Zámok Červená Řečice

Zámok Červená Řečice je zámok v centre mesta Červená Řečice, v okrese Pelhřimov. Od roku 1958 bol chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky[1]; v roku 2014 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[2][3]

Zámok Červená Řečice

História

Už v 12. storočí vlastnili řečické panstvo pražskí biskupi, ktorí niekedy v 2. polovici 13. storočia dali na mieste zámku vystavať tvrdzu. Biskup Tobiáš z Bechyně dal tvrdzu a neďaleký kostol opevniť proti nájazdom Ota V. Brandenburského, a taktiež proti Vítkovcom. Na začiatku 14. storočia za arcibiskupa Arnošta z Pardubíc prešla prestavbou do podoby gotického hradu. V tejto dobe hrad slúžil predovšetkým správe panstva. K rokom 1384 a 1392 sú doložené pobyty arcibiskupa Jana z Jenštejna so sprievodom, v ktorom je spomínaný aj generálny vikár Jan z Pomuku. V roku 1415 hrad od arcibiskupa Konráda z Vechty odkúpil Jan z Chotěmic. Ten však musel čoby katolík odísť do vyhnanstva a počas husitských vojen hrad v roku 1422 pravdepodobne obsadili husiti.

Okolo roku 1428 sa panstvo dostalo do rúk Mikuláša Sokola z Lamberka, ktorý na hrade vyjednal mier s Oldřichom II. z Rožmberka. V roku 1431 tu tiež organizoval výpravu do Dolného Rakúska. V roku 1436 vrátil cisár Žigmund panstvo Janovi z Chotěmic, avšak ten ho už roku 1437 zastavil Mikulášovi Trčkovi z Lípy, po ktorého smrti v roku 1453 sa dostalo do rúk Ladislava Pohrobka. Od neho ho v nasledujúcom roku získali páni z Ústí, čím sa dostalo do majetku Jindřicha zo Stráže. Po Jindřichovej smrti v roku 1466 hrad zdedil jeho syn Michal, ktorý sa postavil proti kráľovi Jiřímu z Poděbrad. Roku 1467 hrad dobyl Petr Břekovec z Ostromeče a umiestnil sem svoju posádku. Hrad pripadol kráľovi a ten ho daroval Petru Břekovcovi. Ten ho krátko na to predal Trčkovcom z Lípy. Nedlho potom sa najvyšší kancelár Jan zo Šelmberka, manžel Johanky zo Stráže, prihlásil o panstvo ako o dedičstve Jindřicha zo Stráže a panstvo v roku 1480 získal. Od neho ho v roku 1497 odkúpil Bohuslav Leskovec z Leskovca.

V 60. rokoch 16. storočia za Šebestiána Leskovca z Leskovca prešiel hrad prestavbou na renesančný zámok. Prestavbu zámku dokladá aj prídomok na Nové Řečici, pod ktorým je Šebestián Leskovec zaznamenaný na snemoch v rokoch 1569-1570. Po jeho smrti roku 1582 sa o zámok starala vdova Žofie z Nečtin a po nej od roku 1585 Kryštof starší Leskovec z Leskovca, ktorý vykonal ďalšie úpravy. Po roku 1595 zámok spravovala jeho sestra Anna, manželka Jana Šlejnice zo Šlejnic. Už v roku 1597 mení panstvo majiteľa znova, keď ho odkúpil Heřman z Říčan. Niektorí príslušníci vedľajších vetiev Leskovcov sa proti tomuto obchodu postavili a Albrecht Šebestián Leskovec z Leskovca dokonca zámok, ktorý bol sídlom Viléma mladšieho z Říčan, obsadil, ale nakoniec zostal v držaní pánov z Říčan. Roku 1612 zámok zdedil Jan z Říčan , avšak po Bielej hore oň prišiel a roku 1623 ho cisár Ferdinand III. postúpil arcibiskupovi Arnoštovi Vojtěchovi z Harrachu. Ten tu za tridsaťročnej vojny hľadal úkryt.

Ďalší arcibiskupi sa o zámok príliš nezaujímali, až na Matouša Ferdinanda Sobeka z Bílenberka, ktorý ho dal opraviť. Posledná veľká rekonštrukcia pred znárodnením prebehla za Františka Kordača a jeho nástupcu Karla Kašpara.

Súčasnosť

V súčasnosti je zámok v súkromných rukách a od roku 2011 sa dočkal začatia opráv, v areáli sa rozbehli záchranné práce.

15. mája 2014 vypukol na zámku požiar (zrejme v dôsledku pálenia dreva v jeho susedstve), ktorý sa podarilo vzápätí lokalizovať a uhasiť. Zasiahol a zničil iba strechu vežičky na severnej strane zámku. [4]

Referencie
  1. MonumNet [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2015-07-31]. Dostupné online.
  2. Nariadenie vlády č. 106/2014 Zb. O vyhlásení niektorých kultúrnych pamiatok za národné kultúrne pamiatky
  3. Zámok Červená Řečice, monumnet.npu.cz
  4. ČTK. Na zámku v Červené Řečici hořelo. Právo, 2014-05-16, s. 8.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červená Řečice (zámek) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.