Vulcano

Ostrov bol známy už od pradávna. V neolite sem prichádzali ľudia hlavne kvôli obsidiánu. Gréci ostrov nazývali Hiera Hephaistou čiže Hefaistova svätyňa. Rimania mu neskôr dali meno Vulcania podľa boha Vulkána. Odtiaľ prenikol názov pre sopku – vulkán do väčšiny európskych jazykov. Podobne ako na celom súostroví sa za rímskych čias na ostrove ťažila predovšetkým síra, kamenec aj drevo a dôležitý bol tiež obchod so soľou. Neskôr však obchod upadal a ostrov sa vyľudnil. Nové oživenie prišlo až s Normanmi. Od tých čias sa však ostrovy veľmi nezmenili.

Jediným väčším impulzom v rozvoji ostrova bol príchod Jamesa Stevensona v čase keď skočila vláda Bourbonovcov (1860). Tento Angličan kúpil severnú časť ostrova, postavil si vilu, nechal vysadiť vínnu révu, znovu otvoril bane na síru a nechal postaviť cestu na druhú stranu ostrova. Všetko sa skončilo keď v roku 1888 začali zatiaľ posledné veľké erupcie. Stevenson rozpredal majetok miestnym obyvateľom a na ostrov sa už nikdy nevrátil. Jeho vilu, Angličanov hrad ako sa dnes nazýva, je možné nájsť v Porto di Levante.

Prístav na ostrove.

Vstupnou bránou na ostrov je prístav Porto di Levante na severnom pobreží. Tu sa sústreďuje väčšina domorodého aj turistického života. Nachádzajú sa tu dve najväčšie pláže, reštaurácie, obchody a požičovne motocyklov. Prístavu dominujú dve obrovské skaliská a miestnou atrakciu je sírne jazierko. Južne od mestečka leží Grand Cratere – veľký kráter, v najvyššom bode 391 metrov vysoký kužeľ stále aktívnej sopky. Centrálnu časť ostrova tvorí náhorná plošina Vulcano Piano (v nadmorskej výške 300 až 400 metrov), ktorá je lemovaná prstencom vrcholov pričom najvyšší Monte Aria má výšku 500 metrov. Pod strmými svahmi južného pobrežia sa nachádza bývala rybárska osada Gelso. Na sever od Porto di Levante vybieha do mora polostrov Vulcanello, ktorému dominuje sopečný kužeľ s troma krátermi, v najvyššom bode vysoký 123 metrov.

Grand Cratere s aktívnymi fumarolami.

Vek Vulcana sa odhaduje približne na 150 000 rokov a vyvinul sa v šiestich etapách. V historickej dobe boli aktívne centrá Fossa a Vulcanello.

Troskový kužeľ Fossa bol miestom poslednej erupcie sopky, ktorá sa odohrala v 19. storočí (2. augusta 1888 – 22. marca 1890). V roku 1985 sa v kráteri Gran Cratere zvýšila emisia plynov z fumarol, ale v roku 1995 sa opäť vrátila do normálu bez následnej erupcie. Tento jav viedol k obnoveniu monitorovania činnosti sopky, nakoľko väčšina erupcií Fossy bola klasifikovaná ako explozívne a produkujúce množstvo pyroklastík a popola. Možná erupcia v budúcnosti by s veľkou pravdepodobnosťou mala rovnaký priebeh, čo by ohrozilo obyvateľstvo ostrova, nakoľko sídla sa nachádzajú v blízkosti posledne aktívnych centier.

Vulcanello je zasa najmladšia vulkanická stavba na ostrove. Svoju činnosť začal ešte v 2. storočí pred Kr., keď sa vynoril z mora pri severných brehoch Vulcana ako samostatný ostrov. Ako šiel čas, lávové prúdy vytekajúce z krátera Vulcanella postupne vypĺňali úžinu medzi Vulcanellom a Vulcanom, až približne v roku 1550 spojili ostrovček s hlavným ostrovom šijou.

Pohľad na Vulcanello spojené šijou s hlavným ostrovom, v pozadí Lipari.

• Troskové kužele
  • Faraglione
  • La Fossa
  • Monte Rosso
  • Mote Saraceno
  • La Sommata
  • Vulcanello
• Krátery
  • Forgia Vecchia
  • Caldera della Fossa
  • Gran Cratere
  • Caldera del Piano
• Dómy
  • Lentia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ostrov Vulcano

• www.volcano.si.edu – Vulcano na Global Volcanism Program (po anglicky)