Bernardo Bellotto
Bernardo Bellotto (* 30. január 1721 alebo 20. máj 1722, Benátky, Taliansko – † 17. október 1780, Varšava) bol taliansky barokový maliar a grafik. Maľoval hlavne pohľady (tzv. veduty) na európske mestá, ako boli Benátky, Florencia, Drážďany, Viedeň a Varšava.
Bernardo Bellotto | |||
taliansky maliar | |||
Narodenie | 30. január 1721 alebo 20. máj 1722 Benátky, Taliansko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 17. október 1780 (59 rokov) Varšava, Poľsko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Život
Bernardo Bellotto pochádzal z Benátok, bol synovcom a žiakom maliara Antonia Canala, zvaného Canaletto (jeho matkou bola Fiorenza Domenica Canale – sestra maliara Antonia Canala). Canalettom (mladším) nazývali niekedy aj Bernarda Bellotta.
Ako mladý muž podnikol celý rad ciest po Taliansku, niekedy aj v sprievode svojho strýka Canaletta (napr. cesta do Ríma), v ktorého dielni začal pracovať v roku 1735. Prvý obraz Benátok namaľoval koncom 30-tych rokov a v roku 1738 vstúpil do benátskeho maliarskeho cechu (Fraglia dei pittori). Neskôr namaľoval aj veduty Turína a Florencie (v roku 1742).
Od roku 1746 pôsobil v Drážďanoch ako dvorný maliar saského kurfirsta Fridricha Augusta II. a zároveň poľského kráľa Augusta III. Pôsobil na jeho dvore do roku 1758. Maľoval hlavne pohľady na Drážďany (14 pohľadov) a na mesto Pirna (11 pohľadov). Okrem nich namaľoval ešte pohľady na hrad Königstein a mestečko Neumarkt. Okrem Saska pôsobil kratšie aj na panovníckych dvoroch vo Viedni (1759 – 1760) a v Mníchove (1761). V čase pôsobenia vo Viedni namaľoval aj zaujímavý pohľad na hrad Devín (teda päťdesiat rokov pred jeho demoláciou napoleonskými vojskami).
V rokoch 1762 – 1766 druhýkrát pobýval v Drážďanoch. V roku 1767 odišiel na pozvanie kráľa Stanislava II. Augusta Poniatowského do Varšavy, kde strávil zvyšok života. Tu zrealizoval niekoľko malieb s varšavskými motívmi. Zachytil aj barokovú podobu zámku vo Wilanówe. Kráľ Stanislav II. August si ho veľmi cenil a zahrnul ho bohatstvom.
Bellottove diela sú názorným príkladom majstrovského vedutistu. Sú charakteristické až suchopárnou exaktnosťou a snahou o detailne verný obraz zobrazovaných miest. Vďaka vernosti jeho kresieb boli po druhej svetovej vojne obnovené niektoré budovy vo varšavskom Starom meste. Pôvabné perspektívne usporiadanie architektúr a vysoká kvalita maliarskej techniky zaraďujú Bellotta medzi významných zástupcov benátskeho maliarstva 18. storočia.
Jeho maľby Viedne sú vystavené v Umeleckohistorickom múzeu (Kunsthistorisches Museum), maľby z Drážďan zase v galérii zámku Zwinger, maľby z Varšavy sú vystavené v tamojšom kráľovskom zámku a v Národnom múzeu.
Literatúra
- LÖFFLER, F.: Bernardo Bellotto genannt Canaletto: Dresden im 18. Jahrhundert. Leipzig 1988.
- MANIKOWSKA, E.: Bernardo Bellotto i jego drezdeński apartament. O tożsamości społecznej i artystycznej weneckiego wedutysty. Warszawa : IS PAN, 2014. 390 s. ISBN 978-83-63877-50-7
- MEYER, R.: Die beiden Canaletto. Dresden 1878
- RIZZI, A: Canaletto w Warszawie. Warszawa 2007
- SAWICKI, T.: Warszawa w obrazach Bernarda Belotta Canaletta. Warszawa – Kraków 1927
Galéria
- Kostol Sv. Trojice na Dlhej ulici vo Varšave
- Námestie pre palácom rodu Lobkovických vo Viedni
- Piazza della Signoria vo Florencii
- Pohľad na centrum mesta Pirna
- Pohľad na ruiny hradu Devín s riekou Moravou v pozadí, cca 1760