Vratislav II.

V mladosti dostal Břetislavov druhorodený syn údel v Olomouci, ktorý spravoval v r. 1054 – 1056. Onedlho nato musel spolu s matkou utiecť pred bratom Spytihněvom do Uhorska na dvor kráľa Ondreja I.; v r. 1058 sa mohol vrátiť späť. Po predčasnej Spytihněvovej smrti v r. 1061 usadol na český kniežací stolec.

Ako knieža rozdelil Moravu medzi bratov – brniansky údel zveril staršiemu Konrádovi a mladší Oto dostal olomoucký údel. Ďalší brat Jaromír, Břetislavom určený na cirkevnú dráhu, odišiel do Poľska.

Vratislav veľmi dbal na rozvoji hospodárskeho a cirkevného života v krajine. V r. 1063 zriadil olomoucké biskupstvo a v nasledujúcom roku povolal späť do sázavského kláštora slovanských mníchov. Po smrti pražského biskupa v r. 1067, obsadil úrad svojím kaplánom, Nemcom Lancom. V r. 1068 sa však proti tomu postavili jeho bratia spolu s niektorými veľmožmi a vynútili si vymenovanie Jaromíra za biskupa.

Denár Vratislava II.

Ďalšie obdobie jeho panovanie bolo poznačené blízkymi vzťahmi s cisárom Henrichom IV. Približne od roku 1075 mu poskytoval v jeho sporoch s pápežskou kúriou a v bojoch s nemeckými kniežatami neoceniteľné služby. České vojsko zasiahlo v cisárov prospech v nejednej bitke (napr. pri Hohenburgu v r. 1075). 12. mája 1082 porazil v bitke pri Mailbergu rakúskeho vojvodu Leopolda II. Dôsledkom jeho náklonnosti i ohromnej pomoci cisárovi bolo v roku 1085 ocenenie, o ktoré usilovali už Vratislavovi predchodcovia.

15. júna 1085 mohučský arcibiskup Egilbert v Svätovítskom chráme na Pražskom hrade korunoval Vladislava za historicky prvého českého kráľa. Spolu s ním bola za českú kráľovnú korunovaná i jeho tretia manželka Svatava. Kráľovská hodnosť však ešte nebola dedičná, bola udelená iba samotnému Vratislavovi. Súčasne s korunováciou za českého kráľa mu bol udelený i titul poľského kráľa. Touto korunováciou došlo k uvoľneniu väzieb medzi českým štátom a rímskonemeckou ríšou. Za Vratislava prestali Čechy odvádzať starý ročný poplatok, miesto neho prijali záväzok vyslať 300 jazdcov na rímsku cisársku korunovačnú jazdu.

Posledné roky Vratislavovho panovania sa niesli v znamení narastajúcich sporov v přemyslovskom rode. Po smrti svojho brata Ota zveril jeho údel svojmu najstaršiemu synovi z tretieho manželstva Boleslavovi. Proti tomuto rozhodnutiu protestoval ďalší Vratislavov brat Konrád, ktorý sa zasadzoval za nástupnícke práva Otových detí. Vratislav bol nútený spory riešiť dokonca na bojovom poli. Vpadol na Moravu a v r. 1091 obliehal Brno. Následkom narastajúcich problémom (o. i. v kráľovom vojsku vypukla vzbura) bol nútený podľa starešníckeho princípu určiť za svojho nástupcu na kniežacom stolci brata Konráda.

Vratislav zomrel na následky zranenia, ktoré utrpel pri páde z koňa na poľovačke. Podľa svojho priania bol pochovaný na cintoríne na Vyšehrade.

Vratislav bol trikrát ženatý; štyria z jeho synov usadli na kniežací stolec, žiaden sa však nestal českým kráľom.

Prvou manželkou bola bližšie neznáma Mária (*?, † asi [1056]), ktorá zomrela pri predčasnom pôrode.

Druhý raz bol ženatý s Adlétou Uhorskou (* okolo 1040 – † 27. január 1062), dcérou uhorského kráľa Ondreja I., s ktorou sa im narodili štyri deti:

• Břetislav (*?, † 22. december 1100), neskoršie knieža Břetislav II.
• Vratislav (*?, † 9. november 1061)
• Judita (* 1056/1058, † 25. december 1086), manžel Vladislav I. Herman († 1102), poľské knieža
• Ľudmila (*?, † po 1100)

Tretí raz sa oženil so Svatavou (* 1041/1044 alebo 1046/1048, † 1. september 1126), dcérou poľského kniežaťa Kazimíra I. a Dobronegy Kyjevskej. Z tohto manželstva vzišlo päť detí:

• Boleslav (* po 1062, † 11. august 1091), olomoucké údelné knieža
• Bořivoj (* okolo 1064, † 2. február 1124), neskoršie knieža Bořivoj II.
• Vladislav (*?, † 12. apríl 1125), neskoršie knieža Vladislav I.
• Judita (* 1066?, † 9. december 1108), manžel Wiprecht Grojčský
• Soběslav (* okolo 1090, † 14. február 1140), neskoršie knieža Soběslav I.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vratislav II.