Štefan Danihel

Pochádzal zo Záhoria, kde v obci Sološnica pôsobil ako roľník a statkár.[2]

Štúdiá absolvoval vo Viedni, v Malackách, Ostrihome a v Modre. Po nich pôsobil ako učiteľ v Sekuliach a v Sološnici. Svoju pedagogickú činnosť ukončil v roku 1919 sa začal sa venovať hospodáreniu na svojom majetku. Na Záhorí zakladal a viedol družstvá, stál na čele viacerých spoločenských organizácií (napr. hasičských spolkov). Popri tom stále študoval. V roku 1929 sa stal predsedom Kresťanského roľníckeho združenia v Trnave.[3]

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS v XV. volebnom kraji so sídlom v Trnave. Vo volebnom období 1929 – 1935 pôsobil vo výbore brannom, rozpočtovom a poľnohospodárskom.[4]

Za poslanca bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1935 za Autonomistický blok (formácia, ktorú HSĽS vytvorila so SNS, AZS a PS), opäť kandidoval v XV. volebnom kraji. Aj v tomto volebnom období (1935 – 1939) pôsobil v rozpočtovom, brannom a poľnohospodárskom výbore. V poslaneckej snemovni vystupoval najmä k poľnohospodárskym otázkam.[5] V tridsiatych rokoch 20. storočia pôsobil aj na pozícii predsedu Poľnohospodárskej rady pre Slovensko.

V decembri 1938 vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny je zvolený za poslanca. Stal sa členom rozpočtového výboru snemu.[6] V marci 1939 sa spolu s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským zúčastnil rokovaní s Adolfom Hitlerom v Berlíne, ktoré predchádzali vyhláseniu samostatnej Slovenskej republiky. Poslancom snemu bol do roku 1945.[7]

Po roku 1945 bol súdený za svoju činnosť v rokoch 1938 – 1945, no jeho prípad sa skončil oslobodzujúcim rozsudkom, avšak nevyhol sa konfiškácii majetku.[8] Zomrel 4. februára 1966. Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.[1]

• DANIHEL, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 200.