Škoda 120
Škoda 105/120/125 (typ 742) je automobil nižšej strednej triedy, ktorý vyrábala československou automobilkou Automobilové Závody Mladá Boleslav n. p. od roku 1976 do roku 1990. Modely 105 a 120 sa navzájom odlišovali použitou motorizáciou, kde sa v modeli 105 použil motor s objemom 1 046 cm³ a v modeli 120 s objemom 1 174 cm³. Model 125 sa od modelu 120 odlišoval 5-stupňovou prevodovkou. Tieto automobily nahradili typy 100 a 110, ktoré sa vyrábali predovšetkým v prvej polovici 70. rokov. V roku 1983 došlo u Škody 105/120 k modernizácii karosérie a rozšíreniu rozchodu kolies, čím vznikol model M, ktorý vo výrobe zostal až do roku 1990.
| Škoda 105/120 vo výbave "Štandard" | |
|---|---|
_(1).JPG.webp) | |
| Výrobca | AZNP Mladá Boleslav |
| Produkcia | 1976 – 1987 |
| Krajina pôvodu | ČSSR |
| Predchodca | Škoda 100 |
| Nasledovník | Škoda 130 |
| Typ karosérie | sedan |
| Usporiadanie | zadný náhon |
| Motor(y) | 742.10, 1 046 cm³, 33,1 kW |
| Max. rýchlosť | 130 km/h |
| Zrýchlenie
0 – 100 km/h |
24 s |
| Spotreba
(90/120/mesto) |
6,3 / ? / 9,5 |
| Prevodovka(y) | 4-stupňová manuálna |
| Dĺžka | 4 200 mm |
| Šírka | 1 610 mm |
| Výška | 1 400 mm |
| Hmotnosť | 855 kg |
| Kapacita nádrže | 38l |
História
| Škoda 120/120L | |
|---|---|
 | |
| Výrobca | ANZP Mladá Boleslav |
| Produkcia | 1976 – 1990 |
| Krajina pôvodu | ČSSR |
| Predchodca | Škoda 110 |
| Nasledovník | Škoda 125 |
| Typ karosérie | sedan |
| Usporiadanie | zadný náhon |
| Motor(y) | 742.12, 1 174 cm³, 36,7 kW |
| Max. rýchlosť | 140 km/h |
| Zrýchlenie
0 – 100 km/h |
20 s |
| Spotreba
(90/120/mesto) |
6,4 / 9,4 / 9,7 |
| Prevodovka(y) | 4-stupňová manuálna |
| Hmotnosť | 875 kg |
Po desiatich rokoch od ukončenia vývoja modelu Škoda 1000 MB sa v AZNP pripravoval nový model automobilu. Vzhľadom k finančnej situácii vo vtedajšom centralizovanom hospodárstve po spriemyselnení Slovenska nezostal dostatok financií pre vývoj úplne nového modelu automobilu. Aj keď model 1000 MB bol v dobe svojho uvedenia na trh považovaný za moderný automobil, prax ukázala, že koncepcia zadného náhonu je neperspektívna. Pre nedostatok financií sa však AZNP rozhodla, že sa vydá cestou modernizácie modelu Škoda 100. Prvé prototypy nového modelu boli obyčajným faceliftom starého modelu s hranatejšou karosériou (prototyp Škoda 727 z roku 1971). Neskôr sa vývojové oddelenie rozhodlo adresnejšie riešiť problémy s chladením vzadu uloženého motora pomocou presunutia chladiča do prednej časti vozu. Vznikla tak unikátna koncepcia 1,2 litrového motora a 13 litrovej chladiacej sústavy. Priaznivým vplyvom voľby vpredu uloženého chladiča bolo lepšie rozloženie hmotnosti a záťaže náprav. Typ 742 bol predstavený v roku 1976 na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne.
V roku 1981 sa v závode v Kvasinách začala výroba coupé Škoda Garde založeného na automobile Škoda 120LS, ktoré bolo pokračovateľom obľúbeného coupé Škoda 110 R Coupé. V roku 1984 bol z modelu Garde odvodený model Rapid.
Neskôr, v roku 1984 prešiel celý modelový rad modernizáciou (označujú sa ako typ 742 - M). Súčasťou modernizácie bol facelift prednej a zadnej masky karosérie, rozšírenie náprav vpredu aj vzadu, čo prispelo k vyššej stabilite vozu a bolo zavedené hrebeňové riadenie, ktoré zvýšilo presnosť riadenia. Zavedenie hrebeňového riadenia si vyžiadalo používanie nových diskov s kalibrovanou stredovou dierou. Všetky modely boli vybavené ľahšími plastovými nárazníkmi. S nástupom modernizovaných modelov sa zjednotil vzhľad prednej masky pre automobily Škoda 105, ktoré všetky dostali oválne svetlomety a pre automobily Škoda 120 boli určené nové tvarové svetlomety. Súbežne s modelovým ročníkom 1984 bol predstavený inovovaný model Škoda 130 odvodený od Škody 120, ktorý sa oproti starším modelom pýšil 5-stupňovou prevodovkou, motorom so zvýšeným výkonom a modifikovanou brzdovou sústavou s vyšším výkonom.
V roku 1987 bol na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu predstavený model Škoda Favorit, ktorý predznamenal koniec automobilov s koncepciou zadného náhonu. Z dôvodu očakávaní nového modelu prudko klesol dopyt po starých automobiloch a to spôsobilo uvedenie modelov Škoda 120LX, 125, ktoré obsahovali niektoré modernejšie prvky automobilov radu Škoda 130. Výroba modelovej rady Škoda 742 bola definitívne ukončená v roku 1990.
Aj keď koncepcia zadného náhonu bola v dobe uvedenia tohto automobilu na trh už v západnej Európe prežitkom a používala sa len v ojedinelých prípadoch, jej využitie v tomto automobile poskytovalo niektoré výhody.
Spoločné črty
Podvozok
Bezrámová konštrukcia. Všetky kolesá nezávisle zavesené - predné kolesá na priečnych lichobežníkových polonápravách, zadné kyvadlové polonápravy na pozdĺžnych kyvných ramenách; pérovanie vpredu aj vzadu vinutými pružinami s teleskopickými tlmičmi, vpredu priečny skrutový stabilizátor. Prevádzkové brzdy kvapalinové, dvojokruhové, predné kotúčové, zadné bubnové, u 120LS a 120GLS s posilňovačom od začiatku výroby, od modelového roku 1982 posilňovač u modelu 120 vo všetkých úrovniach výbavy, od roku 1984 aj pre 105S a 105L. Riadenie skrutkou a maticou, lomený kĺbový hriadeľ volantu. OD roku 1984 riadenie hrebeňové. Palivová nádrž o objeme 38 l. Pneumatiky 155-14.
Karoséria
Samonosná oceľová, štvordverová (sedan). Predné sedadlá sú anatomické, posuvné; operadlá s nastaviteľným sklonom a lôžkovou úpravou, u 105GL, 120LS a 120GLS s nastaviteľnými opierkami hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú sklopné vpred. Bezpečnostné pásy vpredu, vzadu na želanie. Okrem modelu 105S a 120 možnosť na želanie doplniť samonavíjacími pásmi moravan SuperRol. U 105GL, 120LS a 120GLS otáčkomer. Halogénové svetlomety H4, u 120 LS na objednávku aj u 105 L dvojité. Od roku 1984 pre Škodu 105 oblé svetlomety, pre Škodu 120 tvarové, obe halogénové. Batožinový priestor celkom 0,40 m³ (vpredu 0,28 m³, za sedadlami 0,12 m³).
Motorizácia
| Škoda 120LS/GLS/LX | |
|---|---|
 | |
| Výrobca | ANZP Mladá Boleslav |
| Produkcia | 1976 – 1987 |
| Krajina pôvodu | ČSSR |
| Predchodca | Škoda 110LS |
| Nasledovník | Škoda 130 |
| Typ karosérie | sedan |
| Usporiadanie | zadný náhon |
| Motor(y) | 742.12X, 1 174 cm³, 40,5 kW |
| Max. rýchlosť | 150 km/h |
| Spotreba
(90/120/mesto) |
6,5 / 9,7 / 9,7 |
| Prevodovka(y) | 4-stupňová manuálna 5-stupňová manuálna |
| Hmotnosť | 885 kg |
Štvortaktný radový karburačný kvapalinou chladený štvorvalcový motor s rozvodom OHV (overhead valves - ventily zhora v hlave), umiestnený pozdĺž za zadnou nápravou. V jednom bloku s prevodovkou a rozvodovkou. O prípravu zmesi sa staral karburátor Jikov 32 ESDR, od roku 1984 modernizovaný Jikov 32 SEDR.
V ponuke boli dve základné motorizácie v priebehu rokov 1976 až 1987 rozšírené o doplnkovú motorizáciu pre športovú jazdu.
Škoda 742.10
Škoda 742.10 bol variant motorizácie modelovej rady Škoda 742. Išlo o motor so zdvihovým objemom 1 046 cm³ a výkonom 32,1 kW. Bola to najslabšia ponúkaná motorizácia. Historicky sa jednalo o modernizovaný motor z modelu Škoda 100 so zvýšeným objemom a zmenenými výkonovými charakteristikami vďaka použitej inej prevodovke a konštrukcii karburátora. Výkonové charakteristiky motora:
- Typ: 742.10
- Zdvihový objem motora: 1 046 cm³
- Vŕtanie / zdvih: 68/72 mm
- Stupeň kompresie: 7,5
- Čistý výkon: 33,1 kW pri 4 800 /min
- Točivý moment: 72,8 Nm pri 3 000 /min
Škoda 742.12
Táto motorizácia bola ponúkaná ako silnejší variant pre bežných spotrebiteľov. Išlo o motor so zdvihovým objemom 1 174 cm³. Šlo o pôvodný motor z automobilu Škoda 110 so zvýšeným objemom a výkonom. Rovnako, ako 742.10, bol aj tento motor plnený modernizovaným karburátorom. Na rozdiel od 742.10 mal karburátor 742.12 2 hrdlá so samostatnými tryskami. Druhé hrdlo otváralo medzi rýchlosťami 110-120 km/h, v závislosti od dynamiky jazdy. Výkonové charakteristiky:
- Typ: 742.12
- Zdvihový objem: 1 174 cm³
- Vŕtanie/zdvih: 72/72 mm
- Stupeň kompresie: 7,5
- Čistý výkon: 36,7 kW pri 4 200 /min
- Točivý moment: 82 Nm pri 3 000 /min
Škoda 742.12X (modely LS, LX, GLS)
Pre športovo ladené modely typovej rady 742 bol ponúkaný motor 742.12X. Išlo o motor so zdvihovým objemom zhodným s motorom 742.12, ale úpravami dna piestov sa dosiahlo vyššieho kompresného pomeru. V rokoch 1976 až 1983 boli na motory 742.12X montované aj odlišné ostrejšie vačkové hriadele. Prítomnosť tohto motora v automobile značilo písmeno S, alebo X v označení modelu, ak sa jednalo o model 120. Výkonové charakteristiky motora:
- Typ: 742.12X
- Zdvihový objem: 1 174 cm³
- Vŕtanie/zdvih: 72/72 mm
- Stupeň kompresie: 9,5
- Čistý výkon: 40,5 kW pri 5 200 /min
- Točivý moment: 85,5 Nm pri 3 250 /min
Prevodové ústrojenstvo
| Škoda 125L | |
|---|---|
 | |
| Výrobca | ANZP Mladá Boleslav |
| Produkcia | 1987 – 1990 |
| Krajina pôvodu | ČSSR |
| Predchodca | Škoda 120 |
| Nasledovník | Škoda 130 |
| Typ karosérie | sedan |
| Usporiadanie | zadný náhon |
| Motor(y) | 742.12, 1 174 cm³, 36,7 kW |
| Prevodovka(y) | 5-stupňová manuálna |
| Hmotnosť | 875 kg |
V priebehu výroby tohto automobilu boli k dispozícii štyri rôzne prevodovky montované do týchto automobilov. Všetky prevodovky koncepčne vychádzali z prevodového ústrojenstva vozidla Škoda 100. Počiatočné modely prevodoviek boli identické s prevodovkami posledných modelov Škoda 100, teda mali 4 stupne smerom vpred a jeden vzad. V roku 1984 bola do sériovej výroby nasadená 5-stupňová prevodovka. Prevodovky sa vzájomne líšili aj použitým stálym prevodom.
4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,44
Je najstaršia dostupná prevodovka modelového radu 742. V prvých rokoch výroby sa montovala ako sériová prevodovka do všetkých modelov Škoda 105/120. Neskôr ju nahradila 4-stupňová prevodovka so stálym prevodom 4,22 a táto prevodovka sa stala súčasťou výbavy na želanie ako tzv. horský prevod. Táto prevodovka sa sériovo montovala s kyvnými polosami. Prevodové stupne boli odstupňované nasledovne:
- I. stupeň: 3,8
- II. stupeň: 2,12
- III. stupeň: 1,41
- IV. stupeň: 0,96
- spätný chod: 3,27
- stály prevod rozvodovky: 4,44
4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,22
Táto prevodovka neskôr nahradila pre typ 742 predchádzajúcu prevodovku. Dôvodom bolo aj neskoršie zavedenie 13 palcových pneumatík. Prevodovka je identicky odstupňovaná, rozdielny je len stály prevod. Sériovo sa táto prevodovka montovala ako na kyvné polosi, tak na kyvné polosi s vlečnými ramenami.
4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9
Tento typ prevodoviek sa montoval do špeciálneho modelu Škoda 120LE. Tento automobil mal zvýšiť ekonomiku jazdy hlavne na cestách 1. triedy a diaľniciach, kedy umožnil automobilu jazdu pri rovnakej rýchlosti s nižšími otáčkami, čo malo vplyv na spotrebu. Automobil Škoda 120LE, v ktorom táto prevodovka bola montovaná mal kyvné polosi.
5-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9
Pre nový modelový rad Škoda 130 bola uvedená 5-stupňová manuálna prevodovka, ktorá sa však v rámci snahy o zvýšenie predávanosti modelového radu Škoda 105/120 dostala aj do áut nižšej kategórie. Pri jej použití v modeli 125L bola montovaná na kyvné polosi.
- I. stupeň: 3,8
- II. stupeň: 2,12
- III. stupeň: 1,41
- IV. stupeň: 1,08
- V. stupeň: 0,96
- spätný chod: 3,27
- stály prevod rozvodovky: 3,9
Vnútorná výbava
Od počiatku do skončenia výroby boli autá typovej rady 742 ponúkané v niekoľkých úrovniach výbavy. Úrovne výbavy sa líšili ako prítomnými vonkajšími ozdobnými prvkami, tak úrovňou vnútornej výbavy a pohodlia obsluhy.
Standard (Škoda 105S)
Minimálna úroveň výbavy, ktorá bola ponúkaná len vo variante s motorizáciou Škoda 105. V tejto úrovni výbavy automobilu vo vnútri chýbali lakťové opierky na dverách, miesto ktorých boli inštalované koženkové priťahovače. Namiesto kobercov bola podlaha automobilu pokrytá gumenými kobercami, ktoré mali menšiu schopnosť tlmiť hluk a predné sedadlá nemali možnosť nastavenia sklonu sedadla. V rokoch 1976 - 1983 boli automobily s touto úrovňou výbavy vybavené kruhovými svetlometmi pôvodne montovanými na automobily Škoda 100. Neskôr dostali oválne svetlomety zhodné s ostatnými úrovňami výbavy pre model Škoda 105. Prístrojový štít tohto modelu bol len miernym faceliftom pôvodného prístrojového štítu modelovej rady 100/110. Sklá v zadných dverách neboli sťahovacie. V roku 1986 bola výroba tohto modelu zastavená.
Special (Škoda 105SP)
Táto úprava bola určená najmä pre pošty a údržbárske čaty. Priestor predných a zadných sedadiel bol oddelený zasklenou stenou z polykarbonátu, zadné sedadlá neboli montované a súčasťou výbavy bola polička so zásuvkami na uskladnenie náradia a spojovacieho materiálu. Poslaním tohto modelu bolo poslúžiť tam, kde bola Škoda 1203 zbytočne veľká a neekonomická. Tento model sa vyrábal v rokoch 1982 - 1988.
de Luxe (Škoda 105L a Škoda 120L)
V tejto úrovni výbavy bol štandardne dodávaný prístrojový štít s kruhovými prístrojmi, ale bez otáčkomeru. Podlaha interiéru už bola pokrytá kobercom, na dverách boli lakťové opierky a sťahovať sa dali sklá všetkých štyroch dverí. Predné sedadlá mali možnosť nastavenia sklonu opierky. Oproti modelu S bola pri výbave de Luxe bohatšia výbava vonkajších ozdobných líšt. Autá s touto úrovňou výbavy boli vybavené oválnymi svetlometmi vpredu počas rokov 1976 - 1983, neskôr v roku 1983 dostali automobily Škoda 120L a 120LS tvarové svetlomety. Autá v tejto úrovni výbavy boli dostupné počas celej výroby typovej rady 742.
Kombinácia výbavy de Luxe s motorom 120X bola doplnená o prístrojový štít z výbavy Grand de Luxe, teda o otáčkomer. Vznikol tak model Škoda 120LS (de Luxe Super), ktorý bol v roku 1987 doplnený o 5-stupňovú prevodovku a predávaný ako model Škoda 120LX.
Grand de Luxe (Škoda 105GL, Škoda 120GLS)
Táto úroveň výbavy bola vrcholom medzi ponúkanými úrovňami výbavy počas celej doby predaja tohto typu automobilov. Zahrňovala palubnú dosku z mäkčeného materiálu IPUR, prístrojový štít s otáčkomerom, vzhľadovo príjemnejší koberec, odlišné čalúnenie dverných výplní. V rokoch 1976 - 1983 bola súčasťou tejto výbavy sada chrómovaných líšt na okenné rámy dverí.
Táto úroveň výbavy sa dodávala len s motormi 742.10 a 742.12X.
Prehľad modelov
Škoda 105
Motor 742.10 so 4-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4,22 (v prvých rokoch výroby 4,44). Dostupné úrovne výbavy boli Standard (S), de Luxe (L), Grand de Luxe (GL) a Special (SP).
Škoda 120
Motor 742.12, alebo 742.12X (označenie písmenom S, alebo X v názve modelu) so 4-stupňovou, alebo 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so všetkými druhmi stáleho prevodu. Dostupné úrovne výbavy boli: nič (-), de Luxe (L), de Luxe Super (LS), de Luxe Extended (LX), Grand Luxe (GL) a Grand de Luxe Super (GLS) a de Luxe Economic (LE).
Škoda 125
Motor 742.12 s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4.22. Dostupná bola jediná úroveň výbavy de Luxe (L). Konštrukčná rýchlosť vozidla je 140 km/h.
Prototypy
Počas výroby automobilov typovej rady 742 sa vyskytlo niekoľko prototypov, ktoré sa do sériovej výroby nedostali. Cieľom bolo hlavne vyrobiť a do sériovej výroby uviesť variant combi, ktorý bol však ťažko uskutočniteľný a po neúspešných pokusoch s automobilom Škoda 1000MB Combi a ukončení výroby automobilu Škoda Octavia automobilka žiadny automobil tohto variantu nevyrábala.
Škoda 120 742/C1
Škoda 120 742/C1 je prototypová úprava pôvodného sériového automobilu Škoda 120 pre klasickú koncepciu pohonu. V tomto prototype bol motor umiestnený pozdĺžne nad prednú nápravu, pričom poháňaná ostala zadná náprava. Kvôli motoru v prednej časti automobilu bolo nutné posunúť prednú nápravu viac dopredu, aby sa zmenšil predný previs karosérie. Vďaka zvýšeniu hmotnosti automobilu v dôsledku použitia kardanového hriadeľa sa tento variant neuchytil.
Automobil mal mierne modifikovaný podvozok. Predná lichobežníková náprava bola ponechaná nezmenená, teda náprava s vinutými pružinami a priečnym torzným stabilizátorom. Modifikovaný bol len tvar nápravnice, ktorá bola rozdelená tak, aby sa do stredu automobilu nad nápravu vošiel motor. Zadná náprava dostala inak uložené ramená.
Okrem prototypu s klasickou koncepciou vznikol aj jeden prototyp s koncepciou pohonu transaxle, teda motor vpredu a prevodovka s diferenciálom vzadu.
Škoda Furgonet
Škoda Furgonet bol prototyp odvodený od automobilu Škoda 105 vyvinutý v Bratislavských automobilových závodoch (BAZ). Vznikol ako pokus o vytvorenie automobilu koncepcie pick-up. Poučení z neúspechov 1000MB Combi, ktorá mala problémy s mazacím systémom, nechali vývojári BAZ motor uložený pôvodným spôsobom, pričom nezmenili ani uchytenie vzduchového filtra, ktorý podstatne zvyšoval zástavbovú výšku motora. Dôsledkom bolo, že nákladový priestor aj navzdory svojím obrovským vonkajším rozmerom nebol praktický aj vďaka extrémne vysoko umiestnenej nákladovej hrane.
V BAZ boli vyrobené spočiatku 3 prototypy, ktoré sa podrobili testovaciemu programu a pre interné účely závodu BAZ bol skompletizovaný štvrtý prototyp.
Iné projekty
Zdroj
- Svět motorů, 48/1976