Zittauer Gebirge
Zittauer Gebirge (čes. Žitavské hory) sú severnou časťou Lužických hôr ležiace na území Nemecka. Bývali súčasťou zemí Koruny českej, dnes patria k Slobodnému štátu Sasko. Na ich území je chránená krajinná oblasť. Centrom oblasti je mesto Zittau.
| Zittauer Gebirge | |||
| čes. Žitavské hory | |||
| pohorie | |||
 Skalné mesto Nonnenfelsen | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Sasko | ||
| Časť | Lužických hôr | ||
| Súradnice | 50°51′S 14°39′V | ||
| Najvyšší bod | Lausche | ||
| - výška | 793 m n. m. | ||
| - súradnice | 50°50′56″S 14°38′49″V | ||
| Rozloha | 50 km² (5 000 ha) | ||
| Geologické zloženie | pieskovec, čadič | ||
 Poloha pohoria v rámci Nemecka  Poloha pohoria v rámci Nemecka
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Stručný opis
Územie je plošne neveľké, len 50 km² a býva tak niekedy označované ako najmenšie nemecké pohorie. Jeho južnú časť tvorí Lužický chrbát (spoločný s českou časťou Lužických hôr), severná časť prechádza do Žitavskej panvy (Zittauer Becken). Geologická stavba je rovnaká ako pri českej časti Lužických hôr. Sú to pieskovcové vrstvy kriedovej tabule, vzniknuté usadzovaním na morskom dne v období druhohôr. V treťohorách boli sopečnou činnosťou vodorovné dosky rozlámané a medzi nich prenikli vulkanické lávy, ktoré vytvarovali po stuhnutí aj tunajšie vrchy. Stuhnutá láva je zastúpená hlavne znelcom a čadičom. Postupná erózia pieskovcov potom vytvorila zaujímavé útvary, údolia a skalné mestá. Dnešný vzhľad ovplyvnili aj ľadovce, ktoré v ľadovej dobe dosiahli k svahom Zittauer Gebirge.[1]
Osídlenie
Pôvodne tu žili Lužickí Srbi, od 12. storočia bolo územie osídlené trvalejšie obyvateľstvom živiacim sa poľnohospodárstvom a ťažbou pieskovca. Rozšírilo sa tu pláteníctvo a súkenníctvo. Územie patrilo do Hornej Lužice, ktorá bola dlho súčasťou zemí Koruny českej. Najväčšiemu z miest, Zittau, udelil český panovník Přemysl Otakar II. mestské práva, český kráľ Karol IV. v roku 1365 priviedol na Oybin rád celestínov. Prechádzala tu blízko obce Lückendorf žitavská obchodná cesta. V 17. storočí pripadlo územie Sasku ako léno českých zemí, definitívne sa ho vzdal roku 1815 cisár František II. V rokoch 1945 – 1990 spadali Zittauer Gebirge pod kraj Drážďany vo vtedajšej NDR, po zjednotení Nemecka sú súčasťou nemeckého Slobodného štátu Sasko (Freistaat Sachsen).[2] Najväčším mestom a strediskom oblasti je Zittau s 38 000 obyvateľmi.
Príroda a jej ochrana
Skladba porastov je obdobná českej strane pohoria. Je tu väčšie zastúpenie skalných miest, lesy prevážne smrekové, vo vyšších polohách sa zachovali aj bučiny. Pomerne dobre boli udržované kosením tunajšie lúky, vďaka tomu je tu zachovaných mnoho druhov chránených rastlín.[3]
V roku 1958 bola na ploche 63 km² založená Chránená krajinná oblasť Zittauer Gebirge (Landschaftschutzgebiet Zittauer Gebirge), ktorej správa sídli v Zittau. Samotné Zittau na území CHKO nie je. Na území CHKO sú dve prírodné rezervácie – Luž a Jonsdorfské skalné mesto. Je tu evidovaných šesť pamätných stromov.[3]
CHKO Zittauer Gebirge úzko spolupracuje s českou CHKO Lužické hory. Napr. spoločne upravili Náučný chodník Brazilka na okraji prírodnej pamiatky Brazilka pri hraniciach, kde sú štyri dvojjazyčné tabule.
Cestovný ruch
Na tunajšom území je veľmi veľa zaujímavých miest, skalné mestá, náučné chodníky, rozhľadne a skalné vyhliadky, obce a mestečká s radou múzeí a ľudovou architektúrou, kultúrnych, cirkevných pamiatok, hradov či ich zrúcanín. V Zittau je lákadlom turistov Zittauská úzkorozchodná železnica.[4]
Referencie
- HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha 1 : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část, s. 36.
- Lužické hory, Olympia, str.36
- Lužické hory, Olympia, str.38
- Lužické hory, Olympia, str.156
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žitavské hory na českej Wikipédii.