Jaromír (biskup)
Jaromír alebo Gebhart/Gebhard (* okolo 1040 – † 26. jún 1090, Ostrihom) bol český princ a biskup, štvrtý syn kniežaťa Břetislava I. a Judity zo Schweinfurtu; predurčený pre cirkevnú dráhu.
| Jaromír | |||
| český princ a biskup | |||
| Narodenie | okolo 1040 ? | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 26. jún 1090 Ostrihom | ||
| Rodičia | Břetislav I., Judita zo Schweinfurtu | ||
| |||
Vzdelával sa v cudzine, ale na kňazský stav nemal veľa chuti. Po smrti kniežaťa Spytihněva II. (v r. 1061) sa domnieval, že od svojho brata Vratislava dostane údel, ale bratia ho presvedčili, aby prijal vysvätenie za kňaza. Po smrti biskupa Šebíra v r. 1067 ho bratia priviedli pred knieža Vratislava ako kandidáta na biskupský stolec. Vratislav sa však obával prílišnej Jaromírovej moci. V r. 1063 zriadil samostatné olomoucké biskupstvo, ktoré sa oddelilo od pražského. Úrad pražského biskupa chcel Vratislav obsadiť svojím kandidátom, Nemcom Lancom. V r. 1068 však uznal voľbu Jaromíra, ktorý 30. júna toho roku v Mohuči prijal investitúru od cisára Henricha IV. a 6.7. bol mohučským arcibiskupom vysvätený na biskupa.
Vo svojom úrade si Jaromír počínal pomerne zodpovedne, medzi kňazmi nastolil prísnejšiu disciplínu. Súčasne však nastali spory medzi ním a jeho bratom kniežaťom Vratislavom, ktoré sa vystupňovali najmä po založení vyšehradskej kapituly.
Tešil sa zvláštnej priazni cisára Henricha IV., ktorý ho v r. 1077 menoval najvyšším kancelárom. Úrad zastával tri roky, práve počas vrcholiaceho boja o investitúru. V r. 1086 bolo rozhodnutím cisára pražské a olomoucké biskupstvo spojené. Ale už o dva roky knieža Vratislav olomoucké biskupstvo obnovil a obsadil ho kaplánom Vezelom. Jaromír s týmto stavom nesúhlasil, chystal sa osobne protestovať u pápeža. Odišiel do Uhorska ku kráľovi Ladislavovi, s ktorým ho spájalo osobné priateľstvo.
V júni 1090 ťažko ochorel a 26. júna v Ostrihome zomrel.