Vnútorné Východné Karpaty

	Vnútorné Východné Karpaty; Внутрішні Східні Карпати; Carpații Orientali Interiori
	subprovincia
	Sninský kameň
Štáty	Slovensko, Ukrajina, Rumunsko
Nadradená ; jednotka	Východné Karpaty
Susedné ; jednotky	Vonkajšie Východné Karpaty; Veľká dunajská kotlina; Južné Karpaty; Transilvánska kotlina; Carpații Occidentali
Podradené ; jednotky	Vihorlatsko-gutinská oblasť; Munții Bistriței; Munții Căliman-Harghita; Dep. Giurgeu-Brașovului; Carpații Maramureșului
Najvyšší bod	Pietrosul
- výška	2 303 m n. m.
Geologické zloženie	sopečné horniny
	Subprovincia na mape Karpát Subprovincia na mape Karpát
	Geografický portál

Vnútorné Východné Karpaty sú geomorfologická subprovincia v provincii Východné Karpaty na Slovensku[1], Ukrajine a v Rumunsku. Ležia na severnej a východnej vnútornej strane Karpát a najvyšším bodom je rumunský Pietrosul (2 303 m n. m.).

Členenie

Člení sa na geomorfologické oblasti:

Vihorlatsko-gutinská oblasť (Slovensko, Ukrajina, Rumunsko)
- Vihorlatské vrchy (Vihorlat 1 076 m n. m.)
- Makovycja (976 m n. m.)
- Synjak (Dunavka 1 018 m n. m.)
- Velykyj Dil (Bužora 1 085 m n. m.)
- Tupyj (878 m n. m.)
- Oaș (Sambro Oilor 824 m n. m.)
- Gutâi (1 443 m n. m.)
- Țibleș (1 839 m n. m.)
Maramurešsko-rodenská oblasť (Ukrajina, Rumunsko)
- Munții Maramureșului (Farcău 1 956 m n. m.)
- Depresiunea Maramureșului / Marmaros'ka ulohovyna
- Rodna (Pietrosul 2 303 m n. m.)
- Suhard (Omul 1 932 m n. m.)
- Giumălău (1 856 m n. m.)
- Rarău (1 650 m n. m.)
Bistrická oblasť (Rumunsko)
- Bistrița (Budáč 1 859 m n. m.)
- Giurgeu (1 491 m n. m.)
- Hăghimaș (Hășmașul Mare 1 792 m n. m.)
Călimansko-harghitská oblasť (Rumunsko)
- Bârgau (1 362 m n. m.)
- Căliman (Pietrosul 2 100 m n. m.)
- Gurghiu (Fincel 1 684 m n. m.)
- Harghita (Harghita-Madaras 1 800 m n. m.)
Depresiunea Giurgeu-Brașovului (Rumunsko)
- Bodoc
- Baraolt
- Perșani

Poľské členenie podľa Jerzyho Kondrackiego nepovažuje celky južne od Harghity za súčasť Východných Karpát. Vnútorné Východné Karpaty člení na tieto makroregióny:

523.1 Karpaty Marmaroskie (Maramurešské Karpaty)
523.2 Kotlina Marmaroska (Maramurešská kotlina)
523.3 Góry Rodniańskie (Rodenská hornatina)
523.4 Góry Bystrzyckie (Bystřická hornatina)
523.5 Łańcuch Wyhorlacko-Gutyński (Vihorlatsko-Gutinská Oblasť)
523.6 Łańcuch Kelimeńsko-Hargicki (Kalimansko-hargitská oblasť)
523.7 Obniżenie Gheorgeńsko-Braszowskie (Giurgijsko-brašovská zníženina)

Rumunské členenie nepočíta s vyššie uvedenou hierarchiou. Rumunskú časť Východných Karpát nedelí na vnútorné a vonkajšie pásmo, ale na tri skupiny pohoria od severu k juhu:

Carpații Maramureșului și Bucovinei (Maramurešské a Bukovinské Karpaty)
- Munții Oaș
- Munții Gutâi
- Munții Țibleș
- Munții Bârgău
- Munții Maramureșului
- Munții Rodnei
- Munții Suhard
- Obcina Feredeu (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Obcina Mare (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Obcina Mestecăniș (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Munții Igniș
- Munții Lăpușului
Carpații Moldo-Transilvani (Moldavsko-transilvánske Karpaty)
- Sopečná oblasť
  - Munții Căliman (Pietrosul 2 102 m n. m.)
  - Munții Gurghiu
  - Depresiunea Vărșag
  - Munții Harghita (Madaras 1 800 m n. m.)
  - Muntele Ciomatu
  - Depresiunea Giurgeu
  - Depresiunea Ciuc
  - Depresiunea Baraolt
- Moldavská oblasť
  - Munții Giumalău (1 857 m n. m.)
  - Munții Rarău (1 653 m n. m.)
  - Munții Bistriței
  - Munții Giurgeu
  - Munții Hășmașu Mare (Hășmașul Mare 1 793 m n. m.)
  - Munții Ciucului (Ciucaș 1 959 m n. m.)
  - Munții Nemira
  - Depresiunea Cașin
  - Depresiunea Bilbor
  - Depresiunea Borsec
  - Munții Ceahlău (Toaca 1 904 m n. m.)
  - Munții Tarcău
  - Munții Stânișoarei (Vonkajšie Východné Karpaty)
  - Munții Goșmanu (Vonkajšie Východné Karpaty)
  - Munții Brezunț (Vonkajšie Východné Karpaty)
  - Depresiunea Comănești
- Južná oblasť
  - Munții Bodoc
  - Munții Baraolt
  - Munții Perșani
Carpații de Curbură (Oblúkové Karpaty) (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Munții Vrancei
- Munții Întorsurii
- Munții Buzăului
- Munții Bârsei
- Munții Siriu
- Masivul Ciucaș

Podľa členenia Čížka a kol. (1986, str. 9) sa "za rozhranie medzi Východnými a Južnými Karpatami dnes neuznáva tzv. Klasická hranica, tj. údolie rieky Prahova a posúva sa do údolia rieky Dîmbovița a kuloára Rucar - Bran". V tom prípade do Východných Karpát patrí ešte aj pohorie Bucegi a jeho najvyšší vrchol Omul (2 505 m n. m.) sa stáva najvyšším bodom Východných Karpát. Podľa tohto členenia medzi jadrové pohoria rumunských Vnútorných Východných Karpát (z kryštalických hornín) patria okrem iných:

Munții Maramureșului (Farcău 1 956 m n. m.)
Rodna (Pietrosul 2 303 m n. m.)
Suhard (Omul 1 932 m n. m.)
Giumălău (1 856 m n. m.)
Rarău (1 650 m n. m.)
Bistrița (Budáč 1 859 m n. m.)
Hăghimaș
Perșani (Vârful Cetății 1 104 m n. m.)
Piatra Mare
Postăvarul
Bucegi (Omul 2 507 m n. m.)

Pri západnom obvode prebieha sopečné pásmo, tvorené pohoriami:

Gutîi (1 443 m n. m.)
Țibleș (1 839 m n. m.)
Bârgau (1 362 m n. m.)
Căliman (Pietrosul 2 100 m n. m.)
Gurghiu (Fincel 1 684 m n. m.)
Harghita (Harghita-Madaras 1 800 m n. m.)

Referencie

KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.

Literatúra

Jerzy Kondracki: Fizycznogeograficzna regionalizacja Czech, Słowacji, Węgier aj Rumunii w układzie dziesiętnym, "przegląd geograficzny", tom lxviii, z. 3-4, 1996, s. 457-466
Jiří Čížek a kolektív: Rumunské a bulharské hory. Olympia, Praha, 1986

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vnútorné Východné Karpaty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vnitřní Východní Karpaty na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.