Chondrit
Chondrity sú najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov, tvoria asi 86 % meteoritov, ktoré dopadli na Zem, nie je však isté, či toto percento odráža ich hojnosť vo vesmíre. Po prvý raz ich analyzoval francúzsky chemik Antoine Lavoisier roku 1772.
Chondrity poskytli najstaršie a najpresnejšie údaje (4 560 miliónov rokov) o horninách slnečnej sústavy. Chondrity sú v podstate kozmické sedimenty. Nazvané sú podľa svojich hlavných súčastí-chondrúl. Sú to guľovité útvary, ktoré sa utvárali, keď roztavené kremičitany rýchlo tuhli v ranej slnečnej hmlovine. Chondruly obsahujú olivín, pyroxény a plagioklasy, okrem toho sú v chondritoch kovy a sírniky. Chondrity zaznamenali od svojho vzniku dlhú históriu. Táto história zahŕňa viac ako 60 miliónov rokov zohrievania v asteroidoch, následné dopady, ktoré zohriali časti asteroidov, fragmentáciu, ktorá vyslala chondrity smerom k zemi, a nakoniec dopad na našu planétu.
Meteority z Marsu
Možnosť existencie života na Marse sa nedá nebrať do úvahy ani po spochybňovaní nedávnych tvrdení o tom, že v marťanskom meteorite ALH 84001 sa našli mikroorganizmy a zvyšky uhľovodíkov. Uhľovodíky mimozemského pôvodu sa zachovali v niektorých chondritoch. V uhličitanových mineráloch z ALH 84001 sa našli zrná magnetitu a rúrka podobná mikróbom. Predpokladalo sa[kto?], že táto rúrka je skamenelinou tyčinkovej baktérie. Niektorí kritici[kto?] tejto hypotézy však hovoria, že ide o štruktúru, ktorá vznikla pri tvorbe minerálov pri vysokých teplotách a nemohla sa vyskytovať v bunkách baktérií. Zložité uhľovodíky mali uhľovodíkové izotopy pochádzajúce zo Zeme, takže ide skôr o kontaminanty ako o materiál z Marsu.
