Škoda 130

Začiatkom 80. rokov 20. storočia bolo už aj vedeniu AZNP jasné, že automobily s pohonom zadnej nápravy sú prežitkom, a že modelový rad Škoda 120 stráca konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. Bolo preto nutné vykonať nápravné opatrenia. V roku 1982 automobilka rozhodla o vytvorení nového automobilu s pohonom predných kolies, ale dovtedy bolo nutné udržať príliv valút starým modelovým radom. V roku 1983 sa v zastaranom hospodárstve podarilo pretlačiť balíček modernizácie modelového radu Škoda 105/120, ktorý tieto vozidlá mierne priblížil súčasnosti.

Za odrazový mostík pre Škodu 130 bol vybraný práve tento balíček. Zoznam zmien doplnila brzdová sústava prebraná z vozidiel Škoda Garde, uhlová kyvadlová náprava rozšírená na rozchod nápravy Škoda 120 model M, prvýkrát sériovo montovaná 5-stupňová prevodovka a motor s objemom 1 289 cm³. Táto modernizácia mala umožniť udržať v predaji automobily koncepcie zadného pohonu s minimálnym množstvom úprav. Napríklad 5-stupňová prevodovka vznikla Vložením medzikusu medzi telo a veko pôvodnej 4-stupňovej prevodovky a vsadením dlhších hriadeľov. Motor vznikol zväčšením pôvodného motora Škoda 120, čo sa však neskôr ukázalo ako nie veľmi vhodný ťah, nakoľko tieto motory boli veľmi háklivé na zničenie vplyvom tepla v dôsledku veľkej tepelnej zotrvačnosti chladiacej sústavy s motorom vzadu a chladičom vpredu. Chladiaca sústava niekedy nedokázala ani napriek prítomnosti prídavného vetráka chladenia ustáť prudké tepelné rázy, čo neraz končilo prehriatim motora.

Súbežne s dokončením pohonnej jednotky Favorita, ktorý používal v podstate len znova modernizovaný motor Škoda 130 sa rozhodlo, že tento motor sa bude montovať aj do starej Škody 130. V tomto prípade bola modernizácia radikálnejšia a motor dostal v podstate úplne novú hlavu valcov z hliníkovej zliatiny, ktorá umiestnená na motore za zadnou nápravou znášala lepšie tepelné rázy a motor toľko netrpel.

Schéma brzdovej sústavy Škoda 130

Podvozok prešiel najzásadnejšou modernizáciou oproti svojmu predchodcovi. Modernizovaná bola ako brzdová sústava, tak obe nápravy. Zadná náprava bola kompletne modernizovaná, namiesto kyvadlovej nápravy s kyvnými polosami boli použité polosi s kĺbovými hriadeľmi, ktoré umožnili presnejšie vedenie kolesa po vozovke, pretože sklon kolesa voči vozovke nebol závislý od postavenia polosi voči prevodovke, ako dosiaľ. Predná náprava sa modernizácie dočkala vo forme inštalácie 4 piestových brzdičov pre nový brzdový systém. Brzdy boli upravené tak, že predný okruh brzdí len predné brzdy a zadný okruh brzdi všetky 4 kolesá. Pri výpadku ľubovoľného okruhu preto vždy brzdia predné kolesá, na ktoré je pri bežnej prevádzke nasmerovaných 60% brzdného účinku.

Karoséria tohto vozidla bola plne identická s vozidlami Škoda 120 po roku 1984. Obsahovala úpravy nutné k montáži nového typu nápravy, 5-stupňovej prevodovky a predná maska obsahovala prídavné otvory pre chladenie bŕzd, čo umožňovalo automatickú montáž puklíc prekrývajúcich celý disk. Karoséria je klasicky samonosná, celokovová, uzavretá v prevedení sedan. Disponuje piatimi miestami na sedenie. Vetranie karosérie je bezprievanové. Vykurovanie je teplovodné. Predná maska s tvarovými svetlometmi, smerovými svetlami v rohoch karosérie vedľa hlavných svetlometov s plastovými náraznikmi. Zadná maska identická s maskou Škody 120 vo vyhotovení M.

Interier bol prebraný z pôvodnych vozidiel Škoda 120L, resp. 120GL, pričom boli vykonané niektoré drobné úpravy, najmä vo vzťahu spojenia palubnej dosky z výbavy de Luxe s cyklovačom stieračov (buďto sa dodával jednopolohový cyklovač stieračov, alebo sa prepínač cyklovača montoval do strednej polohy medzi prepínač vetráka a spínač vystražných svetiel). Vnútorná výbava bola možná v dvoch základných úrovniach:

Prevodovka pre Škodu 130 vznikla tak, že sa do 4-stupňovej prevodovky Škoda 120 vložil medzi víko prevodovky a telo prevodovky niekoľko centimetrov veľký medzikus, v ktorom bolo umiestnenie súkolie piateho stupňa. Predĺžil sa hnaný aj hnací hriadeľ a zmenilo sa sprevodovanie 4. stupňa. Vďaka tomu, že motory Škody 130 boli silnejšie, ako motory Škody 105 a 120, bolo možné inštalovať diferenciál, ktorý mal stály prevod 3,9.

Prevodové pomery jednotlivých prevodových stupňov:

• I: 3,8
• II: 2,12
• III: 1,41
• IV: 1,08
• V: 0,83
• spätný chod: 3,27

Motory všetkých typov (130, 135 aj 136) sú zhodnej koncepcie, ako motory Škoda 120, teda benzínové, karburačné, vodou chladené, za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uložené radové štvorvalce. Všetky motory majú zhodný zdvihový objem 1 289 cm³. Prípravu zmesi zabezpečoval karburátor Jikov 32 SEDR s víkom s ekonostatom. Išlo o vylepšenu verziu karburátora montovaného na Škodu 120. V posledných rokoch výroby sa najmä na export namiesto karburátora montovala jednobodová vstrekovacia jednotka BENDIX/RENIX. Vstrekovacia jednotka sa montovala jedine na motory 742.135 kvôli ich schopnosti spaľovať bezolovnatý benzín.

Škoda 130, 135 a 136 sa vzájomne líšili len použítými motormi a ich priamym príslušenstvom. V prípade exportnej verzie so vstrekovaním bolo odlišnosťou aj použitie vstekovacej jednotky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škoda 130