Ľudovít Vladimír Rizner

Ľudovít Vladimír Rizner (* 18. marec 1849, Zemianske Podhradie – † 7. október 1913, Zemianske Podhradie) bol slovenský spisovateľ, zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf a historik.[1]

Ľudovít Vladimír Rizner

Busta na hrobe v Zemianskom Podhradí
Narodenie18. marec 1849
Zemianske Podhradie, Uhorské kráľovstvo
Úmrtie7. október 1913 (64 rokov)
Zemianske Podhradie, Rakúsko-Uhorsko
Národnosťslovenská
Zamestnanieučiteľ
Známy vďakazakladateľ slovenskej bibliografie
PríbuzníĽudmila Podjavorinská (neter)
ManželkaAlžbeta Poláčková
Odkazy
Commons Ľudovít Vladimír Rizner
 Biografický portál

Životopis

Jeho otcom bol učiteľ Karol Ernest Rizner a matkou Mária Kadlečíková. Po vychodení ľudovej (dnes základnej) školy v rodnom Zemianskom Podhradí, kde ho učil i jeho otec, študoval od roku 1861 na bratislavskom evanjelickom lýceu. Následne pokračoval na gymnáziu v Modre a na Vyššom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tieto štúdia však nemohol jednak z rodinných (pre chorobu svojho otca) a tiež z finančných dôvodov dokončiť. Roku 1869 sa preto vrátil do Zemianskeho Podhradia a začal svojmu chorému otcovi ako pomocný učiteľ vypomáhať v škole. A keď v roku 1870 Riznerov otec zomrel, stal sa jeho nástupcom.[1]

Riznerov rodný dom

Roku 1873 zložil na tzv. „Trnavskej praeparandii“ učiteľskú skúšku. Vo výučbe vedľa osnovami predpísanej učebnej látky zasväcoval svojich študentov i do tajov zemepisu a histórie. Obdivoval Jana Amosa Komenského a jeho myšlienky zahŕňal do svojho pedagogického pôsobenia. Potrebné pomôcky na výučbu si sám vyrábal, vzdelával sa aj vo svojom osobnom voľne (počas prázdnin), navštevoval známe knižnice či dopisoval si so zahraničnými bibliografmi.[1]

Popri učiteľskom pôsobení sa venoval aj ďalším aktivitám. Zakladal knižnice, spolky a staral sa o vedomostnú osvetu nielen svojich školákov, ale aj ostatných obyvateľov svojho regiónu. Pre svoju činnosť bol však (predovšetkým pre podporovanie názoru o panslavizme) prenasledovaný uhorskou cirkevnou vrchnosťou.[1]

Dňa 29. januára 1872, keď mal 22 rokov, sa v rodnom Zemianskom Podhradí oženil s Alžbetou Poláčkovou a z ich manželstva vzišli štyri deti.[1]

Literárna činnosť

Rizner redigoval odborný časopis Obzor či Knižnicu slovenského ľudu, prispieval do slovenských i českých kalendárov, ktoré vtedy (okrem dnes obvyklých týždenných plánov) obsahovali aj ďalšie – vzdelávacie – informácie. Svoje príspevky zasielal aj do časopisov a vedeckých publikácií a podieľal sa i na Ottovom slovníku náučnom. Za jeho najvýznamnejšie dielo sa pokladá šesťzväzková Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900,[1] ku ktorej pripojil aj archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu.[1] Vďaka tomu, že vychádzala v druhej polovici 19. storočia, teda v čase útlaku slovenského národa zo strany Uhrov, pôsobila buditeľsky na slovenský ľud.[2] Riznerova činnosť mala vplyv na dielo jeho netere, slovenskej spisovateľky Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej.[1]

O Riznerovom vlasteneckom cítení svedčí aj jeho citát:

„ Čo je láska k matke alebo k otcovi? Čo je láska k sestre alebo k bratovi? Čo je láska devy k milému svojemu? Nič!, Nič! – proti láske k národu mojemu. “
– Ľudovít Vladimír Rizner[1]

Dielo

Poézia
  • 1881 - Od srdca k srdcu

Literatúra pre deti a mládež
  • 1883 - Našim maličkým
  • 1883 - Zo života malých
  • 1901 - Poučné a žartovné rozprávočky zo života rozličných panovníkov a iných slávnych ľudí

Odborné práce
  • 1897 - Prehľad folkloristickej literatúry slovenskej od prvopočiatku do konca roka 1896
  • 1898 - Prehľad slovenských prekladov z literatúr slovanských do konca roku 1897
  • 1905 - Prvý zoznam rukopisov slovenských alebo inorečových Slovákmi napísaných
  • 1909 - Bibliografický prehľad štyridsaťročnej (1868 - 1908) literárnej činnosti Pavla Országha Hviezdoslava
  • 1917- 1927 - Bibliografia písemnictví slovenského od doby nejstarší do konce roku 1900
  • 1929 - 1934 - Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. Dostupné on-line.

Pamiatka Ľudovíta Vladimíra Riznera
Základná a materská škola v Bošáci

Na Riznerovu počesť bola 3. októbra 2009 pri príležitosti 50. výročia svojho otvorenia škola v Bošáci premenovaná na Základnú školu s materskou školou Ľudovíta Vladimíra Riznera.[3]

A Riznerovo meno nesie aj knižnica v Novom Meste nad Váhom.[4]

Referencie
  1. MOKRÁ, Zlatica. Ľudovít Vladimír Rizner [online]. Bratislava : Osobnosti.sk, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online.
  2. KOVAČKA, Miloš. Rizner, Ľudovít Vladimír (10. 3. 1849 – 7. 10. 1913) [online]. Bratislava : Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, 2009-03-25, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online.
  3. Čestný názov školy [online]. Bošáca : Základná škola s materskou školou Ľudovíta Vladimíra Riznera, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online.
  4. Knižnica Ľ.V. Riznera [online]. Nové Město nad Váhom : Mestské kultúrne stredisko Nové Mesto nad Váhom, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj
Jazykový portál
Literárny portál
Slovenský portál

 Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.