Čili paprička
Čili paprička (tiež chilli paprička, feferónka; niekedy sa používa aj názov kajenské korenie) je plod predovšetkým exotických druhov krovitých paprík, rastúcich v trópoch a subtrópoch Indie, Číny, Japonska, Vietnamu, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky, zvlášť Mexika. Hojne sa používajú aj na Balkáne.
Ide o malé svetlejšie papričky s výraznou vôňou. Tieto feferónky sú ostré odrody spravidla vytrvalých koreninových paprík, ktorých je celá škála. Za svoju pálivú chuť vďačia látke kapsaicín, ktorá sa dobre rozpúšťa v tuku, takže na zahnanie akútneho pocitu pálenia v ústach najlepšie pomôže pohárik mlieka.
Ten, kto neobľubuje mlieko, môže si ústa vypláchnuť pohárom silnej pálenky, lebo kapsaicín sa rozpúšťa aj v alkohole.
Okrem ďalších látok obsahuje vitamín C a karotén B. Podporujú chuť do jedla, ale vo väčšom množstve dráždia pohlavné a močové ústrojenstvo. V primeraných dávkach pôsobí na žalúdok lepšie, ako korenie. Priaznivo vplýva na trávenie. Dokázalo sa, že kultúry, zvyknuté na ostré jedlá s týmto korením, ľahšie znášajú zamorenie pokrmov a prostredie okolo seba rozličnými baktériami, najmä tými vyvolávajúcimi hnačku. Čili vyvoláva zmeny v črevnej sliznici, ktorá potom znesie viac. Čili sa považuje aj za afrodiziakum.
Čili má pálivú a sladkú chuť.
Pôvod
Čili papričky pestovali Indiáni už v predkolumbovskom období, a to už od 6. tisícročia pred naším letopočtom. Bola to jedna z prvých samoopelivých plodín, ktoré sa začali pestovať v Amerike. Po objavení Ameriky ju európski (najmä portugalskí) kupci rýchlo rozšírili do celého sveta, lebo predstavovali cenné korenie ako náhradu za čierne korenie. Veľkú obľubu si získali predovšetkým v Indii, kde dnes predstavujú neoddeliteľnú súčasť indickej kuchyne. Z Indie sa cez Osmanskú ríšu dostali do Maďarska, kde z nich Maďari vytvorili svoje národné korenie – mletú papriku.
Druhy
Čili papričky sa rozdeľujú na množstvo kultivarov, ktoré spadajú pod nasledujúce druhy:
- paprika páperistá (Capsicum pubescens)
- paprika bobuľnatá (Capsicum baccatum)
- paprika ročná (Capsicum annuum) v širšom zmysle:
- paprika čínska (Capsicum chinense)
- paprika kríčkovitá (Capsicum frutescens)
- paprika ročná (Capsicum annuum) v užšom zmysle
Naproti tomu kápiu vyšľachtili len z jedného druhu, Capsicum annuum.
Superčili
Jedny z najpálivejších papričiek majú svoj pôvod na indickom subkontinente. Tamojšie čili sa honosí príznačným názvom Bhut Jolokia, teda "démon čili" a používa sa ako donucovací prostriedok miestnej polície a vojenských zložiek, kde sa používa ako náplň do dymových granátov. Podľa nepotvrdených zvestí vraj došlo k úmrtiu chlapca, ktorý "démona" omylom prehltol.
Kajenské korenie
Týmto názvom sa často označuje prášok zo sušených čili papričiek. Je žltej až červenej farby a má veľmi pálivú chuť. Pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Karibskí domorodci s ním oboznámili už Kolumbových námorníkov.
Rozmnožovanie
Čili papričky sa rozmnožujú semienkami. Tie sú okrúhle, sploštene, spravidla vráskavé, žltej farby. Po čase semienka postupne hnednú, čo môže poukazovať na nižšiu kvalitu a klíčivosť semienok. Semená majú vysokú klíčivosť okolo 95% a môžu si klíčivosť zachovať aj niekoľko rokov.
Pestovanie
Papričky možno s úspechom pestovať aj v našich podmienkach, vyžaduje sa však špeciálny postup, ktorý možno rozdeliť na tri dôležité kroky.
- Predpestovanie – začiatkom nového roka sa osivo v byte umiestni do zeminy a počká sa na vyklíčenie a prvé maternicové lístky.
- Presadenie – po zosilnení rastliny nasleduje presadenie do menšieho samostatného kvetináča, v ktorom čili čaká na príhodné vonkajšie podmienky.
- Výsadba – s príchodom prvých jarných dní s istotou absencie mrazivého rána možno pristúpiť k finálnej výsadbe na vytúžené miesto do skleníka. Rastlina vyžaduje dostatok tepla i svetla, nenáročná je naopak na zálievku. Potrebné živiny dodá pravidelné hnojenie.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chilli paprička na českej Wikipédii.