Černosotenci

Černosotenci[1][2] (rus. черносотенцы – černosotenci) alebo Čierna stovka[3] (rus. Чёрная сотня – Čornaja sotnja) bolo krajne nacionalistické, monarchistické politické hnutie pôsobiace v Rusku v rokoch 1905 – 1917, pozostávajúce z prívržencov viacerých politických strán a združení, z ktorých mal ústrednú pozíciu Zväz ruského národa. Ako silní stúpenci vládnucej dynastie Romanovcov černosotenci oponovali zmierneniu autokratickej vlády v Rusku. Zastávali tiež šovinistické a antisemitské názory.[4][5] Černosotenci sa zgrupovávali najmä zo statkárov a majetnejších roľníkov, obchodníkov, úradníkov a inteligencie,[6] policajtov a pravoslávnych duchovných,[7] tzn. išlo o prvé lojalistické hnutie pozostávajúce zo zástupcov viacerých tried,[5] hoci medzi robotníkmi si našlo len malú podporu.[8]

Prívrženci hnutia pochodujú ulicami Odesy, demonštrujúc lojalitu voči cárovi Mikulášovi II. krátko po tom, čo vydal tzv. Októbrový manifest, rok 1905.
Pochod černosotencov v roku 1907

Hnutie vzniklo v októbri 1905 ako reakcia na vypuknuvšiu revolúciu. Bolo aktívne najmä v období rokov 1906 – 1914, kedy s neoficiálnym súhlasom vlády podnikalo útoky proti rôznym revolučným skupinám a organizovalo alebo participovalo na pogromoch proti Židom, hoci najhoršie pogromy prepukli ešte pred oficiálnym založením hnutia a boli výsledkom spontánnych zrážok medzi lojalistami a revolucionármi oslavujúcimi prijatie tzv. Októbrového manifestu. K najväčšiemu z nich došlo medzi 18. a 22. októbrom 1905 v Odese, kde v pogrome zomrelo najmenej 400 Židov a vyše 1 600 domov a budov patriacich Židom bolo vyrabovaných alebo zničených. Po roku 1905 začal Zväz ruského národa s organizovaním lokálnych oddielov (rus. дружины – družiny), ktoré mali zastrašiť revolucionárov a bojovať proti revolučnej aktivite. Ak pogromy priamo neorganizovali, tak v spoločnosti vytvárali atmosféru, ktorá ich vypuknutie podnecovala a členovia oddielov sa ich zúčastňovali. Často tak konali s podporou miestnych úradov, hoci väčšina členov centrálnej vlády hľadela na aktivity oddielov s pochybami a nedôverou. Výnimkou bol samotný cár Mikuláš II., ktorý prijal čestné členstvo v organizácii.[5]

So súhlasom Alexandra Ivanoviča Dubrovina, jedného z lídrov Zväzu ruského národa, podnikli černosotenci tiež niekoľko atentátov na svojich politických oponentov. Najznámejšími boli atentáty na poslancov Štátnej dumy, konštitučných demokratov Michaila Jakovleviča Herzensteina (31. jún 1906) a Grigorija Borisoviča Iollosa (14. marec 1907). Obaja boli židovského pôvodu, avšak primárnym motívom atentátov bola ich politická príslušnosť.[5]

Zatiaľ čo Židom černostenci pripisovali zodpovednosť za všetky sociálne a politické problémy v Rusku a tvrdili o nich, že chcú demokratizáciou uviesť ruský národ do poroby,[5] nepriateľsky vystupovali aj voči ďalším neruským etnikám v ríši, ktoré pokladali za hlavných strojcov revolúcie. Vďaka výraznej nenávisti voči Poliakom si získali značnú podporu medzi roľníkmi na západe Ruska,[9] využívajúc tak ich resentiment voči poľským statkárom (napr. na Pravobrežnej Ukrajine).[10] Ukrajincov a Bielorusov odmietali za samostatné národy a pokladali ich za súčasť ruského národa.[6]

Po februárovej revolúcii v roku 1917 organizácie černosotencov zanikli samy alebo boli rozpustené.[10]

V populárnej kultúre

V dystopickom románe Železná päta (1908), v ktorom Jack London podal marxistickú víziu o vzniku oligarchickej vlády v Spojených štátoch, sa hovorí o amerických černosotencoch („Black Hundreds“) ako o lojalistoch, ktorí potláčajú socialistickú opozíciu.[11]

Černosotenci sa objavujú aj v historickom románe Bernarda Malamuda The Fixer (1966) založenom na prípade Menahema Mendela Beilisa, židovského továrenského zamestnanca, ktorý bol v roku 1913 v Kyjeve neprávom odsúdený za rituálnu vraždu. V diele sa preto černosotenci objavujú niekoľkokrát. Protagonistom diela je kyjevský židovský opravár Jakov Bok („Yakov Bok“), ktorý sa po vzore Beilisa stane obeťou vykonštruovaného, protižidovského súdneho procesu.[12]

V historickom románe Edwarda Rutherfurda Russka (1991) je jedna z hlavných postáv (Dimitri Suvorin) napadnutá na ulici čiernosotencom pre svoj židovský pôvod a príslušnosť jeho otca k sociálnym demokratom.[13]

V tretej epizóde americkej historickej televíznej minisérie Roots: The Next Generations (1979), filmovej adaptácii historického románu Alexa Haleya Roots: The Saga of an American Family (1976), ktorá podáva fiktívny príbeh Haleyových predkov a rodiny od roku 1882 do 60. rokov 20. storočia, členovia Ku Klux Klanu vypália obchod s oblečením židovského obchodníka Goldsteina (stvárnený Jiřím Voskovcom). Ten poznamená, že členovia klanu sú amatérmi oproti cárovým černosotencom („Czar's Black One Hundred“).

Referencie
  1. černosotenec. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka A-G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  2. černosotenec. In PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka I a-k. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. 832 s. Dostupné online. S. 200.
  3. VEBER, Václav. Beilisova aféra - ruská hilsneriáda. In Pojar, Miloš (ed.). Hilsnerova aféra a česká společnost 1899 – 1999 : Sborník přednášek z konference na Univerzitě Karlově v Praze ve dnech 24. – 26. listopadu 1999. Praha : Židovské muzeum, 1999. ISBN 80-85608-28-6, s. 126.
  4. ŠAROVA, V. P. Pravoradikaľnaja ideologija v Rossii : istoki i prejemstvennosť. In Politicko-filosofiskij ježerodnik. Moskva : Institut filosofii RAN, 2008. Vypusk 4. S. 121.
  5. KLIER, John D. Black Hundreds. In Levy, Richard S. (ed.). Antisemitism : A Historical Encyclopedia of Prejudice and Persecution. Volume 1: A–K. Santa Barbara, California; Denver, Colorado; Oxford : ABC-CLIO, 2005. ISBN 1-85109-439-3, p. 71.
  6. Black Hundreds. In KATCHANOVSKI, Ivan – KOHUT, Zenon E. – NEBESIO, Bohdan Y. – YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2nd ed. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth : The Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-7845-7, p. 46.
  7. Black Hundreds, Encyclopædia Britannica [online]. britannica.com, [cit. 2017-07-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. SURH, Gerald D. 1905 in St. Petersburg : Labor, Society, and Revolution. Stanford, California : Stanford University Press, 1989. ISBN 080476672X, p. 390.
  9. POLUNOV, Alexander. Russia in the Nineteenth Century : Autocracy, Reform, and Social Change, 1814–1914. Edited by Thomas C. Owen, Translated by Larissa G. Zakharova. London; New York, New York : Routledge, 2005. ISBN 0-7656-0671-2, p. 235.
  10. Black Hundreds. In KATCHANOVSKI, Ivan – KOHUT, Zenon E. – NEBESIO, Bohdan Y. – YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2nd ed. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth : The Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-7845-7, p. 47.
  11. LONDON, Jack. Železná päta. Překlad Jaroslav Bílý. [Praha] : Grimmus, 2011. ISBN 9788087461068.
  12. MALAMUD, Bernard. The Fixer. New York, New York : Atlantic Books, 2014. ISBN 1782393536.
  13. RUTHURFURD, Edward. Russka. New York, New York : Ballantine Books, [2005]. ISBN 1409039633, pp. 894-895.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.