Habanero

Habanero (často nesprávne Habañero; po španielsky habanero = havanský alebo Havančan) je [1][2][3][4][5][6]:

  • v širšom zmysle skupina kultivarov druhu paprika čínska (Capsicum chinense), ktorá konkrétne zahŕňa veľmi pálivé kultivary s plodmi v tvare (vertikálne vlnitej) sploštenej gule s veľmi malou špičkou (napr. kultivary Habanero, Chocolate Habanero, Habanero Rojo, 7-Pot, Red Savina, Trinidad Moruga Scorpion, NuMex Suave a mnohé ďalšie), a ktorá sa spravidla chápe len ako netaxonomické označenie, i keď ojedinele sa taxonomicky označuje ako Capsicum chinense var. habanero; detaily toho, ktoré kultivary do tejto skupiny ešte patria a ktoré už nepatria sa líšia podľa zdroja
  • v užšom zmysle len jeden kultivar z tejto skupiny (t.j. Capsicum chinense 'Habanero' = Capsicum chinense cv. Habanero), má typický tvar a typické (t.j. oranžové) sfarbenie
habanero
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Capsicum chinense
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Charakteristika

Habanero je jedna z najpálivejších paprík (vôbec najpálivejšou bola donedávna indická Bhut Jolokia patriaca k tomu istému druhu papriky, neskôr trinidad moruga scorpion s viac ako 2 000 000 Scovilleho jednotiek, Carolina Reaper dosahuje až 2,2 mil SHU.) Nezrelé habanero sú zelené, ale v priebehu dozrievania väčšinou svoju farbu menia. Najbežnejšie farby tejto papriky sú oranžová, červená, žltá, biela, hnedá, ružová, ale aj zelená v zrelosti. Typická zrelá habanero je 2 – 6 cm veľká. Väčšina paprík habanero dosahuje pálčivosť 200 000 – 325 000 Scovilleho jednotiek pálčivosti (SHU). Na porovnanie plody kajenská paprika má 30 000 – 50 000 SHU a obranný sprej približne 5 300 000 SHU.

Pôvod a rozšírenie

Pôvod paprík habanero je na Kube alebo na Yucatáne. Na Yucatáne sa jej dnes ročne vypestuje zhruba 1 500 ton. Ďalšími miestami, kde sa vo väčšom množstve pestuje, sú Belize, Kostarika a niektoré štáty USA (Texas, Idaho a Kalifornia). Pálčivosť tejto papriky a jej delikátna chuť z nej robia veľmi populárnu prísadu do omáčok a jedál.

Pestovanie

Habaneru sa dobre darí v teplej klíme, no priveľa slnka môže škodiť listom rastliny. Ako u všetkých paprík, aj habaneru sa darí v oblastiach s dostatkom slnka a pôdou o kyslosti 5 – 6 pH. Rastlinky sa odporúča zalievať len keď je veľké sucho. Prílišné zalievanie papričiek spôsobuje ich horkosť, ktorá je nežiaduca. Papriky habanero sa dajú dobre pestovať v skleníku, vo fólii ale aj vo voľnej kultúre. Rastlinu možno zaradiť medzi trvalky, čo znamená, že pri správnej starostlivosti môže plodiť aj niekoľko rokov. V tropickom a subtropickom prostredí, ak sú podmienky priaznivé, habanero plodí priebežne po celý rok.

Referencie
  1. Sorting_Capsicum [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
  2. What Are Habanero Peppers? [online]. thespruceeats.com, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
  3. Habaneros – Die schärfsten Chilis der Welt [online]. ethno-botanik.org, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
  4. BLESSINGER, E. E. Effect of Cultivar and Type on Pepper Yield andWeight
  5. g6csy.net, [cit. 2019-08-28]. Dostupné online.
  6. ANDREWS, Jean. Peppers (The Domesticated Capsicums). [s.l.] : University of Texas Press, 1995. 186 s. ISBN 978-0-292-70467-1.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Habanero na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.