Siegfriedova línia
Siegfriedova línia (nem. Siegfriedstellung) bola línia obranných pevností a protitankových prekážok postavených ako časť Hindenburgovej línie v rokoch 1916 – 1917 v severnom Francúzsku počas 1. svetovej vojny. Omnoho častejšie je však tento termín spomínaný v súvislosti s nemeckými obrannými postaveniami postavenými počas 30. rokov oproti Maginotovej línii. Nemci túto líniu často nazývali aj Západný val (nem. Westwall).
![](../I/Karte_westwall.png.webp)
Siegfriedova línia bola počas druhej svetovej vojny viac než 630 km dlhá. Obsahovala asi 18 000 bunkrov, tunelov a tankových prekážok. Siahala od mesta Kleve na hraniciach s Holandskom, pozdĺž starej hranice Nemeckého cisárstva po mesto Weil am Rhein na hraniciach so Švajčiarskom. Bola postavená prevažne z propagandistických dôvodov, podľa plánov Adolfa Hitlera z roku 1936. Stavali ju v rokoch 1938 – 1940.
Prvá svetová vojna
Po vyhlásení vojny Nemeckom Francúzsku (3. augusta 1914) a Anglicku (4. augusta 1914) Nemecko okamžite zaútočilo a teda vytvorilo západný front.
Plánovaný prechod cez Belgicko skomplikoval tamojší domáci odboj. Zároveň nemecká stratégia nerátala s okamžitým otvorením východného frontu. (Rusko, unavené po vojne s Japonskom muselo pozbierať všetky svoje sily, aby to dokázalo.)
Plán „bleskovej vojny“ tzv. blitzkrieg, definitívne stroskotal po prehre v bitke pri Marne (Marna – východne od Paríža). Zároveň bol nemecký postup zastavený v bitke pri Ypres, ktorú síce Nemci vyhrali, ale Veľkej Británii sa podarilo zabrániť, aby sa dostali k Lamanšskému prielivu.
Tým pádom sa vojna zmenila na zákopovú, charakter bojov sa zmenil natoľko, že to v dovtedajších dejinách nemalo obdobu. Prevaha vojsk Dohody postupne zatláčala Nemecko do obrany. Nemci preto vytvorili Sigfriedovu obrannú líniu. Tá siahala od Ieperu po Švajčiarsko. Línia vydržala až do konca vojny a jej prelomením dohodovými mocnosťami došlo k definitívnej porážke Nemecka.