Viliam Baťán

Narodil sa vo významnej uhorskej šľachtickej rodine Baťán (Batthyány) de Németújvár ako syn grófa Žigmunda Baťána a grófky Johany rod. Erdődy.[2]

Svoje filozofické a teologické štúdia absolvoval na univerzite v Innsbrucku a Ríme. Štúdia zavŕšil ziskom doktorátu z cirkevného práva. Za kňaza bol vysvätený 7. júla 1894. V roku 1900 sa stal kanonikom nitrianskej kapituly a 30. novembra 1904 bol vymenovaný za pomocného biskupa nitrianskej diecézy s právom nástupníctva po Imrichovi Bendem. Biskupskú vysviacku prijal 5. februára z rúk vacovského biskupa Karola Csákyho. 15. marca 1910 bol menovaný za administrátora nitrianskej diecézy a po Bendovej smrti 26. marca 1911 sa stal nitrianskym biskupom.[3]

Po vzniku Česko-Slovenska 28. októbra 1918 bola maďarská cirkevná hierarchia vnímaná ako ohrozenie štátnych záujmov novej republiky a boli vznesené požiadavky na odstúpenie všetkých biskupov pôsobiacich na Slovensku (s výnimkou košického biskupa Augustína Fischer-Colbrieho). V dňoch 21. – 22. januára 1919 sa v Žiline konalo zasadnutie kňazskej rady, kde na základe diskusií bol vypracovaný Návrh na dočasné ustanovenia pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku. Viliam Baťán po zasadaní vyslovil hrozbu interdiktu v zmysle Kódexu kánonického práva (1917), pre kňazov, ktorí budú pokračovať v podobnom konaní.[4]

Pražská vláda upovedomila Karola Antona Medveckého, referenta pre cirkevné záležitosti, ktorý pôsobil pri Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, na čele ktorej stál Vavro Šrobár, o rozhodnutí vyhostiť maďarských biskupov z územia Slovenska. Medvecký preto 26. marca 1919 navštívil viacerých prelátov, medzi nimi aj Viliama Baťána, aby ich informoval o rozhodnutí vlády. V ten istý deň ich navštívil aj plukovník Jozef Dřímal, ktorý im odovzdal list ministra Šrobára, ktorým boli vyzvaní do 24 hodín opustiť územie ČSR. Pred svojim odchodom Baťán poveril spravovaním diecézy generálneho vikára Alojza Jeszenszkého, ktorý spravoval diecézu až do svojej smrti v roku 1921. Podľa správy K. A. Medveckého boli títo preláti eskortovaní na most cez Dunaj pri Ostrihome.[4] Podľa iných zdrojov Baťán opustil Slovensko pri Bratislave cestou ku svojmu príbuznému, Ladislavovi Battháyny-Strattmannovi, ktorý žil v Kittsee (slov. Kopčany, maď. Köpcsény).[5]

16. decembra 1920 rezignoval na úrad nitrianskeho biskupa a súčasne ho pápež Benedikt XV. vymenoval za titulárneho arcibiskupa cyrrhenskeho.[6] Tým sa otvorila cesta pre menovanie nového biskupa v Nitre, ktorým sa stal Karol Kmeťko.

Zomrel 24. novembra 1923 v maďarskom meste Körmend. Pochovaný bol v rodovej krypte v Güssingu[7] (maď. Németújvár) v rakúskom Burgenlande.

24. novembra 2013 pri príležitosti 90. výročia úmrtia biskupa Baťána odslúžil v nitrianskom františkánskom kostole spomienkovú bohoslužbu biskupský vikár pre maďarsky hovoriacich veriacich Zoltán Ďurčo. V rámci nej predniesol homíliu nitriansky biskup Viliam Judák, v ktorej vyzdvihol Baťányoho ľudskosť a starostlivosť o veriacich a kňazov diecézy. Spomenul, že po vyhostení z Nitry býval u svojho príbuzného Ladislava Bytthyánya-Strattmanna, ktorý bol vyhlásený za blahoslaveného a že v roku 1921 poslal list svojmu nástupcovi Karolovi Kmeťkovi, v ktorom odpúšťa všetkým, ktorý sa voči nemu previnili.[8]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Baťán