Židia v Japonsku

Židia v Japonsku sú minoritná etnonáboženská skupina, majúca takmer 2000 členov (0,0016 % z celkového počtu obyvateľov). Prví z nich sa v Japonsku usadili v 16. storočí vo veľmi malom množstve – kvôli zahraničnej politike sakoku (jap. 鎖国, krajina v reťaziach, tzn. zamknutá krajina).

Dejiny

19. storočie

Vo veku zámorských objavov Japonsko, dovtedy celkom neznámu krajinu, postupne objavovali portugalskí a holandskí obchodníci. Prvá zmienka o židovskom usadlíkovi však pochádza až z roku 1853, kedy skupina Židov vytvorila shtetl (židovské mestečko) v Jokohame s počtom asi 50 rodín z rôznych kútov sveta. Tu tiež vznikla prvá synagóga v Japonsku. Po veľkom zemetrasení v Kantó sa v roku 1923 mnohí presťahovali do Kóbe.

V 80. rokoch 19. storočia bola založená ďalšia židovská komunita v Nagasaki. Jej populácia bola dvakrát väčšia ako tá v Jokohame. V rokoch 1900 až 1960 bola židovská komunita v Kóbe jednou z najväčších v Japonsku a jej pestrá demografia zahrňovala Židov z Blízkeho východu (Irak, Sýria), ale tiež zo strednej a východnej Európy (Nemecko, Poľsko, Rumunsko).

Počas tohto obdobia sa rozrastala Tokijská komunita (dnes v Japonsku najväčšia), kam prúdili Židia predovšetkým zo Spojených štátov amerických a Západnej Európy.

20. storočie

Plán Fugu

Bol to práve plán Fugu, ktorý cez svoju antisemitskú podstatu zachránil nespočetné životy Židov počas 2. svetovej vojny. Podľa Protokolov sionských mudrcov, antisemitského pamfletu z ktorého tento plán vyšiel, „Židia ovládajú celý svet“. Kým kresťania sa snažili tento problém vyriešiť zlikvidovaním všetkých Židov, Japonci sa snažili zvelebiť a využiť „magické schopnosti Sionu“ pre dobro Japonska.[1]

Plán je pomenovaný podľa nebezpečnej ryby Fugu, ktorá je v prípade nesprávneho spracovania smrteľná kvôli tetradotoxínu obsiahnutom v jej pečeni a koži.

Japonské cisárstvo a Židia

Aj keď Japonské cisárstvo skoro začalo spolupracovať s nacistickým Nemeckom, premiér, minister zahraničných vecí, minister cisárskeho námorníctva a ďalší vydali dekrét proti vyhosteniu Židov z Japonska.[2][3]

Antisemitizmus v Japonsku

Geto v Šanghaji (1943)

Antisemitizmus v Japonsku je pomerne malý, hoci zdokumentovaný fenomén. Nespočetné množstvo rasistických tabu zakorenených v západnom svete a klasický element antisemitizmu však v japonskej mentalite chýba, keďže najväčšie náboženské zastúpenie v Japonsku má kombinácia šintoizmu s budhizmom. Stereotypy (aj západné stereotypy) sú v japonskej populárnej kultúre často terčom satiry.

Podľa Davida Kranzlera zásadný rozdiel medzi európskym a japonským antisemitizmom je predovšetkým v tom, že európsky nadväzuje na kresťanskú a/alebo kresťansky-ovplyvnenú predstavu prirovnávajúcu Žida k Satanovi či Antikristovi, zatiaľčo Japonci túto predstavu nepoznajú.[1]"

Protokoly sionských mudrcov, dnes už známe ako klasický antisemitský podvrh, ovplyvnili isté kruhy japonskej akadémie a vojenstvo. To malo za následok vznik plánu Fugu, ktorého cieľom bolo zachrániť európskych Židov pred holokaustom a dopraviť ich cez Šanghajské geto do Japonského cisárstva. Medzi ľuďmi, ktorí pomáhali s presunom, bol napríklad Chiune Sugihara, japonský konzul v Litve, ktorý udelil viac ako 5000 víz do Japonska Židom, ktorým hrozila smrť.

V priebehu vojny bola japonská vláda tlačená nemeckými nacistami k uplatneniu antisemitských zásad a ku koncu vojny k zabitiu obyvateľov šanghajského geta, napriek tomu japonská vláda tieto opakované snahy odkladala, až ich nakoniec celkom odmietla.

Rabíni

Tokijská židovská obec

  • r. Herman Dicker, 1960–1963, ortodoxný
  • r. Marvin Tokayer, 1968–1976, konzervatívny
  • r. Jonathan Z. Maltzman, 1980–1983, konzervatívny
  • r. Michael Schudrich, 1983–1989, konzervatívny
  • r. Moshe Silberschein, 1989–1992, konzervatívny
  • r. Jim Lebeau, 1993–1997, konzervatívny
  • r. Carnie Shalom Rose, 1998–1999, konzervatívny
  • r. Elliot Marmon, 1999–2002, konzervatívny
  • r. Henri Noach, 2002–2008, konzervatívny
  • r. Rachel Smookler, reformný
  • r. Antonio Di Gesù, 2009–súčasnosť, konzervatívny

Zoznam japonských Židov

Veľvyslanci

  • Eli Kohen

Ostatní

  • James Rosenberg
  • Alfred Birnbaum
  • Dan Calichman
  • Lopo Sarmento de Carvalho
  • Julie Dreyfus
  • Peter Drucker,
  • Rachel Elior
  • Ofer Feldman,
  • Péter Frankl, matematik
  • Marty Friedman,
  • Ayako Fujitani, (konvertita)
  • Szymon Goldberg
  • David G. Goodman
  • Karl Taro Greenfeld
  • Manfred Gurlitt
  • Suiren Higashino, fotografka, modelka (izraelská matka)
  • Shifra Horn
  • Chaim Janowski
  • Max Janowski
  • Charles L. Kadis
  • Kanji Ishizumi, konvert
  • Rena "Rusty" Kanokogi, née Glickman
  • Abraham Kaufman
  • Michael Kogan, zakladateľ Taito Corporation
  • Fumiko Kometani, autor, umelec (konvertita)
  • Setsuzo Kotsuji, profesor Hebreistiky (konvertita)
  • Leonid Kreutzer, pianista
  • Yaacov Liberman
  • Henryk Lipszyc
  • Leza Lowitz, americký japanológ
  • Alan Merrill
  • Sulamith Messerer
  • Emmanuel Metter
  • Albert Mosse
  • John Nathan
  • Emil Orlík
  • Klaus Pringsheim
  • Ludwig Riess
  • Joseph Rosenstock, dirigent NHK Symphony Orchestra
  • Jay Rubin
  • Arie Selinger
  • Ben-Ami Shillony, izraelský japanológ
  • Kurt Singer
  • Leo Sirota
  • Dave Spector
  • Christopher W(ładysław Antoni). Szpilman
  • Zerach Warhaftig
  • Vladimir Ashkenazy, „čiastočný“ Žid (patriarchálny)
  • Peter Barakan, „čiastočný“ Žid (patriarchálny)
  • Bernard Jean Bettelheim
  • Hideo Levy, „čiastočný“ Žid (patriarchálny)
  • Steven Seagal, „čiastočný“ Žid (patriarchálny)

Referencie

  1. Kranzler, David. Japanese, Nazis & Jews: The Jewish Refugee Community in Shanghai, 1938–1945. p.207
  2. Question 戦前の日本における対ユダヤ人政策の基本をなしたと言われる「ユダヤ人対策要綱」に関する史料はありますか。また、同要綱に関する説明文はありますか。 [online]. Ministry of Foreign Affairs of Japan, [cit. 2010-10-02]. Dostupné online.
  3. 猶太人対策要綱 [online]. Japan Center for Asian Historical Record, 1938-12-06, [cit. 2010-10-02]. S. 36/42. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Japonsku na českej Wikipédii.

Pozri aj

  • Plán Fugu
  • Teória spoločného pôvodu Japoncov a Židov

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.