Zámok Hof

Zámok Schloss Hof (nem. Schloss Hof) je rakúsky zámok nachádzajúci sa na Moravskom poli v osade Schloßhof mestečka Engelhartstetten v okrese Gänserndorf (rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko). Je umiestnený nad riekou Morava, neďaleko hraníc so Slovenskom.

Zámok Schloss Hof
(Schloss Hof)
zámok
Pohľad na zámok (2018)
Štát Rakúsko
Región Okres Gänserndorf, Dolné Rakúsko
Súradnice 48°12′51″S 16°55′56″V
Pre verejnosť prístupné
Najľahší výstup autom, bicyklom, pešo
Wikimedia Commons: Schloss Hof
Webová stránka: Stránku zámku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Maľba zámku (Bernardo Bellotto, 1758/1761)

Areál zámku Schloss Hof sa rozprestiera na ploche vyše 70 ha. Okrem samotného zámku sa v jeho areáli nachádzajú aj hospodárske budovy, pasienky, stajne a poľnohospodárska úžitková plocha. Zámok patrí k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe.[1]

Dejiny

V 12. a 13. storočí sa zámok uvádza ako pevnosť Hof a patril k zámku Eckartsau. Až do roku 1507 platilo privilégium, ktoré ochraňovalo brod cez rieku Morava patriaci do majetku šľachtického rodu Pollheimovcov. V polovici 16. storočia sa majiteľom tejto usadlosti stal Eustachius Pranckh von Rickersdorf. Jeho syn Friedrich von Pranckh postavil v roku 1620 hrad z dôvodu povodňových škôd.

V roku 1725 získal hrad a trhovisko Hof savojský princ Eugen. Hrad na jeho pokyn výrazne prestaval jeho architekt Johann Lukas von Hildebrandt, ktorý ho rozšíril a pozmenil, čím z neho spravil letný zámok.

Po princovi Eugenovi zdedila zámok jeho neter Anna Viktória Savojská. Ďalším majiteľom sa stal Jozef Fridrich Sasko-Hildburghausenský. Od neho zámok získala v roku 1755 rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia, ktorá ho darovala svojmu manželovi. Okolo roku 1770 sa panovníčka rozhodla, že k zámku pristavia ešte jedno poschodie, kam ubytovala svoje služobníctvo.[2] Počas týchto stavebných prác získal zámok dnešnú podobu, pretože cisársky dvorský architekt Franz Anton Hillebrandt vyzdobil fasádu a tiež aj interiéry zámku bohatým klasicistickým dekorom.[2] V apríli roku 1766 sa v kaplnke zámku Schloss Hof vydávala arcivojvodkyňa Mária Kristína, dcéra Márie Terézie.

Za vlády cisára Františka Jozefa I. sa zámok využíval pre potreby armády ako sklad a výcvikové miesto.[2] Nábytok zo zámku bol uložený na rôznych miestach vo Viedni.

Po páde Rakúsko-uhorskej monarchie zostal zámok naďalej pod správou armády. Počas druhej svetovej vojny zámok okupovala armáda nemeckého Wehrmachtu, neskôr (v roku 1945) ho obsadila a bola tu umiestnená Červená armáda, ktorá tu bola desať rokov.[2]

Napriek tomu, že po roku 1955 prebiehali rôzne snahy o renováciu a obnovu zámku, chýbali finančné prostriedky na vykonanie a realizovanie týchto zámerov. V roku 1986 bola vykonaná renovácia (počas príprav na dolnorakúsku výstavu). Vďaka tejto renovácii sa mnohé predmety, ktoré boli medzičasom umiestnené či už na rôznych miestach v Rakúsku, alebo aj v zahraničí, vrátilo naspäť do zámku. Výrazný zlom nastal v roku 2002, kedy bola založená osobitná spoločnosť, ktorá mala za cieľ revitalizovať toto kultúrne dedičstvo.[2] Ďalšia rozsiahla renovácia teda prebehla v roku 2006. V roku 2007 došlo k revitalizácii Oranžérie nachádzajúcej sa na dvore zámku. V nasledujúcich niekoľkých rokoch pokračovala obnova a renovácia zámku a aj záhrady.

Baroková záhrada
Zrekonštruovaná baroková záhrada (2012)
Zámok Schloss Hof, pohľad zo strany záhrady (2014)
Fontána za zámkom (2014)

Celková rozloha zámockého areálu je 70 ha. Baroková terasovitá záhrada sa rozprestiera na ploche 15 ha a nachádza sa v nej niekoľko fontán, pavilónov a skulptúr. Kameň pochádzajúci z Kaisersteinbruchu je použitý na niekoľkých miestach – ako kamenné stupne veľkých schodíšť, použil sa aj na sochy a sfingy.

Postupne sa reštaurovali sochy všetkých siedmich terás. Záhrada počas dlhého obdobia značne spustla, a preto bola v posledných rokoch zrekonštruovaná podľa starých plánov, historických nákresov, a tiež vďaka veľkoplošnému archeologickému prieskumu, pri ktorom sa našli základy záhrady, ktoré vybudoval Lukas von Hildebrandt. Plány záhrad, ktoré boli dlhé roky stratené, sa našli v roku 2005 v Tirolsku. V záhonoch sa pestuje čo najviac kvetov, ktoré tam boli vysádzané aj v historických dobách, pričom sa zachováva aj farebné rozhranie kvetov. V lete v záhrade kvitne až 35 tis. kvetín. V roku 2018 bola dokončená rekonštrukcia impozantnej Veľkej kaskády. Táto fontána má mimoriadnu umeleckú hodnotu. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii 6-hektárovej 7. záhradnej terasy, ktorá bola dokončená v roku 2019, je možné obdivovať celú barokovú záhradu v podobe, v akej bola v 18. storočí. K novinkám patrí labyrint, lemovaný 3 km živého plota z javora poľného, a vyhliadková plošina na 7. terase, ktorá ponúka úžasné výhľady na okolité prírodné scenérie.

Popis záhrady

Baroková záhrada sa skladá zo siedmich terás, ktoré v smere na východ mierne klesajú k rieke Morava.[3] Autor pôvodnej záhrady je známy – návrh sklonu terás pochádza od Lucasa von Hildebrandta a autorstvo záhradných fontán sa pripisuje Dominiqueovi Girardovi (1680 – 1738). Samotné prevedenia návrhov spravil záhradný inšpektor Anton Zinner a poľnohospodársky inžinier Ludwig Seibb.

Záhrada je stvárnená na maľbe zámku Schloss Hof z roku okolo 1760, ktorej autorom je Bernardo Bellotto. Rôzne maľby sa nachádzajú v zbierkach výtvarného umenia Umelecko-historického múzea vo Viedni.

Ďalej sú známe štyri plány záhrad:

  • Windpässengerov obraz, ktorý vznikol okolo roku 1727 a nachádza sa v obrazovom archíve Rakúskej národnej knižnice. Vypracoval ho Johann Georg Windpässinger a zobrazuje prvé tri terasy a statok.
  • Návrh Albertina z obdobia okolo roku 1775 sa nachádza v grafickej zbierke múzea Albertina vo Viedni. Tento plán zobrazuje všetkých sedem terás. Napriek tomu, že pri druhej a tretej terase nezobrazuje žiadne detaily, má veľký význam pre piatu, šiestu a siedmu terasu.
  • Grubrov plán pochádza z obdobia okolo roku 1825 a nachádza sa tiež grafickej zbierke múzea Albertina. Je podobný predchádzajúcemu návrhu, no zobrazuje už redukciu pri nákladnej trojdielnej časti piatej terasy.
  • Zinnerov plán bol v roku 2005 objavený v archíve v Innsbrucku a zobrazuje oblasť brodu a tiež pavilóny trojdielnej piatej terasy.

Statok

Keď v roku 1725 získal hrad savojský princ Eugen, tak súčasťou areálu bolo aj niekoľko poľnohospodárskych úžitkových plôch, stajní, obytných domov a remeselníckych dielní.[1] Tieto časti, rovnako ako aj iné časti zámku, prestaval architekt Johann Lucas von Hildebrandt.[1] V súčasnosti sa idylický statok okrem iného môže popýšiť aj detským ihriskom, vodnými atrakciami, dobrodružným tematickým okruhom a simulátorom jazdy na koči. Na statku žije viac ako 200 zvierat. Navštevnici sa tu môžu zoznámiť so vzácnymi druhmi staro-rakúskych domácich zvierat, napr. s bielym barokovým oslíkom s modrými očami, ale aj exotickejšími zástupcami zvieracej ríše, akými sú napr. ťavy či alpaky. Nájdete tu však aj kone, poníky, kozy, ovce, pávy, moriaky a sysle. Kontaktná mini zoo ponúka príležitosť zvieratá aj podhladkať.

Detský a rodinný svet v Bäckenhofe ponúka atraktívne možnosti zábavy pre najmenších, napr. Zážitkové okruhy s interaktívnymi stanovišťami. Po splnení hravých úloh sa deti môžu tešiť na malú odmenu. V letných mesiacoch je príjemným miestom na zábavu stodola s drevenou dráhou a odrážadlami.

Most ponad Moravu

Most cez rieku Morava existoval už v období vlády Márie Terézie. V roku 1771 sa prvýkrát postavil oblúkový kamenný most cez rieku. Hlavná konštrukcia mostu bola z dreva. Tento most v roku 1809 zničili plávajúce ľadové kryhy[4] a o niekoľko rokov neskôr, v roku 1813, bol most znovu postavený. V roku 1866 bol počas nemeckých vojen odpálený, opäť nasledovala skorá výstavba, no aj tento v roku 1880 zničili ľadové kryhy. Následne už nebol vybudovaný.

V roku 2011[5] sa začala vďaka cezhraničnej spolupráci bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves s rakúskym mestečkom Engelhartstetten výstavba nového cyklomostu, ktorý začali stavať presne na miestach starého mostu.[5] Cyklomost spája okolie zámku s cyklotrasou smerujúcou do Bratislavy. Most bol dokončený a otvorený v roku 2012.[5][6]

Referencie
  1. Vidiecka idyla kedysi a dnes [online]. . Dostupné online.
  2. Tusculum rurale veľkých kniežat [online]. schlosshof.at, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.
  3. Umelecké dielo sformovanej prírody [online]. schlosshof.at, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.
  4. Župa vyberá názov pre cyklomost, zaváži aj hlas verejnosti [online]. Bratislavský samosprávny kraj, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.
  5. BELÁČEK, Milan. Cyklomost [online]. devinskanovaves.sk, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.
  6. Cyklomost do Rakúska otvoria v auguste [online]. bratislava.sme.sk, 2012-07-13, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Hof

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hof (zámek) na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.