřad Židlochovice
Masarykova 100
667 01 Židlochovice
E-mailová adresa [email protected]
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Židlochovice
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.zidlochovice.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Český portál

Ide o vinársku obec vo Velkopavlovickej vinárskej podoblasti (viničné trate Prostřední sady, Hačky, Výhon, Vinohrádky, Výšavy, Pastviska).

1. januára 2012 tu žilo 3 605 obyvateľov, z toho 1 785 mužov a 1 820 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,3 roka (muži 38,2 roka, ženy 42,5 roka).

Historický prehľad

Židlochovice mali do druhej polovice 20. storočia trochu odlišné katastrálne hranice ako majú v súčasnosti. Mníchovská dohoda učinila zo Židlochovic pohraničné mesto, pričom vtedy stanovená nová hranica medzi nacistickým Nemeckom a neobsadeným zvyškom Česko-Slovenska zabiehala dosť hlboko do súčasného intravilánu Židlochovic (mnoho vtedy ešte nezastavaných pozemkov v židlochovickej lokalite nazývanej „Žižkov“ patrilo k pôvodnému katastrálnemu územiu susednej obce Vojkovice, ktorej kataster bol takmer celý zabraný Nemeckom). K 1. januáru 1959[3] potom vykonal krajský národný výbor v Brne svojim uznesením z dňa 12. decembra 1958 výraznú úpravu hranice Židlochovic so susednými obcami Hrušovany u Brna a Vojkovicami práve v lokalite Žižkova, pričom k dôvodom patrilo 24 postavených či rozostavaných domov na území pripojenom k Židlochoviciam. Židlochovice pri tejto úprave svojej hranice získali od Vojkovic 26,571 hektárov pôdy a od Hrušovan 3,687 hektárov pôdy. Naopak k Vojkoviciam prešlo od Židlochovic 0,1243 hektárov pôdy.

Od roku 2003 sú Židlochovice obcou s rozšírenou pôsobnosťou, ich správny obvod má celkom 24 obcí.

Demografia
Vývoj počtu obyvateľov[4]
18691880189019001910192119301950196119701980199120012011[5]
2 8262 6512 6352 6132 5142 5622 7642 5082 7822 8553 4433 2513 0873 562

Pamiatky
Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v Židlochoviciach

V Židlochoviciach je niekoľko významných pamiatok, medzi hlavné patrí zámok, radnica, Strejcův sbor a kostol Povýšenia svätého Kríža.

Radnica

Jedna z najstarších budov mesta. Pôvodná radnica bola len prízemná budova so slamenou strechou a jednou miestnosťou. Jej dnešná podoba je z roku 1559, kedy bola majiteľom panstva Vilémom z Pernštejna rozšírená. Vo vedľajšej budove sídli Regionálne turistické a informačné centrum s vinotékou. Radničné pivnice pripomínajú slávnu vinársku minulosť mesta.

Kostol Povýšenia svätého Kríža

Postavený v rokoch 1724-1730 viedenským barokovým architektom Johannom L. Hildebrandtom. Stavbu financoval vtedajší majiteľ židlochovického panstva Philip Ludwig Sinzendorf. Ihlanovitá strecha veže nie je pôvodná – bola provizórne postavená v roku 1855, kedy pôvodná báň bola strhnutá víchricou. V interiéri kostola sú na postranných oltároch obrazy sv. Jána Nepomuckého a P. Márie - autorom je židlochovický maliar Georg Metzger. Nájdeme tu tiež repliku jedinečného gotického spodobnenia P. Márie, ktorej originál je v Moravskom múzeu.

Schodisko pred kostolom zdobia sochy Jana Sterna z 18. storočia: sv. Florián, sv. Urban, sv. Leonard, sv. Augustín a dve sochy sv. Jána Nepomuckého.

Zvonica na starom cintoríne

Arkádovitá predsieň s lomenými oblúkmi je zvyškom pôvodného gotického kostola znovu vysväteného v roku 1446. Okolo pôvodného kostola bol cintorín. Kostol bol zrejme poškodený v husitských vojnách, neskôr bol poškodený niekoľkokrát požiarom a nakoniec bol v 19. storočí zbúraný. Jedenásť náhrobných kameňov z starého cintorína je dnes umiestených na cintoríne v Komenského ulici.

Strejcův sbor

Roku 1591 tu pôsobil bratský kazateľ Jiří Strejc, jeden z prekladateľov Kralickej biblie. Názov ulice pripomína, že tu bol českobratský kostolík – sbor. Čeští bratři, ktorí v meste pôsobili, boli pod ochranou zemského hajtmana Fridricha zo Žerotína, ktorý bol majiteľom panstva od roku 1567. Pod bratským kostolíkom bola postavená hrobka a do nej boli uložené ostatky Fridricha zo Žerotína a ďalších piatich príslušníkov jeho rodiny.

Po dlhom pátraní nadšeného znalca židlochovickej histórie Františka Horáka bola v roku 1956 po tristo päťdesiatich rokoch hrobka objavená a otvorená. Nedošlo však k zakonzervovaniu nájdených cínových rakví, hrobka bola opäť zasypaná. Odborným prieskumom v roku 1990 bolo zistené jej úplné zničenie.

Je veľmi pravdepodobné, že na súpisnom čísle 32 bola českobratská fara. Mesto usiluje o jej renováciu.

Zámok

Pôvodná tvrdza prestavaná na zámok – najprv renesančne, neskôr barokovo – súčasný vzhľad je empírový.

Cukrovar

Cukrovar patril k najznámejším v Česku. Tu bol prvýkrát zavedený proces difúzie, teda novinka zrovnateľná s prínosom cukrovaru v Dačiciach, kde bola po prvýkrát vyrobená kocka cukru. Filtračná veža a komín bývalého cukrovaru boli Ministerstvom kultúry prehlásené kultúrnou pamiatkou.

Robertova vila

Empírová vila z 30. rokov 19. storočia, chránená ako kultúrna pamiatka Českej republiky[6] Vilu, nachádzajúcu sa v južnej časti mesta, nechal postaviť Florentin Robert, zakladateľ židlochovického cukrovaru, ako rodinné sídlo. Bočné krídlo bolo dostavané na konci 19. storočia. V súčasnosti (2013) vo vile sídli základná umelecká škola a materské centrum.

Pri vile sa nachádza verejná záhrada a detské ihrisko. Časť záhrady je postupne upravovaná do podoby prírodnej záhrady.

Zavesený most cez Svratku

Zavesený most, postavený v rokoch 1989–1993, tvorí jednu z dominánt mesta. Na jeho mieste predtým stával drevený most z roku 1737 a po ňom oceľový priehradový most z roku 1897.

Židovská komunita

V Židlochoviciach žilo do roku 1942 niekoľko židovských rodín. Počas konečného riešenia židovskej otázky boli títo ľudia odvlečení a zavraždení. Šestnásť židlochovických židov bolo odtransportovaných transportom Ah dňa 4. decembra 1942 z Brna do geta Terezín. Odtiaľ boli všetci poslaní ďalej do koncentračných táborov, kde bez výnimky zahynuli. Transport Ap bol vypravený 18. apríla 1942 z Terezína do Rejowiec. Transport An bol vypravený 25. apríla 1942 z Terezína do varšavského geta. Transport Er bol vypravený 16. októbra 1944 z Terezína do Osvienčimy. Transport Ek bol 28. septembra 1944 z Terezína vypravený do Osvienčimy.

Z dokumentov plynie, že 3 občania zahynuli v Osvienčimy, 3 v gete Varšava a 10 v tranzitnom koncentračnom tábore Rejowiec (70 km od koncentračného tábora Sobibor).

Išlo o týchto občanov Židlochovic: Kosina Maxmilian (*1879), Kosina Elise (*1882), Kraus Hilda (*1907), Steiner Alfred (*1875), Steiner Olga (*1887), Burian Charlotte (*1875), Burian Richard (*1887), Burian Irma (*1890), Burian Hilda (*1914), Burian Gertrude (*1920), Stiasny Jakob (*1884), Stiasny Irma (*1899), Stiasny Otto (*1921), Stiasny Siegfried (*1881), Kohn Oskar (*1893), Schäfer Friederike (*1879)

Osobnosti
  • Mária Kristína Rakúska (1858 – 1929), manželka španielskeho kráľa Alfonsa XII.
  • Fridrich Rakúsko-Těšínský (1856 – 1936), rakúsky arcivojvoda
  • Vilém Zajíc z Valdeka na Židlochovicích († 1420), šľachtic
  • Hynek z Valdštejna a Židlochovic († 1447?), šľachtic

Partnerské mestá

Galéria
  • Radnica
  • Národný dom
  • Bývalý cukrovar
  • Zámok
  • Budova pošty
  • Zvonica kostola svätej Barbory
  • Robertova vila
  • Kostol Povýšenia sv. Kríža
  • Zavesený most cez Svratku
  • Rozhľadňa Akátová věž
Panoráma Židlochovic z rozhľadne Akátová věž. Uprostred zámok s parkom, vľavo komín a budovy bývalého cukrovaru.

Referencie
  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 236. (česky)
  3. Úřední list republiky Československé, ročník 1959, částka 26, str. 296 a 297
  4. Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, czso.cz
  5. Vybrané základní údaje podle obcí – Jihomoravský kraj, czso.cz
  6. vila [online]. Praha : Národný pamiatkový ústav, [cit. 2013-06-05]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židlochovice na českej Wikipédii.

Iné projekty

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.