Zemský plášť
Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou. Je hrubý približne 2 900 km a zaberá 80 % objemu a 69% hmotnosti Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti, je výstup roztaveného materiálu z hranice astenosféry, čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami (horúce škvrny, rozchádzanie sa oceánskeho dna a pohyb kontinentov).
██ Vrchný plášť
██ Spodný plášť
Zemský plášť leží veľmi hlboko, aby sa dal skúmať bežnými technikami (vrty). Väčsinu poznatkov sa podarilo získať až v 20. storočí nepriamymi metódami: analýzou prechodu seizmických vĺn, porovnávaním archaických bazaltov so súčasnými bazaltami stredoceánskych chrbtov, analýzou lherzolitov, kimberlitov a peridotiov.
Vrchný plášť
Vrchná časť zemského plášťa sa nachádza pod kôrou. Je od nej oddelený rozhraním, nazvaným Mohorovičićova diskontinuita, (skrátene MoHo). Jeho vrchné ohraničenie je variabilné: 1 až 20 km pod oceánskou kôrou a 30 až 150 km pod pevninskou kôrou. Spodná hranica je 640 km pod povrchom Zeme. Hustota je okolo 3,27 g.cm−3 a teplota okolo 1 400 °C.
Vo vrchnom plášti môžeme vyčleniť tri rozdielne oblasti:
- Zóna nízkych rýchlostí, alebo aj astenosféra, je oblasť od 60 do 250 km. Je charakteristická znížením rýchlosti prechádzajúcich seizmických vĺn.
- Oblasť na prvým fázovým prechodom – až do hĺbky cca 400 km. V nej rýchlosť seizmických vĺn narastá.
- Oblasť fázového prechodu, alebo aj rozhranie medzi vrchným a spodným plášťom (650 km, značne varíruje).
Vrchný plášť je tvorený eklogitmi, dunitmi a peridotitmi, z mineralogického hľadiska prevažne olivínom, pyroxénmi, granátmi a spinelmi, čiže minerálmi s vysokým obsahom horčíka a železa. Veľa informácií o zložení vrchného plášťa bolo získaných zo xenolitov spinelových lherzolitov vynesených z hĺbky 40 – 60 km a vzácnejších granátových lherzolitov, vynesených z hĺbky 200 km.
Spodný plášť
Spodný plášť leží pod vrchným (hĺbka 650 km) a siaha až k jadru (hĺbka 2 900 km), od ktorého je oddelený opäť diskontinuitou – Gutenbergova diskontinuita. Tlak opäť narastá (až do 120 GPa), čo sa prejavuje aj na minerálnom zložení: spinely sa fázovým prechodom premenia na perovskit, spodný plášť je tiež obohatený o prvky kobalt, nikel a titán. Spodný plášť sa javí byť oveľa kompaktnejší ako vrchný.
Chemické zloženie
| Obsah jednotlivých prvkov a ich oxidov v plášti | ||||
|---|---|---|---|---|
| Prvok | Obsah (hm. %) | Oxid | Obsah (hm. %) | |
| Kyslík | 44,8 | --- | --- | |
| Kremík | 21,5 | SiO2 | 46 | |
| Horčík | 22,8 | MgO | 37,8 | |
| Železo | 5,8 | FeO | 7,5 | |
| Hliník | 2,2 | Al2O3 | 4,2 | |
| Vápnik | 2,3 | CaO | 3,2 | |
| Sodík | 0,3 | Na2O | 0,4 | |
| Draslík | 0,03 | K2O | 0,04 | |
| Suma | 99,7 | Suma | 99,1 | |
Pozri aj
Externé odkazy
 |
Chemický portál Portál vedy o Zemi |
| Stavba Zeme | |||||
| Geosféra | Magnetosféra | Exosféra | Atmosféra | ||
| Ionosféra | Termosféra | ||||
| Mezosféra | |||||
| Hydrosféra | Stratosféra | ||||
| Biosféra | Troposféra | ||||
| Pedosféra | Litosféra | Zemská kôra | |||
| Pevninská kôra | |||||
| Oceánska kôra | |||||
| Vrchný plášť | Najvrchnejší plášť | Zemský plášť | |||
| Astenosféra | |||||
| Hranica vrchný-spodný plášť | |||||
| Spodný plášť | |||||
| Vonkajšie jadro | Zemské jadro | ||||
| Vnútorné jadro | |||||