Ďula

	Ďula; (Дюла)
	dedina
Štát	Ukrajina
Región	Zakarpatská oblasť
Okres	Vynohradivský rajón
Nadmorská výška	137 m n. m.
Súradnice	48°02′03″S 23°04′08″V
Rozloha	4,940 km² (494 ha)
Obyvateľstvo	1 421
Hustota	287,65 obyv./km²
Primátor	Sándor Sápi
	Poloha obce v rámci Ukrajiny Poloha obce v rámci Ukrajiny
	Geografický portál

Ďula (ukr. Дюла, maď. Szőlősgyula alebo skrátene Gyula, rus. Юливци (Julivci), rum. Jula) je dedina na Ukrajine, v Zakarpatskej oblasti, vo Vynohradivskom rajóne, na území bývalej Podkarpatskej Rusi.[1]

Pôvod názvu

Podľa historikov bol názov dediny odvodený z maďarského osobného mena Gyula (čítaj: Ďula), ktoré bolo do ruštiny preložené ako Július. Na základe tohto zváženia bola obec v roku 1946 premenovaná na Юливци (čítaj: Julivci).

Po maďarsky sa Ďula nazýva Szőlősgyula. Predpona Szőlős znamená v preklade hrozno, ktorá súvisí s pestovaním hrozna a produkciou vína v Ďule od roku 1907.[2]

Názvy

1377 - 1396, Giula (maď.)
1396 - 1907, Gyula (maď.)
1396 - 1907, Gywla (ukr.)
1907 - 1946, Szőlősgyula (maď.)
1946 - 1995, Юловцы (Julivci) (ukr. a rus.)
1995 - súčasnosť, Дюла (Ďula) (ukr.) [2][3]

Geografia

Ďula leží vo Vihorlatsko-gutinskej oblasti Vnútorných Východných Karpát, konkrétne podcelku Munții Oaș.

Nachádza sa 20 km od Vynohradivu, vzdušnou čiarou asi 10 km.

Dejiny

Obyvatelia obce sa považujú za potomkov Pečenehov, ktorí na území Zakarpatskej oblasti žili v 9. storočí.

Prvá písomná zmienka o Ďule pochádza z roku 1396, keď bola súčasťou Uhorska. Obec sa už vtedy volala Gyula, avšak podľa historikov sa o nej už skôr hovorilo ako o mieste s názvom Giula.

Dedinu v roku 1867 postihla epidémia kiahní, kvôli ktorej umrelo mnoho detí.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala Ďula súčasťou Česko-Slovenska. Počas druhej svetovej vojny sa na základe prvej viedenskej arbitráže stala Ďula súčasťou Maďarského kráľovstva. [4] Po vojne patrila obec pod zriadenie Sovietskeho zväzu. V roku 1946 bola Ďula premenovaná na Julivci. Po rozpade ZSSR sa napokon v roku 1991 stala súčasťou Ukrajiny, popričom ju Ukrajinci opäť pomenovali Ďula. [2][3]

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

V roku 1989 obývalo Ďulu 1360 obyvateľov (666 mužov a 694 žien).

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala obec 1 421 obyvateľov. [1]

Národnosť	Počet ľudí	Percentuálne (%)
maďarská národnosť	1365	96,06%
ukrajinská národnosť	52	3,66%
ruská národnosť	4	0,28%

Náboženstvo

Podľa KMKSZ žijú v dedine s výnimkou 10 gréckokatolíckych rodín prevažne protestanti.[2]

Referencie

Офіційний портал Верховної Ради України [online]. w1.c1.rada.gov.ua, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
KMKSZ - Kárpátaljai Magyar Kulturális Szövetség [online]. [Cit. 2020-07-02]. Dostupné online. (po maďarsky)
Указ Президії Верховної Ради УРСР від 25.6.1946 «Про збереження історичних найменувань та уточнення … назв … Закарпатської області» — Вікіджерела [online]. uk.wikisource.org, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
Prvá viedenská arbitráž

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[:0-1] Офіційний портал Верховної Ради України [online]. w1.c1.rada.gov.ua, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.

[zdroj-2] KMKSZ - Kárpátaljai Magyar Kulturális Szövetség [online]. [Cit. 2020-07-02]. Dostupné online. (po maďarsky)

[:1-3] Указ Президії Верховної Ради УРСР від 25.6.1946 «Про збереження історичних найменувань та уточнення … назв … Закарпатської області» — Вікіджерела [online]. uk.wikisource.org, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.

[4] Prvá viedenská arbitráž